Do úvahy pripadá mestská časť Ružinov aj kritizované a niekoľkokrát zamietnuté Rázsochy. Posudzovanie je už podľa rezortu vo finálnej fáze. Kedy povie jasné stanovisko, nespresnil.
Stavanie supermodernej nemocnice v areáli bývalej vojenskej nemocnice na Patrónke kritizovali analytici, odborníci, politici aj architekti. Považovali to za veľmi zlý výber. Problémom je malý priestor aj komplikovaná dostupnosť pre sanitky či pacientov. Bývalý minister zdravotníctva Viliam Čislák (nominant Smeru) nepripúšťal, že by nemocnica mala stáť niekde inde a Rázsochy definitívne pochoval. Preto vyjadrenia Druckera prekvapili, keď pripustil, že by sa to mohlo zmeniť.
Nová nemocnica by podľa neho mala stáť na mieste s dobrou infraštruktúrou. „Do úvahy okrem lokality Patrónka pripadá aj lokalita Ružinov a Rázsochy, takže chceme posúdiť všetky výhody a nevýhody týchto miest,“ povedal Drucker. O možných alternatívach už rezort diskutuje so samosprávnym krajom aj s mestom. Posudzovanie projektu je podľa ministra v záverečnej fáze.
Ružinovská lokalita podľa bratislavskej župy nie je veľmi vhodná, má podobný problém s miestom ako Patrónka. Prikláňa sa k Rázsochám. „Privítali sme diskusiu s ministrom zdravotníctva o budovaní novej nemocnice, nakoľko sme od začiatku kritizovali pôvodný návrh, ktorým bolo prebudovanie nemocnice na bratislavskej Patrónke,“ uviedla hovorkyňa Lucia Forman. Najlepším riešením pre novú nemocnicu je podľa nej rozostavaný objekt na Rázsochách, nakoľko ten, na rozdiel od iných lokalít, dokáže pojať aj univerzitné pracoviská, pracoviská výskumu, aj študentský kampus.
Rázsochy sú od Patrónky vzdialené asi dva kilometre. V pätnásťhektárovom areáli začali stavať zdravotnícky komplex ešte v roku 1987 a pacientom mal slúžiť v roku 1991. Dokončený však nebol a postupne ho rozoberali bezdomovci.
Do úvahy okrem lokality Patrónka pripadá aj lokalita Ružinov a Rázsochy, takže chceme posúdiť všetky výhody a nevýhody týchto miest.Tomáš Drucker, minister zdravotníctva
Postaviť a prevádzkovať nemocnicu má súkromný partner, jej vlastníkom by však mal byť štát, ktorý bude garantovať dlhodobú zmluvu so zdravotnou poisťovňou. Projekt verejno-súkromného partnerstva (PPP) na jej výstavbu schválila v júli 2013 predchádzajúca vláda Roberta Fica. Ministerstvo zdravotníctva rozbehlo súťaž a v januári tohto roka už malo dôjsť k podpísaniu zmluvy, no nestalo sa tak.
Vláda sa preto po marcových voľbách vo svojom programovom vyhlásení zaviazala, že nové zariadenie sprevádzkuje. Univerzitná nemocnica by mala byť podľa Druckerovho vyjadrenia akousi výkladnou skriňou, kde bude prebiehať praktická výučba medikov či vedecký výskum. Minister pripustil, že by ju dokázal postaviť aj štát. Jedným z riešení by mohlo teda byť, že ju nebude stavať súkromník, ale práve štát.
Výhodnosť PPP projektu obhajovala štúdia uskutočniteľnosti, ktorú vypracovalo konzorcium dvoch spoločností Ernst & Young a Ružička Csekes v lete 2014. Štát za ňu zaplatil takmer milión eur. Štúdiu však spochybnila analýza Inštitútu finančnej politiky pri ministerstve financií, ktorú vypracoval ešte ku koncu minulého roka. Podľa inštitútu verejno-súkromné partnerstvo nepovažuje za najvýhodnejší variant pre výstavbu novej nemocnice. Výhodnejším sa javí, ak by ju staval štát.
Štúdiu uskutočniteľnosti spochybnili aj ekonómovia z inštitútu INEKO. Podľa nich ju ministerstvo tajilo. „Trvalo sedem mesiacov, kým ju zverejnili, čím bola znemožnená včasná verejná kontrola záverov v štúdii, preto sme nemohli upozorniť na nedostatky včas,“ píše sa v analýze INEKO.
O zákazku sa uchádza päť medzinárodných konzorcií: španielska Ribera Salud Infraestructuras, InterHealth Canada a Metrostav, ďalej Agel v spolupráci s izraelskou spoločnosťou Assuta Medical Centers, talianske konzorcium Rizzani De Eccher a Policlinico San Donato a talianska firma Pessina Costruzioni spolu so spoločnosťou Dúha a Credinvest International Slovakia.
Spoločnosť Ribera Salud, ktorá má s PPP projektmi už svoje skúsenosti a prevádzkuje viaceré univerzitné a fakultné nemocnice, sa pre denník Pravda vyjadrila, že sa primárne zameriava na riadenie zdravotníckych zariadení a nie na to, kde bude nemocnica stáť. „Preto je pre nás oveľa podstatnejšia téma prevádzkovania nemocnice, samotná výstavba je dôležitá súčasť projektu, ale pre nás to nie je najdôležitejšia časť,“ uviedla vo svojom vyjadrení. Ak sa ministerstvo podľa nich rozhodne, že chce zmeniť niektoré parametre v projekte, vedia sa tomu prispôsobiť. V celom procese sú pre nich ako medzinárodných investorov najpodstatnejšie dve veci: transparentnosť a predvídateľnosť procesov. „Preto je pre nás v tejto chvíli najdôležitejšie, aby vláda spravila rozhodnutie a projekt sa posunul ďalej,“ doplnila spoločnosť. Nevyjadrila sa k otázke, ako vníma fakt, že minister zvažuje aj financovanie projektu štátom.
To, že by výstavbu nemocnice mohol financovať aj štát, si myslí aj lekár samosprávneho kraja Valerián Potičný. Urobiť by tak mohol formou pôžičky na finančných trhoch za negatívny úrok.
Začiatok prevádzky novej nemocnice bol podľa pôvodného harmonogramu naplánovaný na prvý štvrťrok 2018. Bude v nej približne 770 postelí pre akútnych pacientov, teda takých, ktorí nepotrebujú dlhodobú liečbu. Zvládnuť by mala približne 40-tisíc hospitalizácií ročne. Výstavba moderného zariadenia by mala stáť 250 miliónov eur. Celý projekt štát ohodnotil na 6,4 miliardy eur, v tejto sume je zahrnutý i celkový súhrn ročných výnosov súkromného partnera počas 30-ročnej prevádzky.