Salmonele neuniknú ani domáce vajcia

Vlani evidovali 5-tisíc prípadov, z toho viac ako polovica vznikla doma. Môžu za to najmä jedlá z vajec alebo hydiny, hlavne ak neprešli dlhším varením či pečením. Epidémií tejto choroby najviac pribúda v lete, prispieva k tomu aj nesprávne skladovanie potravín počas horúcich dní.

Výskyt salmonelózy podľa hygienikov v dlhoročnom priemere klesá, lebo sa zlepšujú podmienky v chove zvierat, napriek tomu je číslo ešte stále vysoké. „Traduje sa totiž nesprávny názor, že domáce vajcia nemôžu byť kontaminované salmonelou,“ upozorňuje epidemiologička Viera Morihladková z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici. Domáce sliepky podľa nej môžu prísť do kontaktu s hlodavcami či výlučkami vtákov, čo sú rezervoáre salmonelózy v prírode. Vajcia od nich nie sú podľa Morihladkovej bezpečné, najmä ak sa v surovom stave používajú na prípravu majonéz, surové žĺtky sa zase pridávajú do sladkých krémov.

Hovorkyňa Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Paulína Kojnok pripomína, že salmonela je baktéria, ktorá sa u hydiny objavuje úplne prirodzene. Bežne sa nachádza v jej tráviacom trakte, vyskytuje sa cez trus aj v prostredí a býva označovaná často ako choroba špinavých rúk. „Z prostredia sa nedá úplne zlikvidovať, dá sa len znižovať jej výskyt cielenou kontrolou kŕdľov hydiny a následnými opatreniami,“ uviedla Kojnok.

Od roku 2007 sa podľa nej vykonávajú takzvané národné kontrolné programy pre salmonelové infekcie v chovoch. Ich zásluhou poklesol výskyt salmonel. Pod tieto programy však nespadajú súkromní chovatelia. „Z toho dôvodu je, samozrejme, pravdepodobnejší výskyt salmonel v domácich chovoch,“ dodala.

„Naše chovy sú prísne sledované a kontrolované veterinármi. Odoberajú sa stery aj vzorky zo zvierat aj z prostredia, napríklad z pásov, z hákov, z manipulačných stolov. Ak by kontrola zistila salmonelu, okamžite sa ešte v zárodku robia opatrenia, hydina sa lieči, prostredie dezinfikuje,“ reagoval riaditeľ Únie hydinárov Daniel Molnár. Aj z mäsa zabitých zvierat sa odoberajú vzorky každý deň. Preto sa podľa neho v chovoch nákaza nevyskytuje často. V domácom prostredí taká kontrola nie je. Podľa Molnára hlavným problémom domácností je zlé tepelné spracovanie hydiny a vajec.

K surovým vajciam a hydinovému mäsu treba pristupovať ako k potenciálne rizikovej potravine. Po manipulácii s vajcami si treba dôkladne umývať ruky a zotierať pracovné povrchy, ktoré s nimi prišli do kontaktu. Vajcia zo znáškových hniezd treba pravidelne niekoľkokrát denne zbierať. „Čím dlhšie je vajce v kontakte s podstielkou hniezda, teda aj s trusom, tým viac je jeho povrch kontaminovaný,“ doplnila Kojnok. Riziko kontaminácie vnútra vajca a následnej infekcie narastá jeho nesprávnym skladovaním.

Surové vajcia veterinári neodporúčajú umývať. Poškodí sa tým ochranná vrstva škrupiny a jej póry sa tak stávajú ľahšie priestupné pre baktérie. „Treba si uvedomiť, že vajcia znesené zdravou hydinou majú kontaminovaný povrch, ale ich vnútro je pri znáške sterilné,“ vysvetľuje hovorkyňa veterinárov.

Domáci chovatelia by si mali podľa veterinárov dať vyšetriť aj vzorky trusu hydiny napríklad v Štátnom veterinárnom ústave. Stojí to 13 eur. Ak by sa objavili invázne sérotypy salmonely, mladé nosnice je možné zaočkovať. Určenie kmeňa vyjde na 33,20 eura, vakcína asi pre tisíc sliepok na 50 eur. Väčšinou ide o lieky, ktoré sa rozmiešajú vo vode, predpisuje ich veterinárny lekár.

Podľa údajov Úradu verejného zdravotníctva bolo tento rok zatiaľ potvrdených 2¤440 nakazených baktériou salmonelózy, hospitalizáciu si vyžiadalo 716 prípadov. K rizikám ochorenia patrí predovšetkým rýchla dehydratácia – strata vody v organizme, a to najmä u dojčiat a starších osôb. „U malých detí môže strata vody vyvolať kŕče, u starých ľudí až šokový stav. Extrémna dehydratácia môže viesť k zlyhaniu obličiek, čo má za následok úmrtie,“ priblížila hovorkyňa úradu Lenka Skalická. K príznakom salmonelózy patrí zvýšená teplota alebo horúčka, nevoľnosť, vracanie, bolesti brucha a hnačka.

Úrad hlavného hygienika ďalej upozorňuje, že potraviny môžu byť kontaminované primárne – surovina je nakazená už pred spracovaním, alebo sekundárne, napríklad nečistými rukami. Nositeľmi môžu byť tiež hlodavce, keď ku kontaminácii príde ich trusom, alebo muchy, ktoré sa vyskytujú blízko fekálií. Preto je dôležitá ochrana potravín pri ich skladovaní. Takto môže byť nakazené aj ovocie, ktoré sa ďalej tepelne neupravuje.

Pred jedlami, ktoré nie sú dostatočne tepelne upravené, či pred potravinami, ktoré by sa mohli v teple pokaziť, varuje aj detská lekárka Hana Filová z Fakultnej nemocnice v Trnave. „Počas letných mesiacov sledujeme na našom oddelení aj zvýšený výskyt vracania a hnačiek, a to najmä baktériovej etiológie, ako sú salmonela a kampylobakter, a otravy z jedla. Treba si dávať pozor najmä na jedlá z nedostatočne tepelne upravených vajíčok a mäsa, rovnako na jedlá, ktoré boli dlhšie v teple a mohli sa pokaziť,“ povedala Filová.

Jej slová potvrdzuje aj hovorkyňa Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Žiline Viera Jurčiová. „Počas prvých dvoch prázdninových týždňov sme vyšetrili v príjmovej ambulancii detského oddelenia dvesto detí, 45 z nich muselo byť pre problémy so zažívacím traktom krátkodobo hospitalizovaných,“ spresnila Jurčiová.