Zatiaľ vládni partneri nezažili konflikt, ktorý by vážne ohrozil ich súdržnosť, aj keď už hasili spor o koncesionárske poplatky a dlhodobému tlaku opozície na odchod čelí minister vnútra Robert Kaliňák zo Smeru pre kauzu Bašternák.
Podľa sociológa Pavla Haulíka súboj opozície s vládnou koalíciou vypukol okamžite bez akejkoľvek 100-dňovej ochrannej lehoty. Ako ďalej uviedol, pred skončením slovenského predsedníctva v EÚ ťažko hodnotiť pôsobenie vládnej zostavy. „Slovenské predsedníctvo do značnej miery všetko prekrýva a akékoľvek hodnotenie a reálne vzťahy sa prejavia až po jeho skončení 31. decembra tohto roku,“ povedal sociológ.
Nová vláda medzi svoje priority zaradila boj s nezamestnanosťou, znižovanie regionálnych rozdielov, zúženie priestoru na korupciu, ozdravenie súdnictva a zmeny v školstve a zdravotníctve. Kabinet aj parlament už schválili 6-percentné zvýšenie platov učiteľov a zachovanie málotriedok. V pripomienkovacom procese je protischránkový zákon.
Pohľad koalície a opozície na doterajšie pôsobenie vlády sa, prirodzene, líši. Predstavitelia vládnej väčšiny hovoria o stabilite a naštartovaní zmien, ktoré by sa mali v podobe zákonov dostať do parlamentu po letnej prestávke. Opozícia, naopak, rozdáva tvrdú kritiku.
„Sto dní neexistovalo, je to, bohužiaľ, tragédia, lebo je to narušenie doteraz vždy rešpektovaných politických zásad,“ vyhlásil podpredseda poslaneckého klubu Smeru Miroslav Číž. Podľa neho namiesto prijatia výsledkov volieb, konštituovania novej vlády a spolupráce s prirodzene vyhranenými úlohami koalície a opozície dochádza zo strany opozičných subjektov k vyvolávaniu sústavnej konfrontácie.
„Od opozície sme nedostali nieže sto dní, ale ani sto minút,“ reagoval predseda Mostu-Híd Béla Bugár. Vládne zoskupenie označil za stabilné a ako uviedol, „táto vládna koalícia nemá vnútorné problémy, ktoré by ju nahlodali“. Je spokojný, ako sa plní to, čo je pre Most-Híd dôležité. Spomenul pomoc vlády pre zaostalé regióny v Lučenci a Rimavskej Sobote, kde bolo výjazdové rokovanie vlády, a pripravujú sa podľa neho ďalšie v Trebišove či Revúcej. „Z hľadiska menšín sa nám podarilo zachrániť minimálne menšinové školy a všetky málotriedky vrátane slovenských,“ poznamenal Bugár. Podľa neho na stole sú už aj návrhy zákonov týkajúcich sa právneho štátu.
Zákony, ktoré schválila vláda
- Platy učiteľov sa od 1. septembra zvýšia o 6 percent v regionálnom školstve. O rovnaké percentá porastú aj platy vysokoškolských učiteľov. Následne by mali takto rásť každý rok od januára 2018.
- Školský zákon stanovil, že požiadavka minimálneho počtu žiakov v triede sa na málotriedky nebude vzťahovať. Výnimka platí nielen pre školy na národnostne zmiešaných územiach, ale na celom Slovensku. Pôvodne pre málotriedky, kde v jednej triede môžu byť žiaci všetkých ročníkov prvého stupňa, bol stanovený minimálny počet 12.
- Vydávanie zdravotných preukazov poistenca s elektronickým čipom sa posunulo o rok, ako aj termín povinnosti vytvárania a zasielania elektronických zdravotných záznamov do elektronickej zdravotnej knižky. Minister zdravotníctva Tomáš Drucker ako dôvod okrem iného uviedol odporúčanie NKÚ, ktorý objavil závažné pochybenia pri zavádzaní elektronizácie zdravotníctva.
- Kabinet posilnil právomoci vicepremiéra pre investície Petra Pellegriniho. Novelou kompetenčného zákona vznikol úrad pre investície, informatizáciu, ktorý prevzal pôsobnosť Úradu vlády a rezortu financií v oblasti eurofondov a informatizácie.
- Pokuta za jazdu bez elektronickej diaľničnej známky sa na návrh kabinetu znižuje z 300 na 150 eur. Pôjde o jednorazovú pokutu za priestupky, ktoré doteraz zaznamenali kamery diaľničiarov. Autá do 3,5 tony bez známky zaplatia sto eur pri úhrade pokuty do 15 dní.
- Vodný zákon spresňuje ustanovenia o ochrane podzemných vôd pred znečistením a zhoršením kvality.
- Zákon o dôveryhodných službách upravuje služby pre vyhotovovanie, overovanie elektronických podpisov, elektronických pečatí, elektronických časových pečiatok, elektronických dokumentov či elektronických doručovacích služieb.
Predseda SNS Andrej Danko povedal, že sa úspešne naštartovali reformné procesy v oblastiach, v ktorých to bolo nevyhnutné. „Vládna koalícia je funkčná, aj keď sa nevyhne diskusiám a kompromisom,“ poznamenal. Líder Siete Radoslav Procházka povedal, že hodnotenie vlády a koalície prináleží predovšetkým občanom. „Za seba len toľko, že rezorty začínajú fungovať vo vyššom tempe a vnútrokoaličné pomery vnímam ako konštruktívne a vecné, postavené na korektných partnerských vzťahoch,“ zhodnotil Procházka.
Opozícia pozitívne veci na činnosti vlády nepostrehla. „Ani neviem, čo pozitívne za sto dní urobili. Okrem zvýšenia platov učiteľom si neviem spomenúť na nič konkrétne pozitívne. Nielenže nepriniesli nič svoje, ale ani nič z našich opozičných návrhov neprijali,“ reagovala podpredsedníčka SaS Jana Kiššová.
Podľa šéfa poslaneckého klubu OĽaNO Richarda Vašečku vláda mohla dostať sto dní na prácu, ale keďže sa nazýva vládou kontinuity a zhruba polovica ministrov je tých istých, mala pokračovať v rozbehnutých veciach. „Čakali sme, že budú pracovať, niektoré veci sme aj podporili, ale na kauzy a škandály im nedáme ani jeden deň,“ zdôraznil Vašečka.
Opozícia kriticky hodnotí malý počet zákonov, ktoré kabinet predložil do parlamentu. Šéf Mostu-Híd Béla Bugár tvrdí, že istý čas trvá, kým zákony prejdú procesom prípravy a pripomienkovania. „Povedali sme si, že radšej sa nebudeme ponáhľať, aby zákony boli kvalitné, tak idú na jeseň,“ doplnil Bugár.
Koaličná vláda sa v parlamente opiera o podporu 81 poslancov. Pôvodne mali koaličné strany 85 poslancov. Traja však odišli zo Siete a jeden z Mostu-Híd pre nesúhlas vytvoriť vládu so Smerom. Otáznik však visí nad vývojom v strane Sieť, ktorú 13. septembra na mimoriadnom sneme čaká voľba nového vedenia. Jej predseda Radoslav Procházka čelí rebélii piatich poslancov, ktorí mu vyslovili nedôveru. Poslanci však tvrdia, že mienia koalíciu ďalej podporovať.