Počasie sa zlepší až po škaredom víkende

Víkendové teploty sa v niektorých častiach Slovenska vyšplhajú maximálne na 20 stupňov Celzia, tam, kde bude pršať, bude ešte o tri či štyri stupne menej. Maximálne teploty budú v sobotu pomerne nízke, ale nemali by prekonať rekordné najnižšie denné teploty namerané u nás 16. júla od roku 1951. V Bratislave v tento deň zaznamenali v roku 2000 iba 15,1 stupňa. Na Sliači namerali v roku 1970 len 14,8 a v Košiciach v ten istý deň dokonca ešte menej, 14,4 stupňa. V pondelok by už hrozba dažďa mala byť menšia a v ďalších dňoch budú teploty zo dňa na deň stúpať. Atakovať by mohli aj hranicu 30 stupňov. Leto tak pokračuje v už obvyklom striedaní sa horúcich období s chladnejšími.

Klimatológ Pavol Faško pripisuje výkyvy teplôt tomu, že nad západnou časťou Európy je dlhodobo sústredený studený vzduch a v jej juhovýchodnej časti teplejší vzduch. Slovensko je na rozhraní týchto pásiem, tie sa pravidelne nad nami striedajú, preto má počasie nestály charakter. „V súčasnosti navyše situáciu komplikuje to, že sa vo vyšších polohách nad Balkánom vytvorila tlaková níž, čo má za následok chladnejšie a daždivejšie počasie. Spôsobuje to zhoršenie počasia nad územím, kde bolo doteraz teplo, a to nad Srbskom, Rumunskom, západnou časťou Bulharska či nad časťou Chorvátska, čo nepoteší dovolenkárov. U nás bude zhoršenie počasia vplyvom spomínanej tlakovej níže ešte citeľnejšie, a pocítime to najmä tento víkend,“ vysvetlil Faško.

Nestálosť počasia neteší Slovákov, ktorí cestujú za teplom k moru na Balkán, no ani tých, ktorí uprednostňujú domáce kúpaliská. Nešťastní sú z toho aj ich prevádzkovatelia. „Na návštevnosti sa to, samozrejme, prejavuje. Len čo sa zhorší počasie, respektíve ľudia si vypočujú len horšie predpovede na nasledujúci deň, na kúpalisko neprídu. Vtedy je to hotová katastrofa,“ povedal manažér kúpaliska Aquatermal v Dolnej Strehovej Ľuboslav Dobrocký.

Informácie z posledných dní hovoria o tom, že v oblasti Álp v Taliansku, vo Švajčiarsku, v Nemecku či Rakúsku napadol dokonca vo vyšších polohách sneh. Hrozí niečo podobné aj u nás, napríklad v Tatrách? Faško si myslí, že skôr nie ako áno. „Do oblasti Álp prenikol studený vzduch priamejšie, k nám sa vďaka obchádzke spôsobenej výškovou tlakovou nížou v tejto podobe nedostane. Sneh by sa mohol objaviť jedine ak na miestach, kde sa v Tatrách turisti bežne nepohybujú, teda v najvyšších polohách,“ povedal Faško.

Biela perina, hoci krátkodobá, nie je však nielen v Alpách, ale ani v slovenských veľhorách v letnom období ničím nezvyčajným. „Spomínam si, že keď sa organizovali výstupy na Rysy, čo bývalo začiatkom augusta, sneh sa vtedy neraz v horách objavil,“ zdôraznil klimatológ. A sneh sa občas objaví na tatranských štítoch aj v dnešný dátum, teda 16. júla. Od roku 1951 padal v tento deň sneh alebo sneh s dažďom na Lomnickom štíte až 17-krát. Najviac nového snehu – až šesť centimetrov – na Lomnickom štíte napadlo 16. júla 1957. Len o centimeter menej snehovej prikrývky tam pripadlo v roku 2012.