Brusel tlačí na pokles cien elektriny

Na jednej strane Brusel podporuje výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov, na strane druhej upozorňuje na vysoké ceny energií. EÚ chce preto do konca roka preskúmať, do akej miery sú ceny energií výsledkom politických rozhodnutí a nakoľko odrážajú reálny vývoj na trhu. K poklesu cien má prispieť aj vytvorenie jednotného trhu s energiami.

18.07.2016 16:00
debata (2)

„Počas slovenského predsedníctva odprezentujeme finálnu správu ohľadom cien a cenovej štruktúry energií v členských krajinách, kde sa zameriame na to, akú hodnotu má energetický komponent a ako sa podieľa na veľkoobchodných cenách a koncových cenách pre užívateľov. Tiež budeme prezentovať porovnanie medzi členskými krajinami, ako aj medzi EÚ a našimi konkurentmi v zahraničí, či už sú to USA, Rusko, Čína a krajiny ďalekej Ázie,“ uviedol po skončení rokovaní ministrov v oblasti energetiky a klímy podpredseda Európskej komisie pre Energetickú úniu Maroš Šefčovič.

V Spojených štátoch je cena energií aj o polovicu nižšia ako na starom kontinente. Pre vyššie ceny energií má však zároveň EÚ najefektívnejší energetický priemysel na svete. Aby odberatelia platili za energie menej, najvyšší energetickí predstavitelia predstavia do konca tohto roka nový dizajn o obchodovaní s elektrinou. Súčasťou konceptu má byť tiež revízia smernice o obnoviteľných zdrojoch energie (OZE). „V prvom rade pôjde o to, ako lepšie a nákladovo efektívnejšie integrovať OZE do celého energetického mixu a posilniť postavenie zákazníkov aj z toho dôvodu, že najmä v západnej Európe sa zákazníci stávajú priamo výrobcami energie. Zároveň je veľký tlak na to, aby sme našli optimálny spôsob, ako obnoviť trhové signály v oblasti dodávok elektriny,“ dodal Šefčovič.

Aktuálne sa elektrina na burze predáva približne za 30 eur za megawatthodinu. Cena elektriny postupne klesla zo svojho maxima v roku 2008, keď sa na trhoch obchodovalo so sumou od 90 eur za megawatthodinu. V konečnej cene elektriny však spotrebiteľ okrem samotnej komodity zaplatí ďalšie poplatky, ktoré podliehajú rozhodnutiu národného regulátora. Regulácia sa týka najmä podpory v oblasti využívania obnoviteľných zdrojov energie na úkor dovážaných energetických surovín, napríklad z Ruska.

Snaha o prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo súvisí s akčným plánom EÚ, ktorá sa zaviazala znižovať emisie skleníkových plynov a, naopak, zvýšiť podiel využívania OZE. Výkupná cena elektriny z takzvaných zelených elektrární je však oveľa vyššia ako ceny elektriny na burze, a výrobcovia logicky radšej produkujú elektrinu za podporované ceny. Energetické trhy valcujú tiež prebytky ropy, ktorej ceny sú na historických minimách. „OZE majú ohromný potenciál, keďže veterné či fotovoltické elektrárne vyrábajú elektrinu s takmer nulovými prevádzkovými nákladmi. Hoci je zemný plyn najčistejším spomedzi fosílnych palív, jeho spotreba v EÚ má klesajúcu tendenciu,“ povedal analytik portálu Energieprevas.sk Jozef Badida. Investičné náklady pri OZE sú však stále dosť vysoké.

Podľa ministra hospodárstva Petra Žigu (Smer) by malo byť dosahovanie spoločných cieľov Energetickej únie podporené finančnými mechanizmami z európskych zdrojov. „Členské štáty sa zhodli na potrebe dôsledne analyzovať dosah všetkých novoprijímaných opatrení, hlavne na konkurencieschop­nosť európskych podnikov. Pre zníženie cien energií je potrebné, aby bol európsky trh likvidný, preto je nevyhnutné pokračovať v dostavbe infraštrukturálnych prepojení a globálne pokračovať v dialógu s tretími krajinami,“ vyjadril sa Žiga.

Využívanie ekologickejších zdrojov podporujú aj slovenské domácnosti v cenách elektriny. V takzvanej tarife za prevádzkovanie systému (TPS) je zahrnutá podpora OZE, poplatok za kombinovanú výrobu elektriny a tepla a tiež dotácie na ťažbu domáceho hnedého uhlia. Súčasťou faktúry je tiež poplatok za udržanie frekvencie v sieti, distribúciu elektriny po nízkonapäťových úrovniach, prenos po linkách vysokého napätia a straty v sieťach. Okrem platby za každú odobratú kilowatthodinu musí odberateľ platiť stálu mesačnú sadzbu.

Na Slovensku vidia spotrebitelia podporu OZE na koncovom účte za elektrinu. V susednom Česku to funguje cez povinné odvody a príspevok zo štátneho rozpočtu. V Nemecku sú zase OZE dotované cez osobitnú daň, ktorá nevstupuje do ceny, ktorú porovnáva Európsky štatistický úrad. To v konečnom dôsledku vytvára dojem, že ceny elektriny na Slovensku sú v porovnaní s ostatnými členskými štátmi neprimerane vysoké, najmä v prípade cien pre priemysel. „Kým na Slovensku je táto podpora prostredníctvom TPS započítavaná do týchto štatistík, v Nemecku je podpora OZE financovaná cez osobitnú "zelenú daň“, ktorá sa síce tiež platí na kilowatthodinu elektriny, ale nevstupuje priamo do ceny elektriny. Je vyberaná ako dane. V Nemecku ju navyše neplatia firemní odberatelia, ale iba domácnosti," uzavrel analytik Peter Marčan z Inštitútu pre energetickú bezpečnosť.

Pri zelenej elektrine zaostávame

Kým podiel využívania obnoviteľných zdrojov energie je v prípade Slovenska na úrovni 8,2 percenta, európsky priemer dosiahol už 12 percent. V porovnaní s ostatnými krajinami je však značným rozdielom vysoký podiel jadrovej energie a, naopak, nižší podiel pri rope a ropných výrobkoch. Naopak, závislosť Slovenska od dovozu energií je nad priemerom EÚ pri všetkých fosílnych palivách, osobitne pri plyne, rope a ropných výrobkoch. Takmer všetok svoj plyn dováža Slovensko prevažne z Ruska, pričom 61 percent dodávok plynu sa získava na základe dlhodobej zmluvy s ruským Gazpromom.

"SPP považuje dlhodobý kontrakt na nákup plynu za základný pilier bezpečných a stabilných dodávok plynu pre svojich viac ako 1,2 milióna zákazníkov na Slovensku. Vzhľadom na pozíciu lídra trhu dodávky plynu na Slovensku je dlhodobý kontrakt pre SPP kľúčový a objemy obchodované našou spoločnosťou na spotových trhoch možno považovať za doplnkové. Obchodovanie na nich však považujeme, spolu s našimi zásobami plynu na Slovensku či záložnými kontraktmi, jednak za jeden z ďalších nástrojov na posilnenie bezpečnosti dodávok plynu, a tiež za rozšírenie našich možností využívať vývoj cien na týchto trhoch v prospech našich zákazníkov,“ povedal Henrich Krejčí, vedúci útvaru energetického práva, regulácie a verejných záležitostí z SPP.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #energie #elektrina #predsedníctvo v Rade EÚ