Kollárove kaštiele chátrajú

Prečo poslanec Boris Kollár vôbec kupoval národnú pamiatku, keď sa o ňu nestará? Jeden z dvoch kaštieľov v Hubiciach, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou, je v dezolátnom stave. Majiteľom je Kollárova firma. Šéf strany Sme rodina sa bráni, že ku kaštieľu nemá prístup, preto nemôže začať ani s opravami. Od pamiatkarov hrozí podnikateľovi pokuta.

15.08.2016 15:00
Veľký kaštieľ, Holubice Foto: ,
Veľký kaštieľ v Hubiciach je v narušenom a sčasti v havarijnom stave, najmä pokiaľ ide o strechu.
debata (21)

Veľký a Malý kaštieľ v Hubiciach vlastní Boris Kollár cez svoju firmu Dexon. Získal ich asi pred pätnástimi rokmi. Historické budovy, ktoré sú spolu s okolitým parkom súčasťou národnej kultúrnej pamiatky, postupne chradnú. Na kauzu upozornil týždenník Plus 7 dní, podľa ktorého chce podnikateľ v chránenom parku vybudovať golfové ihrisko. Aj preto sa snaží kúpiť ešte aj časť parku, predaj však zatiaľ stoplo ministerstvo financií.

Hubičania už len nostalgicky spomínajú na časy, keď bol park prístupný. V minulosti sa tu organizovali obecné slávnosti. „Nakrúcali sa tu aj filmy,“ podotýka starosta Hubíc Jozef Hanic. Hubické kaštiele možno spoznať vo filmoch Ako divé husi a Tisícročná včela.

Stav pamiatok sa podľa Hanica rokmi zhoršil. „V pravej časti Veľkého kaštieľa sa prepadáva strecha a na niektorých miestach padajú stropy. Malý kaštieľ je v lepšom stave, pretože bol dlhšie udržiavaný, no takisto chátra,“ hovorí starosta.

Potvrdzujú to aj trnavskí pamiatkari. „Stavebno-technický stav Veľkého kaštieľa je narušený, sčasti havarijný, najmä pokiaľ ide o strechu,“ hodnotí Rastislav Petrovič z Krajského pamiatkového ústavu v Trnave. Malý kaštieľ sa podľa neho čiastočne využíva, preto je v lepšej kondícii.

Mladší Malý kaštieľ sa využíval dlhšie, preto... Foto: Žaneta Mikulíková, Pravda
Malý kaštieľ, Holubice Mladší Malý kaštieľ sa využíval dlhšie, preto nie je taký zničený ako susedný Veľký kaštieľ.

Po minuloročnej kontrole dostal majiteľ od pamiatkarov niekoľko úloh. Mal opraviť strechu a krov Veľkého kaštieľa, uzatvoriť okenné a vstupné otvory, aby do objektu nepršalo, a začať s obnovou kaštieľa podľa schválenej projektovej dokumentácie. V júni tohto roku však pamiatkari zistili, že splnená bola len časť.

„V júli sme preto vydali rozhodnutie, aby vlastník opätovne vykonal nápravné opatrenia aj s termínmi. V tomto roku vykonáme ďalší štátny pamiatkový dohľad. Ak to nezačne plniť, pristúpime k sankčným opatreniam podľa pamiatkového zákona,“ dodáva Petrovič. Ak firma nebude rešpektovať nariadenia pamiatkového ústavu, hrozí jej pokuta od 300 do milióna eur. Pamiatkari už raz firme Dexon pokutu uložili.

Kaštieľ má byť podľa schváleného stavebného povolenia z roku 2012 zrekonštru­ovaný na „ubytovacie zariadenie s funkciou prechodného ubytovania v apartmánoch s doplnkovou funkciou relaxácie a wellness“.

„Pozemky okolo nich mi nepatria. Bojujem o ne, odkedy som kúpil kaštiele. Nebudem opravovať niečo, k čomu nemám prístupovú cestu. Nemôžem tam urobiť ani inžinierske siete. Nech mi štát predá pozemky alebo nech si kúpi kaštiele naspäť,“ hovorí podnikateľ.

Zdôrazňuje, že budovy priebežne udržiava tak, ako mu nariaďujú pamiatkari. „Keď niečo opravím, po čase sa poškodí budova na inom mieste. Je to stále dookola to isté. Kaštiele potrebujú celkovú rekonštrukciu.“ Poukazuje na to, že nikto nerieši, v akom stave je chránený park.

Odobrí envirorezort predaj pozemkov?

