Britské referendum ovplyvní naše predsedníctvo EÚ bez ohľadu na to, či Veľká Británia v únii zostane, alebo sa rozhodne odísť. Zložitejšia úloha čaká Slovensko, ak by britskí voliči uprednostnili variant odtrhnutia sa od Bruselu. Potlačili by sa tak priority, ktoré chce slovenská vláda schváliť ako svoj program predsedania od 1. júla do konca roka.
Podľa Vladimíra Bartovica z pražského inštitútu pre európsku politiku Europeum obidva varianty rozhodnutia v Británii budú mať dosah na slovenské predsedníctvo. „Horším spôsobom, ak sa Británia rozhodne vystúpiť. Môžu vznikať turbulencie, lebo celá pozornosť sa strhne na brexit. Všetky ostatné priority slovenského predsedníctva pôjdu do úzadia,“ uviedol Bartovic.
Aj Radovan Geist z portálu EurActiv.sk si myslí, že slovenské priority budú skôr v tieni, na druhej strane však podľa neho Slovensko čakajú výzvy, ktorým sa tak či tak nevyhne. „Stále budeme musieť riešiť strednodobé prehodnotenie európskeho rozpočtu, dohadovanie rozpočtu na budúci rok, migračnú krízu,“ poukázal Geist. Ako ďalej podotkol, každá otázka sa bude otvárať s tým, čo bude pre ňu znamenať brexit.
Politici sú opatrní v hodnotení, ako dopadne dnešné hlasovanie na ostrovoch. Podľa premiéra Fica Slovensko bude mať predsednícku stoličku v najťažšom období histórie EÚ, lebo nikdy sa nestalo, že by kľúčový hráč uvažoval o vystúpení z tejto inštitúcie. „Buďme stále optimistickí, že nevystúpi, ale buďme aj realistickí. Ja používam terminológiu, keďže je futbal, ak prehrávate 3:0 v 90. minúte, tak zbytočne veríte, že to bude inak, lebo tak nejako to vyzerá dnes vo Veľkej Británii,“ hovoril premiér v nedeľu v televízii TA3. Fico o našom predsedníctve i dosahoch referenda rokoval ešte minulý týždeň v Berlíne s kancelárkou Angelou Merkelovou a včera v Paríži s prezidentom Françoisom Hollandom.
Šéf zahraničného výboru parlamentu František Šebej z Mostu-Híd povedal, že má pocit spojený s nádejou, že Briti nakoniec možno tesne, možno nie tesne, sa rozhodnú zostať. „Samozrejme, môžem sa mýliť, lebo je tam málo racionality a príliš veľa emócií. Hlavne na strane zástancov odchodu. Tipujem, že nakoniec budú hlasovať za zotrvanie v únii,“ podčiarkol Šebej.
Otázkou je, ako bude pokračovať vývoj v EÚ po brexite. Nastane domino efekt a vo viacerých krajinách sa silnejšie ozvú hlasy za odchod z únie? „Určite to bude voda na mlyn euroskeptickým a protieurópskym stranám, že niečo také je možné. Uvidíme, čo sa bude diať vo Veľkej Británii, ak sa naplnia čierne scenáre s ekonomickým poklesom, s prepadom britskej libry,“ zhodnotil Bartovic. Podľa neho takéto okolnosti by mohli u občanov iných krajín posilniť presvedčenie, aby sa takouto cestou nevydali. Neočakáva preto, že sa v najbližších dvoch rokoch roztrhne vrece s podobnými referendami.
Analytik Geist mieni, že tesný výsledok referenda, či už pozitívny, alebo negatívny, povzbudí euroskeptické sily v EÚ. Podľa neho Marine Le Penová môže začať hovoriť o vystúpení Francúzska z menovej únie, hlasnejšie sa ozve euroskeptická strana Praví Fíni či strana Alternatíva pre Nemecko. Nevylúčil, že sa objavia aj krajiny, ktoré sa budú chcieť v niektorých oblastiach, napríklad v sociálnej či daňovej integrovať hlbšie. „Integrácia v rámci únie ako takej však bude skôr pribrzdená,“ poznamenal Geist.
V prípade zotrvania Británie v únii sa bude musieť naplniť dohoda, ktorú dosiahol Londýn tento rok vo februári. Podľa nej sa Británia nebude podieľať na užšom prepojení s úniou. Briti budú môcť tiež obmedziť sociálne dávky novoprijatým ľuďom na pracovný trh až na štyri roky. Obmedzenia budú aj v otázke vyplácania detských prídavkov. „Tieto veci musia prejsť legislatívnym procesom v EÚ. Tam bude úloha Slovenska ako predsedajúcej krajiny výrazná,“ doplnil Bartovic.