Niektorí sudcovia zarábajú viac ako premiér

Predsedníčka Súdnej rady Jana Bajánková je najlepšie zarábajúcou z troch žien, ktoré stoja na čele justície. A hoci jej predchodca Štefan Harabin prišiel o všetky funkcie, ďalej zarába viac nielen ako Bajánková, ale aj ako šéfka Ústavného súdu Ivetta Macejková či predsedníčka Najvyššieho súdu Daniela Švecová.

18.07.2016 15:00
súd, súdna rada, jana bajánková Foto: , ,
Predsedníčka Súdnej rady Jana Bajánková (v strede) vlani iba z funkcie zarobila 50 058 eur v hrubom.
debata (44)

Platy sudcov Špecializovaného trestného súdu a Najvyššieho súdu patria k najvyšším spomedzi platov ústavných činiteľov. Niektorí z nich majú platy vyššie ako premiér Robert Fico. Majetkové priznania zverejnila na svojej internetovej stránke Súdna rada.

Jana Bajánková mala vlani príjem z funkcie 50 058 eur v hrubom. K tomu si privyrobila prednáškovou a publikačnou činnosťou, ktorú majú sudcovia povolenú, 4 733 eur v hrubom. Bajánková sa stala predsedníčkou Súdnej rady v septembri 2014 a vtedy dostávala spolu s paušálnymi náhradami 3 900 eur mesačne. Po svojom nástupe si však musela pozastaviť funkciu sudcu. Od začiatku ďalšieho roku jej pridali 390 eur mesačne, a to po tom, čo parlament odsúhlasil v zákone o platových pomeroch ústavných činiteľov zvýšenie jej platu z 1,3 násobku platu poslanca, na 1,5 násobok. Členovia Súdnej rady jej ešte podľa zákona priklepli príplatky vo výške 35,7 percenta platu poslanca, čím jej príjem z funkcie vzrástol mesačne o 700 eur.

Predsedníčka Najvyššieho súdu Daniela Švecová v hrubom zarobila 53 611 eur. Započítaný je do toho aj dôchodok, ktorý poberá od roku 2014. Švecová si polepšila po nástupe do funkcie o niekoľko stoviek eur. K platu sudcu Najvyššieho súdu okolo 3-tisíc eur jej pribudol funkčný príplatok 331 eur a paušálne náhrady, aké poberajú členovia vlády. Tie sú nariadením vlády spred piatich rokov 877 eur mesačne.

Šéfka Ústavného súdu Ivetta Macejková zarába podľa jej majetkového priznania za rok 2014 niečo vyše 3 600 eur mesačne. Jej ročný plat bol v tom roku podľa majetkového priznania 44 168 eur a 500 eur získala za publikačnú činnosť. Majetkové priznania predsedníčky Ústavného súdu za minulý rok na webe Súdnej rady nie sú. Tie podáva Macejková ako druhý najvyšší ústavný činiteľ do Národnej rady. Majetkové priznania za minulý rok parlament ešte nezverejnil.

Priemerný mesačný plat sudcu či prokurátora sa pohybuje na úrovni okolo 3 400 eur. Majú nárok aj na 13. a 14. plat, ak odpracujú 95 dní v jednom polroku. Ich príjmy už nie sú, tak ako u politikov, zmrazené. Od januára sa im platy zvýšili priemerne o 280 eur.

Hoci Harabin už žiadnu vedúcu funkciu na Najvyššom súde nezastáva a v súčasnosti je sudcom trestnoprávneho kolégia a predsedom senátu, jeho čistý plat vlani predstavoval 50 881 eur. Je to viac ako zárobok Bajánkovej, Švecovej či Macejkovej z posledného majetkového priznania. Časť jeho príjmu však aj vlani tvoril príplatok pre sudcov odvolacích senátov proti rozhodnutiam Špecializovaného trestného súdu v Pezinku. Ten je okolo 1 700 eur mesačne. Hovorca Najvyššieho súdu Boris Urbančík potvrdil, že príplatok poberajú všetci sudcovia trestnoprávneho kolégia. „Pri priznaní nároku sa vychádza z podkladov trestnoprávnej kancelárie, ktorá vedie evidenciu vecí, o ktorých rozhodoval v prvom stupni príslušný Špecializovaný trestný súd a ktorému sudcovi je taká vec pridelená,“ uviedol Urbančík.

Platy sudcov Špecializovaného trestného súdu a Najvyššieho súdu patria k najvyšším spomedzi platov ústavných činiteľov. Presahujú aj príjmy ministrov či premiéra. Predseda Špecializovaného trestného súdu Oldřich Kozlík zarobil minulý rok 54 842 eur v čistom (68 089 eur v hrubom). Sudca Najvyššieho súdu Daniel Hudák mal plat ešte vyšší – 56 729 eur v čistom. Premiér Robert Fico mal v roku 2014 čistý príjem zo svojej funkcie 44 674 eur plus 12 914 eur paušálne náhrady. Jeho minuloročný zárobok Národná rada ešte nezverejnila.

Sudcovia krajských súdov zarobili vlani v čistom okolo 37-tisíc eur, ich kolegovia z okresných súdov okolo 30-tisíc.

Majetkové priznania sudcov zaviedlo ministerstvo spravodlivosti v roku 2004. Kým ešte v roku 2008 ich sudcovia predkladali na kontrolu sudcovským radám a oznamovali ministrovi, v súčasnosti ich už odovzdávajú Súdnej rade. Priznania sudcov sú podrobnejšie ako priznania politikov. Musia v nich uviesť, aké nehnuteľnosti vlastnia, ako, kedy a za koľko ich nadobudli. Napríklad nestačí napísať, že sudca vlastní auto, ale aj popis, o akú značku ide, ako ho získali a za akú cenu. V priznaní sú tiež všetky úvery, bežné účty a ich stav, príjmy, ale aj záväzky.

Priemerný mesačný plat sudcu či prokurátora sa pohybuje na úrovni okolo 3 400 eur. Majú nárok aj na 13. a 14. plat, ak odpracujú 95 dní v jednom polroku. Ich príjmy už nie sú, tak ako u politikov, zmrazené. Od januára sa im platy zvýšili priemerne o 280 eur. Na dvojnásobok im stúpli aj príplatky za riadenie. V tomto roku budú môcť okrem 13. a 14. platu dostávať po splnení podmienok znovu aj odmeny vo výške ich funkčných platov, maximálne do 4-tisíc eur. Päť rokov ich mali pozastavené. Združenie Via Iuris prijaté opatrenia kritizovalo. Upozorňuje, že sa tak deje v čase, keď je historicky najvyššia nedôvera obyvateľov v justíciu.

Plat sudcu a prokurátora sa odvíja od platu poslanca, ktorý zarába trojnásobok priemernej mzdy. Sudcovský plat je 1,3-násobkom poslaneckého.

© Autorské práva vyhradené

44 debata chyba
Viac na túto tému: #platy #súdnictvo #sudcovia #Súdna rada #Ivetta Macejková #Jana Bajánková