Podľa politológa Tomáša Koziaka súčasná úprava majetkových pomerov je vágna, a preto je potrebné stransparentniť ju. „Politik, ktorý zbohatol v súlade so zákonom, nemá dôvod zatajovať majetok.
Skôr je sprísnenie priznaní bič na tých politikov, ktorí bohatnú záhadným spôsobom. Máme tiež veľa verejných funkcionárov okrem poslancov a členov vlády, ktorí sedia v mediálnom závetrí a užívajú si majetok, ktorý nemusí byť celkom čistý,“ povedal politológ. Podľa neho nový prísnejší zákon môže byť tiež nástrojom, ako postupne odbúravať nedôveru k politikom.
V každom prípade majetkové priznania verejných funkcionárov v súčasnosti ľuďom toho veľa nepovedia. Dozvedia sa len sumu príjmu z verejnej funkcie, iné príjmy, ktoré nie sú bližšie špecifikované. Alebo len, že vlastnia rodinný dom, chatu, záhradu, ornú pôdu, podiel v obchodnej spoločnosti, vklad na účte bez uvedenia konkrétnej výšky.
Svojím obsahom sa nepribližujú k priznaniam sudcov, ktoré sú podrobnejšie od roku 2011. Sudcovia uvádzajú, kedy nehnuteľnosť, ktorú vlastnia, nadobudli, akým spôsobom a za akú cenu. Rovnako je to aj v prípade hnuteľných vecí, napríklad auta. Uvedú aj, či majú úver, od koho a v akej sume. Do priznaní tiež píšu, koľko peňazí majú v banke.
Či budú podobné pravidlá platiť aj pre politikov, je nateraz otvorené. Predseda výboru pre nezlučiteľnosť funkcií Martin Poliačik z SaS povedal, že v novele zákona by mal byť podrobnejší opis majetku vrátane majetku blízkych osôb.
Práve oceňovanie majetku môže byť jedna zo sporných vecí. Naznačil to aj poslanec Smeru Miroslav Číž. „Ak máte doma obraz od maliara, s ktorým ste priatelia a dostali ste ho v roku 1973 za dvetisíc korún, aká je dnes hodnota toho majetku? Dáme ho oceniť znalcovi?“ pýta sa poslanec.
Smer sa pokúsil v závere minulého volebného obdobia presadiť vlastný návrh. Tvrdil, že v predkladanej novele ústavného zákona bolo všetko, čo tam malo byť. Na jej prijatie však chýbali hlasy opozície. Tá namietala, že bol nedostatočný. Práve zisťovanie majetkových prírastkov bola jedna z vecí, kde nedošlo k širšej dohode.
Šéf klubu Mostu-Híd Gábor Gál dúfa, že sa problém s priznaniami vyrieši. „Povedali sme si, že ten zákon v podobe, v akej je teraz, nemá význam aplikovať, lebo je formálny,“ povedal Gál. Podľa neho treba nastaviť jasné pravidlá.
„Máme zamedziť konfliktu záujmov, nie tomu, aby niekto nemohol nadobudnúť a spravovať svoj majetok. Dôležitou úlohou zákona je, aby sme vedeli skontrolovať majetkové prírastky,“ zdôraznil.
Problémom bude zrejme aj skutočnosť, čo v prípade, že verejní funkcionári majetkové priznania nedodajú parlamentnému výboru pre nezlučiteľnosť funkcií včas alebo zamlčia nejaké skutočnosti. Vo výbore má väčšinu vládna koalícia a tá môže prípadné konanie proti previnilcovi stopnúť. Diskusie preto budú aj o tom, či konanie v takýchto prípadoch proti hriešnikom nezačať automaticky.
Kritickým miestom, kde sa vládny Smer s opozíciou v minulosti nezhodol, bola možnosť, aby sa tretina členov výboru pre nezlučiteľnosť funkcií mohla obrátiť na Ústavný súd, ak bolo konanie voči funkcionárovi zastavené a vyhol sa tak prípadnej sankcii.
Je pravdepodobné, že rovnaká požiadavka opozície sa znovu objaví. „To je čisto nezmyselný konfrontačný politický inštitút. Ústavný súd bude o čom rozhodovať? Veď tam sú neprekonateľné právne problémy,“ hovorí aj dnes poslanec Číž.
Za prijatie účinného zákona o majetkových priznaniach je podľa šéfa klubu SNS Tibora Bernaťáka aj predseda parlamentu Andrej Danko. Ten bude v najbližšom období podľa Bernaťáka iniciovať novelu zákona. Danko ešte v apríli hovoril, že „každý má vedieť zdokladovať každé svoje auto, odkiaľ má jeho manželka kabelku, kabát“.
V minulom volebnom období skúšal Smer spolu s opozíciou pripraviť spoločný návrh, ako priznávať majetok politikov. Potom prišli neúspešné pokusy opozície a Smeru. Tento dlhoročný príbeh pripomína rušenie trestnoprávnej imunity poslancov. Tiež sa o imunite roky bez výsledku diskutovalo, nakoniec ju parlament v roku 2012 jednohlasne zrušil.
„Dúfam, že majetkové priznania budú rovnaký príbeh,“ hovorí poslanec Poliačik. Na zmene sa bude musieť dohodnúť koalícia s opozíciou, pretože ide o novelu ústavného zákona, ktorá si vyžaduje podporu najmenej 90 hlasov. Vládna koalícia ich má len 81.
Politológ Koziak je však skeptický, či parlament napokon nové pravidlá prijme. „Neverím, že by sa niečo zásadné zmenilo, skôr budú nejaké kozmetické úpravy. Nikto neprijíma rád opatrenia, ktoré sú sebaobmedzujúce, a politikov sa to týka zvlášť,“ uzavrel.