Naučia nás reklamy hospodáriť s potravinami?

Logá na výrobkoch, školenia, bilbordy, reklamy, semináre v školách a škôlkach. Ministerstvo pôdohospodárstva sa púšťa do boja s plytvaním potravinami. Akčný plán na predchádzanie tomuto problému je už v pripomienkovom konaní a celkovo bude stáť takmer pol milióna eur.

26.07.2016 07:00
potraviny, jedlo, Foto:
Európan vyhodí priemerne 173 kilogramov jedla ročne.
debata (21)

Obchodníci s takýmto opatrením súhlasia a tvrdia, že prípadné nižšie zisky im neprekážajú. Odborníci na reklamu však upozorňujú, že kampaň, ktorá bude ľudí len poúčať, sa minie účinkom.

Nie je žiadnou novinkou, že v koši končí obrovské množstvo potravín. Často aj takých, ktoré by sa pokojne ešte dali využiť. Na tento problém dlhodobo upozorňuje aj EÚ. Ministerstvo pôdohospodárstva sa preto rozhodlo konať. Stanovilo si tri ciele – zistiť príčiny mrhania jedlom a možnosti, ako ich odstrániť, informovať „všetkých aktérov potravinového reťazca“ a verejnosť, ale aj zistiť, ako potravinové straty vyčísliť. Slovensko totiž nedisponuje presnou metodikou merania potravinového odpadu.

„Členské štáty EÚ sa v roku 2015 zaviazali znížiť plytvanie potravinami o polovicu na osobu na maloobchodnej spotrebiteľskej úrovni do roku 2030 a zároveň znižovať straty vo výrobe potravín a v dodávateľských reťazcoch. Európan vyhodí priemerne 173 kilogramov jedla ročne. Slovensko však nedisponuje jasnou štatistikou plytvania potravinami,“ spresnil hovorca rezortu pôdohospodárstva Vladimír Machalík.

Podľa informácií Európskeho parlamentu sa potravinami najviac plytvá v domácnostiach. Nasleduje výroba, stravovanie a obchod. Podľa zistení OSN z roku 2015 sa každý rok na celom svete vyhodí 1,3 miliardy ton potravín, čo celkovo predstavuje až jednu tretinu všetkých vyrobených potravín. „Domácnosti s vyššími príjmami a nižším podielom výdavkov na potraviny majú tendenciu plytvať s potravinami. Ľudia nakupujú väčšie množstvo potravín tak, aby vydržali na celý týždeň. Kvôli tomu hrozí riziko, že sa niektorá z potravín vyhodí, pretože sa nespotrebuje. Problémom je aj fakt, že spotrebitelia v domácnostiach si svoje denné nákupy zle plánujú a nakupujú viac potravín, ako sú schopní spotrebovať,“ píše ministerstvo v akčnom pláne.

Rezort pôdohospodárstva podľa materiálu, ktorým sa vláda bude zaoberať po prázdninách, plánuje predchádzať plytvaniu potravín pomocou školení, logom NEPLYTVAJ! na obaloch potravín, seminármi pre deti v školách a škôlkach, ale aj videami, reklamou a bilbordmi. Odborník na reklamu Igor Brossmann upozorňuje, že kampane podobného typu sú účinné iba vtedy, ak nemajú snahu občanov vychovávať alebo poúčať. „Takáto kampaň môže byť funkčná a efektívna vtedy, keď motivuje ľudí k niečomu, čo chceme dosiahnuť. Ale kampaň je len povrchovou vecou, musí tam byť celý systém, všetky ostatné časti marketingu, legislatívny rámec, nejaký produkt a obsah. Nielen no, no, nevyhadzuj potraviny,“ zdôraznil Brossmann. Podľa neho je vždy veľmi riskantné, keď štátna inštitúcia robí kampaň takéhoto typu, pretože často skĺzne do poúčania. Ako ďalej Brossmann povedal, najskôr je potrebné vymyslieť niečo také, na čo má štát kompetencie, čo bude okrem uľavenia planéte motivujúce pre ľudí. „Príkladom s rovnakým princípom je bločková lotéria, ktorá je zaujímavá, a potom je kampaň, ktorá iba hovorí o tom, že lotéria existuje. Nápad je mimo reklamy,“ vysvetlil odborník.

Obchodníci plán ministerstva podporujú. Prezident Zväzu obchodu a cestovného ruchu Pavol Konštiak si myslí, že problémom je aj to, že na Slovensku nevychovávame spotrebiteľov. Už deti v školách by sa podľa neho mali viesť k zodpovednému prístupu k potravinám a následne aj k ich obalom a odpadom. Prípadné zníženie tržieb podľa neho majiteľom neprekáža. „Máme aj morálnu povinnosť smerom k potravinám, to znamená, že obchodníkovi nejde vždy iba o obrat a zisk, Ak to niekomu bude prekážať, tak sa ocitne kdesi na okraji,“ konštatoval Konštiak. Pripomenul, že problém vyhadzovania potravín by sa zlepšil zmiernením nariadení týkajúcich sa výrobkov po dátume minimálnej trvanlivosti, pretože zákony v tejto oblasti sú v porovnaní s ostatnými európskymi krajinami prísne.

