Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
Medzi nimi sú zníženie spotreby liekov, vyradenie niektorých z verejného poistenia, zvýšenie podielu generík na úkor originálov, obmedzenie úhrady zo strany zdravotných poisťovní za špeciálny materiál. Ušetrené peniaze by sa potom dali použiť inde. Lekárska a pacientska verejnosť pripúšťa, že problémové oblasti sú vytypované správne, na druhej strane upozorňuje, že nie vždy sa na pacienta a jeho liečbu dá pozerať cez tabuľku excelu.
„V zdravotníctve sme identifikovali viacero problémov v oblastiach liekov, nemocníc, rádiodiagnostiky a laboratórií,“ povedal riaditeľ Inštitútu finančnej politiky Štefan Kišš. Ak by na Slovensku bola rovnaká spotreba liekov na obyvateľa ako v susednej Českej republike, ročné výdavky na zdravotníctvo klesnú o 137 miliónov až 197 miliónov eur. Ďalej využívaním najlacnejších generických liekov sa dá ročne ušetriť okolo 35 miliónov eur. Zavedenie uhrádzania najlacnejšej alternatívy nakupovaného špeciálneho zdravotného materiálu prinesie úspory od 29 miliónov do 47 miliónov eur.
Podľa správy, ktorú vypracoval Inštitút finančnej politiky pri rezorte financií, Slovensko spotrebuje viac liekov ako Česko či krajiny OECD. Ministerstvo zdravotníctva sa chce preto zamerať na ich predpisovanie a overiť, či nedochádza k slabému manažmentu pacienta zo strany lekára, či k duplicitnému predpisovaniu. O tomto probléme sa hovorí už viac ako desať rokov, zabrániť tomu môže elektronické prepojenie lekárov, ktorí cez internet zistia, aké lieky pacient už užíva. Ide o projekt tzv. eHealth, ktorý nateraz minister zdravotníctva Tomáš Drucker zastavil.
„Riešenie vidíme v zavedení eHealthu, kde vieme presne, čo bolo pacientovi špecialistom predpísané a aké lieky užíva,“ poukazuje prezident Asociácie súkromných lekárov Marián Šóth. Ten ešte za vysokou spotrebou vidí vysokú chorobnosť ľudí a tiež nízke ceny liekov oproti iným krajinám.
Rovnako sa už roky vedú spory pri téme originálny liek kontra generikum. Lacnejšie náhrady, generiká, šetria verejné zdroje, pacienti by však hlavne pri ťažších chorobách mali mať dostupné aj drahšie a modernejšie originály. Aj preto rozhodnutie, kde zvýšiť podiel generických liekov, treba urobiť až po porade s lekármi špecialistami. Katarína Kafková, prezidentka Asociácie na ochranu práv pacienta, upozorňuje, že pacienti, ktorí sú už nastavení na liečbu a dobre ju tolerujú, by sa mali sami rozhodnúť, či chcú prejsť na generiká. U tých, ktorí majú novozistenú chorobu, by sa malo podľa nej začať s lacnejšími liekmi. Nedostatky vidí tiež v slabej edukácii pacientov, ktorú nemusia robiť vždy len lekári. „Nie sme zvyknutí na to, že aj lekárnik je náš partner,“ poznamenala Kafková. V zahraničí je podľa nej bežným javom vidieť v lekárni miestnosť, kde sa lekárnik posadí s klientom a všetko, čo sa týka lieku, mu vysvetlí.
Inštitút považuje za plytvanie, že za posledné dva roky vzrástli náklady zdravotných poisťovní na špeciálny zdravotnícky materiál (napríklad umelé kĺby) o 63 percent, z 85 na 139 miliónov ročne. Pre pacientov to však nie je negatívna správa, pretože, ak nemocnice zoperovali viac pacientov, znamenalo to zníženie čakacích lehôt, ktoré sa pri niektorých zákrokoch pohybujú v rokoch.
Marián Petko, prezident Asociácie nemocníc Slovenska, vysvetľuje, že počet najmä ortopedických a očných operácii sa zvýšil po tom, čo sa Všeobecná zdravotná poisťovňa rozhodla tieto výkony vo väčšej miere uhrádzať. Chcela tak skrátiť čakacie lehoty, ktoré často dosahovali aj dva roky, a pomôcť tak pacientom. Samozrejme s tým narástli náklady. Petko pridáva, že sa zmenil aj štýl operácií. Čoraz viac sa upúšťa od klasických metód a prechádza sa k spôsobom, ktoré sa snažia o čo najmenší a najšetrnejší zásah do organizmu. „Tam potrebujete kvalitnejší, modernejší, a teda aj drahší materiál,“ doplnil Petko.
Ceny väčšiny špeciálneho materiálu určuje kategorizačná komisia ministerstva zdravotníctva, teda tím odborníkov. Tá by podľa analýzy inštitútu mala obmedziť úhradu zo zdravotných poisťovní iba do výšky najlacnejšie alternatívy. Ak teda bude pacient potrebovať drahšiu náhradu, rozdiel buď doplatí sám, alebo to pôjde na účet nemocnice. „My ako asociácia nemáme problém s tým, že sa bude porovnávať cena od slovenského a napríklad českého dodávateľa,“ reagoval Petko. Ako priblížil, nemocnice dnes vyjednávajú s dodávateľmi také ceny, aby neboli vyššie ako tie, aké im uhrádzajú zdravotné poisťovne. Ak objednajú drahšie výrobky, doplácajú za ne samy.
Šéfka pacientskej asociácie Kafková by v tomto prípade zvolila iný prístup ako obmedzovanie cien. „Radšej by som bola, keby sa umožnil rozvoj komerčného poistenia nad rámec verejného zdravotného poistenia. Pri ňom by si pacient priplatil materiál, aký chce,“ povedala. Upozorňuje napríklad na fakt, že totálne endoprotézy patria k tým drahším. Ak sa pre ne stanoví cenová hladina, poisťovne budú musieť pacientom udeľovať výnimky, čo sa robí aj dnes. „Žiadna poisťovňa nemá však presne stanovené podmienky na udelenie výnimky, čo zaváňa netransparentnosťou,“ upozorňuje Kafková. Podľa nej musíme mať najskôr nastavené pravidlá a potom môžeme určovať, čo sa bude a nebude uhrádzať. „Inak môže dôjsť k diskriminácii pacientov,“ uzatvára Kafková.
Revízia výdavkov v zdravotníctve sa deje v rámci projektu Hodnota za peniaze. V prvej fáze prejdú detailnou analýzou ministerstvo dopravy a oblasť informačných služieb. Na základe prvých výsledkov sa v týchto troch rezortoch ročne neefektívne minie 400 miliónov eur. V prípade lepšieho míňania peňazí by súčasná vláda v priebehu štyroch rokov získala zdroje až vo výške 1,6 miliardy eur. „Tu treba zdôrazniť, že nám nejde o šetrenie, ale efektívnejšie využívanie peňazí. Napríklad vyššou efektivitou získané úspory v zdravotníctve sa môžu použiť na rekonštrukciu nemocníc. Povedané po lopate, chceme mať za tie isté peniaze viac muziky,“ priblížil hlavný cieľ projektu minister financií Peter Kažimír.