Aké budú, zatiaľ nie je známe, ale koalícia ich plánuje predložiť už na septembrovú schôdzu. Chce skoncovať s transparentami v rokovacej sále, nevhodným oblečením, vrátane tričiek s nápismi odkazujúcimi na politických súperov, nahrávaním videí a fotením kolegov. V hre je tiež zriadenie parlamentnej stráže, ktorá by zasiahla v prípade fyzického konfliktu. Hovorí sa aj o úprave dĺžky rečníckeho času poslancov.
Od týchto opatrení si nové vedenie snemovne sľubuje viac disciplíny. Opozícia, naopak, hovorí o zlom signále pre demokraciu a parlamentarizmus. Predseda Národnej rady Andrej Danko zo SNS zmenu pravidiel zákona o rokovacom poriadku ohlásil po tom, čo sa v pléne vyhrotil konflikt pri odvolávaní ministra vnútra Roberta Kaliňáka. Líder OĽaNO Igor Matovič vtedy rozprestrel pred rečnícky pult transparent a po sále sa pohyboval v tričku s nápisom – Fico chráni zlodejov. Uplynulý týždeň sa situácia ešte viac vyostrila, keď sa dvaja podpredsedovia Andrej Hrnčiar zo Siete a Lucia Nicholsonová zo SaS nevedeli dohodnúť, kto vedie schôdzu.
Podľa šéfa poslaneckého klubu Smeru Martina Glváča transparenty do sály nepatria. Nepáči sa mu ani nahrávanie a fotenie. „Je to však aj otázkou vykonateľnosti takýchto opatrení. Robíme porovnania, ako sú tieto veci upravené v iných parlamentoch,“ povedal včera pre Pravdu Glváč. Za nekolegiálne považuje nahrávanie a fotenie poslancov aj Anton Hrnko zo SNS. Podľa neho je namieste upraviť tiež oblečenie zákonodarcov. „Keď sa dívam na niektoré dievčatá a mužov, tak rozmýšľam, prečo sa takto obliekli. Nejaké princípy by tam mali byť. Nemalo by to však byť zväzujúce v tom, že by mali mať farebné kravaty podľa príslušnosti ku klubu,“ poznamenal.
Jedným z uvažovaných opatrení v novom rokovacom poriadku je obmedzenie času na rozpravu. V minulosti sa stávalo, že poslanci čítali celý návrh zákona, aby naťahovali rozpravu. Stáva sa tiež, že poslanci sa prihlásia do diskusie písomne a aj ústne a dookola opakujú to isté.
„Rozmýšľal by som o tom, ako dlho môže trvať rozprava. V Rakúsku je to veľmi tvrdé, tam je daný počet hodín na schôdzu,“ povedal ešte v sobotu v rozhovore pre Pravdu podpredseda parlamentu Béla Bugár z Mostu-Híd.
Faktom je, že parlament sa už teraz môže uzniesť na dĺžke času na rozpravu, ktorý nemôže byť kratší ako desať minút a ak ide o zástupcu klubu, nemôže byť kratší ako dvadsať minút. Toto ustanovenie sa však nevyužíva.
Rezervovaný postoj k úpravám pravidiel rokovania má šéf Siete Radoslav Procházka. „Podľa môjho názoru sa k poslancom netreba správať ako k deťom v škôlke a vychovávať ich cez rokovací poriadok, ľudia majú dosť rozumu na to, aby si vedeli spraviť vlastný úsudok,“ uviedol. Podľa Procházku rokovací poriadok potrebuje aktualizáciu vo vzťahu k niektorým pravidlám týkajúcich sa postavenia orgánov parlamentu a ich vzájomných vzťahov, čo je na odbornú debatu.
Koalícia zvažuje aj zavedenie parlamentnej stráže, ide však o citlivú otázku. Hovorilo sa o nej aj v minulom volebnom období, ale Smer od tohto zámeru ustúpil. „Treba mať bič na ľudí, ktorí sa nevedia správať. Boli sme minulý týždeň v Európskom parlamente a videl som tam parlamentnú stráž, mala na opasku aj putá,“ uviedol Hrnko. Podľa neho je stráž potrebná. Naopak, poslanec Glváč hovorí, že jej zavedenie treba veľmi dobre zvážiť. „Ako právnik si to zatiaľ neviem dosť dobre predstaviť,“ poznamenal.
Opozícia má k stráži odmietavý postoj. „Nemyslím si, že je niečo kultúrne na tom, ak budú silní hoši vyťahovať poslancov od rečníckeho pultu a zalepovať im ústa,“ povedal poslanec OĽaNO-Nova Jozef Viskupič. Zdôraznil, že on je na druhej strane barikády a nemyslí si, že predseda parlamentu Andrej Danko vysiela dobrý signál do spoločnosti.
Parlamentná stráž funguje v susednom Maďarsku. Je podriadená priamo predsedovi parlamentu. Jej úlohou je ochrana samotného parlamentu, má tiež funkciu čestnej stráže. Na príkaz šéfa snemovne alebo predsedajúceho môže zakročiť aj proti poslancom a použiť proti nim donucovacie prostriedky.
Nové pravidlá rokovacieho poriadku by mali byť pripravené do konca leta. Už teraz je jasné, že rokovania o nich budú problémové a sotva sa dá očakávať dohoda medzi oboma tábormi. Opozícia prízvukuje, že by sa malo na nich zhodnúť celé politické spektrum. Podľa Viskupiča ide o pravidlo, ktoré sa dodržiavalo aj v minulosti. „Tým, že to robia jednostranne, považujem to za veľmi nedemokratické,“ zdôraznil. V opačnom prípade sa podľa Viskupiča zavedie tradícia, že akákoľvek iná vládna väčšina bude mať ambíciu rokovací poriadok vždy po voľbách meniť. Vládny poslanec Hrnko súhlasí, že by sa zmeny mali prijať širokým konsenzom. „Je však zložité dosiahnuť dohodu, keď niekto nechce pôsobiť v parlamente konštruktívne,“ podotkol.
Podľa politológa Michala Horského treba dúfať, že nové pravidlá napomôžu zvýšeniu politickej kultúry porovnateľnej s ostatnými európskymi parlamentami. „Ak opozícia považuje výsledky volieb za nelegitímne a ak od počiatku vťahuje parlament a ulicu do deštruktívnej politiky, je legislatívna úprava nevyhnutná,“ uzavrel politológ.