Pozemky v okolí kaštieľov patria štátu a od roku 2013 sú pod správou Okresného úradu v Trnave. Ten v roku 2014 ponúkol časť z nich na predaj. V tendri Kollárova firma za ne ponúkla 208 500 eur, keďže dvaja záujemcovia s vyššími ponukami odstúpili, mala kúpu na dosah. Predaj však neschválilo ministerstvo financií, keďže park je zaradený do štvrtého stupňa ochrany prírody. Okresný úrad v Trnave v súčasnosti čaká na stanovisko ministerstva životného prostredia.

Envirorezort sa má vyjadriť, či sú splnené podmienky na prevod štátnych pozemkov vo štvrtom stupni ochrany. „Zároveň by sa mal vyjadriť k otázke, či je možné predávať tieto pozemky aj v prípade, že na žiadnom z nich nie je umiestnená budova vo vlastníctve kupujúceho,“ spresňuje ministerstvo financií.

Podľa hovorkyne zeleného ministerstva Petry Stano Maťašovskej žiadosť o stanovisko k prevodu nehnuteľného majetku štátu dostali 28.¤júla. Zatiaľ ju posudzujú.

Hubický park je chránené územie s rozlohou 39 hektárov. V súčasnosti je zarastený a zanedbaný. Dôvodom je podľa okresného úradu nedostatok financií na jeho údržbu. Rovnako ako v iných chránených areáloch tu platí štvrtý, teda druhý najvyšší stupeň ochrany prírody.

„Je to preto, aby tieto parky nemizli. Na území so štvrtým stupňom je zakázané rúbať dreviny. V treťom stupni dáva povolenie na výrub drevín obec,“ vysvetľuje krajinár Gabriel Izsák zo Správy Chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy. Prvoradé je to, aby parky zostali zachované napríklad v takých lokalitách ako juh západného Slovenska, kde je veľmi málo lesov. „Tu má skoro každý strom z hľadiska ochrany prírody nesmierny význam,“ dodáva Izsák.

Aj okolo Hubického parku je polopúšť industriálnej a poľnohospodárskej krajiny. „V takomto prostredí tvoria parky náhradné biotopy pre množstvo takých druhov živočíchov, ktoré sú viazané na staré, bútľavé stromy. Nič lepšie tu už nie je,“ vysvetľuje ochranár. Svoj životný priestor tu nachádzajú napríklad ďateľ hnedkavý, sýkorka belasá a bielolíca, brhlík lesný či niektoré druhy netopierov.

O tom, že sú pozemky vo štvrtom stupni ochrany, Kollár vie. Pri kaštieľoch plánoval golfové ihrisko. Podnikateľ v tom problém nevidí. „V parku sa nachádzajú aj lúky, odkiaľ by sa mohla odpáliť prvá loptička. Ihrisko by sa ťahalo smerom k poliam,“ približuje.

V chránenom areáli je z hľadiska ochrany prírody možné, aby na jeho časti vzniklo golfové ihrisko. Závisí to od viacerých vecí, napríklad od rozlohy parku, samotného ihriska či umiestnenia hracích plôch. Takýto zámer musí v každom prípade odobriť okresný úrad a podľa ochranára nie je vopred isté, že investor súhlas získa. „Golfové ihrisko si vyžaduje veľké trávnaté plochy bez stromov a kríkov, tie môžu byť iba na okraji. Hubický park je na také niečo maličký,“ myslí si Izsák.

Podľa ochranára je dôležité to, aby v parku zostali také plochy, ktoré by zabezpečili rozmanitosť divo žijúcich druhov. Izsák pripomína, že v Hubickom parku chceli za prechádzajúceho majiteľa postaviť už aj obytné komplexy, no okresný úrad to nepovolil.

Park s kaštieľmi

V Hubickom parku sa nachádzajú dva kaštiele, Veľký a Malý. Veľký kaštieľ bol postavený po roku 1830 v klasicis­tickom slohu, pravdepodobne na starších renesančných základoch. Vznik Malého kaštieľa sa datuje do začiatku 20. storočia. V kaštieľoch bývala rodina rytiera Rudolfa Wiener-Weltena až do roku 1948. Park tu začali budovať v prvej polovici 19. storočia. Jeho kompozíciu prispôsobili jazdeniu na koni. V 20. rokoch minulého storočia bola pre majiteľov (rodinu Wiener-Welten) postavená hrobka a súčasne aj kaplnka. Ako posledný vybudovali bazén pre rodinné účely. Nachádzajú sa tu aj budovy vodojemu či bývalej koniarne.

© Autorské práva vyhradené

21 debata chyba
Viac na túto tému: #kaštiel #Boris Kollár