Lietadlo nad Zlatými pieskami nemalo pred 40 rokmi šancu

Na osudný 28. júl roku 1976 Štefan Hrubý, vtedajší zamestnanec dopravného úseku Letiska Bratislava, určite do smrti nezabudne. Prechádzal práve v služobnom aute popri letiskovom areáli, keď zbadal vo vzduchu lietadlo. Hneď pochopil, že sa ocitlo vo vážnych problémoch.

28.07.2016 07:00
debata (17)
Pamätník pri vchode na Zlaté piesky. Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
pamätník Pamätník pri vchode na Zlaté piesky.

„Bolo úplne mimo osi pristávacej dráhy. Hučalo, dymilo sa mu z motorov. Dolu ho už nachystaní čakali hasiči. No bolo jasné, že ten stroj nemá šancu,“ opisuje dnes už 70-ročný svedok posledné okamihy letu toho nešťastného iľjušina.

Okamžite obrátil auto smerom k Zlatým pieskom. Tam kdesi lietadlo spadlo, vytušil. Na brehu prírodného kúpaliska uvidel už len jeho chvost, bezmocne trčiaci z vody. Naokolo sa zbiehali ľudia, snažili sa k nemu doplávať na člnoch. „Stroj sa rozlomil, niektorí tvrdili, že z neho videli vypadnúť dve deti,“ spomína Hrubý.

Po meste už kvílili sanitky, správa sa rýchlo šírila. Hasičom sa medzitým podarilo na chvoste vyrezať otvor. „Niekoľkých chlapov vytiahli živých,“ pokračuje Štefan. Asi do troch hodín sa však lietadlo úplne potopilo pod hladinu a nasledujúce dva dni už pomaly vydávalo iba mŕtvych.

„Posledného vytiahli Peťa Vališa, môjho kamaráta…“ Zo svedectiev tých, čo sa odvážili najbližšie, počul, že v zadnej časti ešte spočiatku veľa živých búchalo a volalo o pomoc. Nezabil ich teda náraz ani oheň, len sa utopili skôr, ako prišla záchrana.

Parte, ktoré urobili ČSA na pražskom letisku v... Foto: Archív Štefana Hrubého
parte Parte, ktoré urobili ČSA na pražskom letisku v Ruzyni svojim kolegom.

Osud vtedy zase raz veľmi čudne namiešal karty. Kapitán Svatoslav Rosa z Ostravy nemal strojom IL-18 OK-NAB na pravidelnej rannej linke OK-001 z Prahy do Bratislavy vôbec letieť. „Otec mal pohotovosť, bol pripravený len ako záloha. Ale musel zaskočiť za chorého kolegu,“ opísal Pravde po rokoch situáciu pilotov syn Otmar, ktorý mal v čase tragédie 21 rokov. Ani tá mašina nemala vraj vôbec vzlietnuť. Krátko pred nešťastím sa vrátila z líbyjského Tripolisu, s vážnymi technickými problémami na motore číslo dva. Už pred štartom hneval podvozok, nešli zatvoriť dvere.

Keď už Rosa, kamarátmi prezývaný Tík, naštartoval motory, na poslednú chvíľu sa ešte rohodol pristaviť schodíky dvom kolegom z Československých aerolínií. Vlado Zaoral a Peter Vališ neboli v službe, chceli len rýchlo do Bratislavy. Stevard Michal Švihran zo Senca sa z Prahy tiež veľmi ponáhľal domov, nechcel zmeškať prvé narodeniny dcérky.

Lietadlo napokon presne o 8.52 odštar­tovalo. Aby sa o 9.37 zmenilo na plávajúcu hrobku. Od najväčšej tragédie československého lietadla v dejinách uplynulo dnes presne 40 rokov. Zahynulo pri nej 70 pasažierov a šesť členov posádky. Živých vytiahli len troch. Jedným bol paradoxne ťažký hemofilik, ktorého sa podarilo zachrániť vďaka vzácnemu krvnému koagulátu privezenému z Rakúska. Ďalší z preživších zomrel zakrátko na následky autohavárie. Dnes sú už podľa zistení Pravdy mŕtvi všetci.

Tabuľa pri vchode na Zlaté piesky. Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
tabuľa Tabuľa pri vchode na Zlaté piesky.

Trosky lietadla vyťahovali záchranári z jazera ťažkou technikou osem dní. Niektoré časti vyšetrovatelia poodvážali do Prahy, iné spálili pri Malom Dunaji. Za príčinu katastrofy označila neskôr vyšetrovacia komisia problémy s motormi číslo tri a štyri a chybu posádky. Piloti sa neúspešne snažili zmeniť ťah motorov na ľavej strane, čo lietadlo beznádejne naklonilo doprava.

Rosa, ktorý mal v čase havárie 44 rokov, bol pritom skúsený pilot. Až do štyridsiatky lietal na vojenských migoch. Jemu aj ďalším členom posádky vystrojili v pražskom krematóriu v Strašniciach štátny pohreb, rozlúčili sa s nimi stovky spolupracovníkov. Na jazere sa ešte ani nasledujúcu sezónu nedalo kúpať, verejnosť tam nesmela.

Rokmi sa rany zahojili, na Zlaté piesky už chodia nové generácie rekreantov, ktorí sa o havárii dozvedajú len z malého pamätníka, osadeného pred dvoma rokmi pri vchode do areálu prírodného kúpaliska. O udalosti sa nakrútili dokumentárne filmy, ktoré dodatočne osvetľujú prísne utajované záchranárske práce. Len občas ktosi tie udalosti spomenie v iných súvislostiach, napríklad známy spevák Pavol Hammel či olympijský víťaz v dráhovej cyklistike Anton Tkáč sa viackrát v rozhovoroch s novinármi zmienili, že iba šťastnou náhodou sa tragickému letu vyhli.

© Autorské práva vyhradené

17 debata chyba
Viac na túto tému: #lietadlo #nehoda #letecká havária na Zlatých pieskoch