Slovenská aliancia moderného obchodu má už dlhšie svoj vlastný projekt Neplytvaj, spotrebuj. „Aliancia akúkoľvek aktivitu v tomto smere zo strany ministerstva pôdohospodárstva podporuje. Sme toho názoru, že osvetu je v tejto téme potrebné vyvíjať,“ reagovala hovorkyňa aliancie Diana Chovancová Stanková.

Podpora a pomoc pri znižovaní množstva vyhodenej potravy sa pozdáva aj samotným spotrebiteľom. Juraj z Nitry priznáva, že s plytvaním by to v jeho domácnosti mohlo byť lepšie, ale v porovnaní s okolím si myslí, že to nie je najhoršie. „Každý deň sa snažím na to myslieť a robiť nejaké opatrenia, ale nie vždy sa mi to darí. Najväčšie problémy máme s chlebom a pečivom, veľmi skoro sa nám už zdá staré a nerozvážne potom kupujeme ďalšie a ďalšie,“ uviedol Juraj. Dôchodkyňa Irena vyhadzuje minimum potravín. „Som zvyknutá v kuchyni dobre "gazdovať“. Ako dieťa si pamätám v povojnovom období ešte potraviny na prídel. Okrem toho na dedine máme veľa potravín aj z vlastných zdrojov. Každý deň varím, ovocie a zeleninu aj zaváram," opisuje Irena. Veľkým obchodom sa snaží vyhýbať, nakupuje v malých potravinách blízko domu, takže kupuje iba to, čo bude v ten deň potrebovať. Keby niečo chýbalo, vždy môže do blízkeho obchodu odbehnúť znova.

S nákupnými košmi sa plnia aj tie odpadkové

Posledný pracovný deň minulého týždňa sa zaplnilo parkovisko pred jedným z bratislavských supermarketov. Väčšina ľudí mala plné nákupné koše, našli sa aj takí s menším nákupom. Všetci, ktorých sme oslovili, sa zhodujú v jednom – s potravinami by sa malo narábať umnejšie, aby sa zbytočne nevyhadzovali do kontajnerov.

„Z bežných trvanlivých potravín, ako je ryža alebo múka, sa snažíme nakúpiť zásobu na celý mesiac, ale aj to nie úplne naraz. Sme už slabá domácnosť, takže potrebujeme menej, ako keď sme bývali ešte spolu s deťmi,“ vysvetľuje Judita (58), zatiaľ čo spolu s manželom vykladá nákup do kufra auta. Krátko po odsťahovaní detí mala ešte nutkanie nakupovať viac, ale to našťastie už pominulo. Kampaň proti plytvaniu potravinami považuje za vynikajúci nápad.

Marek (33) uznáva, že zaobchádzanie s potravinami je problémom, o ktorom by sa malo viac hovoriť. Myslí si však, že bilbordy sú plytvaním peňazí a väčšina ľudí sa na ne pozerá takpovediac cez prsty a už si ich takmer nikto nevšíma. Potraviny pred skončením záruky by sa podľa neho mali rozdať tým, ktorí ich potrebujú, alebo zužitkovať nejako inak. S manželkou a malou dcérkou vyhadzujú minimum jedla.

Bratislavčanka Lívia (46) vykladá z nákupného vozíka tradičný víkendový nákup. Priznáva, že u nich doma sa s potravinami určite plytvá. Najčastejšie preto, že ich nakúpia veľa a potom nestihnú zjesť. Ocenila by hlavne systémové riešenie problému. Napríklad vytvorenie zberných miest, kam by mohla nadbytočné výrobky odniesť.

„Keď idem ku kontajnerom, vidím, koľko je tam vyhodených potravín a na druhej strane sú naozaj ľudia, ktorí majú prázdnu chladničku,“ konštatovala zase Ivica (55). Kupuje len to, čo hneď aj spotrebuje. Priznáva však, že niekedy vyhodí pečivo aj preto, že reťazce často predávajú dopekané pečivo, ktoré vydrží veľmi krátko.

Podľa dôchodcu Vendelína (65) si starší ľudia potraviny viac vážia a nevyhadzujú ich do koša často. „My ako staršia generácia potravinami neplytváme, ale u mladších sa často potraviny vyhadzujú už pred uplynutím exspirácie. Ak je to deň-dva pred jej uplynutím a podobne, je to škoda. U nás doma je to ešte v norme,“ povedal Vendelín.

© Autorské práva vyhradené

21 debata chyba
Viac na túto tému: #Potraviny #hospodárstvo #plytvanie #reklamy