Švajčiarsky tím výskumníkov, ktorých viedol Slovák Rastislav Tamaškovič, však našiel slabinu tohto ochorenia, čo prináša nádej, že nové lieky sa s rakovinou vyrovnajú definitívne. Je to veľká nádej aj pre Slovensko. Rakovina prsníka je najčastejším zhubným ochorením u žien. Ročne na Slovensku pribudne vyše dvetisíc novodiagnostikovaných prípadov.
Nová liečba bola síce zatiaľ overená len experimentálne na myšiach, no čoskoro sa začne testovať aj na pacientkach. „Klinické skúšky sú ohlásené na štvrtý kvartál tohto roku," povedal pre Pravdu Rastislav Tamaškovič, šéf výskumného tímu projektu Švajčiarskej rakovinovej ligy z Biochemického inštitútu Univerzity v Zürichu. Výsledky výskumu publikoval v prestížnom odbornom časopise Nature Communications.
Rakovina prsníka je najčastejším druhom karcinómu u žien, a podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie je po celom svete každý rok diagnostikovaných dva milióny nových prípadov tohto ochorenia. Vedcom sa však podarilo prísť na to, prečo súčasná liečba rakovinové bunky len „uspí," no nezabije ich. Podarilo sa im nájsť spôsob, ako „vypnúť" signály, ktoré rakovinovým bunkám hovoria, aby rástli a množili sa. A najdôležitejšie je, že nová liečba rakovinu skutočne zničí, takže by ženy mohli byť bez obáv, že sa im ochorenie vráti.
Nájdenie nového lieku je skvelou správou najmä pre pacientky, ktoré trpia agresívnou formou invazívnej rakoviny prsníka. To sa týka približne 25 až 30 percent všetkých prípadov. Mnoho invazívnych foriem rakoviny prsníka má priveľa receptorov označovaných HER2. To vedie k nekontrolovateľnému rastu rakovinových buniek. HER2 je druh proteínu, ktorý je síce prítomný na mnohých ľudských bunkách, no pri niektorých druhoch rakoviny je jeho množstvo nezvyčajne vysoké.
V súčasnosti sa na liečbu rakoviny prsníka najčastejšie používajú lieky na báze trastuzumabu a pertuzumabu. Tieto lieky však mnohokrát nie sú schopné vyvolať apoptózu – čiže bunkovú smrť, respektíve bunkovú samovraždu na HER2 pozitívnej rakovine prsníka. „To práve vedie k vzniku rezistencie, lebo dané protilátky dokážu v lepšom prípade len zastaviť proliferáciu rakovinových buniek, a teda rast tumoru," vysvetľuje Tamaškovič.
Výskumníkom sa však podarilo nájsť Achillovu pätu HER2 pozitívnych rakovinových buniek. „Tým sa otvárajú nové možnosti efektívnejšej liečby invazívnych nádorových ochorení," uviedol profesor Andreas Plückthun, riaditeľ Biochemického inštitútu Univerzity v Zürichu. Vysoké množstvo HER2 proteínu je typické najmä pre rakovinu prsníka a niektoré typy rakoviny žalúdka, vaječníkov a prostaty. Súčasné lieky tento receptor vedia odhaliť, no nedokážu rakovinovú bunku zabiť. „Samotný trastuzumab nedokáže rakovinu vyliečiť. Kombinačné terapie trastuzumabu a pertuzumabu dokážu podstatne predĺžiť život, no percento kompletne vyliečených pacientok nie je veľmi vysoké," hovorí Tamaškovič. Na myšiach s implantovanými ľudskými rakovinovými bunkami nové molekuly označované ako anti-HER2 DARPins fungujú už teraz lepšie ako trastzumab a spôsobujú regresiu nádorov. Tamaškovič zároveň vyzdvihuje skutočnosť, že vzhľadom na svoje zloženie nemá nový liek žiadne známe vedľajšie účinky a ani žiadne neboli pozorované pri testoch na myšiach. Aktívnu zložku lieku, ktorá pozostáva z niekoľkých DARPins, je pritom jednoduché vyrobiť.
Vedci sa snažili zistiť, prečo v súčasnosti používané protilátky len zastavia či spomalia rast nádoru, no samotný karcinóm nezničia. Počas výskumu prišli na to, že proteín HER2 používa naraz viacero signálnych ciest, ktoré bunke hovoria, aby rástla a delila sa. Súčasné lieky dokážu zablokovať len jednu z týchto signálnych ciest, pričom ostatné zostávajú aktívne. Nový liek podľa všetkého dokáže zablokovať všetky signálne cesty. Nimi navrhnutý proteín to robí tak, že sa pripojí k HER2 a zmení jeho štruktúru. Vďaka tomu sa do rakovinovej bunky nedostanú signály, ktoré jej kážu rásť a množiť sa, a rakovinová bunka nakoniec umrie. Výhodou nového lieku je aj to, že pri testoch na myšiach sa ukázalo, že liečivo útočí len na rakovinové bunky a zdravé bunky necháva na pokoji. Okrem toho sa výskumníkom nové druhy kombinačnej terapie, ktoré zvyšujú účinok súčasných liečiv.
Karcinóm prsníka je najčastejším zhubným (malígnym) nádorom u žien, postihuje každú dvanástu ženu a jeho výskyt v populácii v celosvetovom meradle stále narastá. Najčastejší je v Európe a Severnej Amerike, relatívne zriedkavejší v Južnej Amerike a Japonsku. Najčastejšie sa vyskytuje v období ohraničenom 35. až 75. rokom života ženy. U slovenských žien ide jednoznačne o najčastejšie zhubné ochorenie, no netýka sa len ich. Na rakovinu prsníka môžu ochorieť aj muži. Je to však len jedno percento diagnostikovaných prípadov, teda približne 20 mužov ročne.
Tamaškovič potvrdil, že nový liek je unikátny a v súčasnosti žiadny jeho ekvivalent neexistuje. „S trastuzumabom a pertuzumabom má spoločné len to, že viaže ten istý receptor HER2. Naše molekuly však majú schopnosť vyvolať apoptózu, teda bunkovú smrť. Súčasné protilátky nie sú schopné vyvolať apoptózu, lebo v rakovinových bunkách dôjde k tzv. adaptívnej odpovedi, ktorá apoptóze zabráni. A to v konečnom dôsledku vedie k adaptívnej rezistencii, keď nádor začne znovu rásť. My sme prišli na to, ako adaptívnej odpovedi zabrániť," dodal slovenský výskumník. Zatiaľ nie je známe, kedy by sa nový liek mohol dostať na trh. Klinické testovanie môže trvať aj niekoľko rokov.