Rezidentský program sa rozbehol pred viac ako dvoma rokmi. Jeho cieľom je omladiť prestarnutý stav všeobecných lekárov a pediatrov. Absolventom, ktorí sa rozhodnú ďalej sa dovzdelať v oboch odboroch uhrádza štát štúdium, mesačne im platí základný plat neatestovaného lekára, čo je 1 080 eur v hrubom. Tento rok je na projekt vyčlenených 6,4 milióna eur.
Borisovi Pitelovi zo Sniny do atestácie zostáva ešte pol roka. Chcel by zostať doma a už sa začal v okrese obzerať po budúcom pracovisku. Dostať sa k ordinácii všeobecného lekára je podľa neho veľmi ťažké. „Lekári aj vo vyššom veku nechcú odísť z práce," doplnil s tým, že ide aj o otázku peňazí. Ambulancie podľa neho stoja niekoľko desiatok tisíc eur a mladí rezidenti si na ne musia brať pôžičky. „V ponuke sú, samozrejme, aj ambulancie v okrajových častiach Slovenska, ale tie sú málo atraktívne pre mladých lekárov," dodal. Jedna ambulancia môže vyjsť mladého lekára aj na 30-tisíc eur, na vidieku to môže byť o niečo menej. Napriek tomu odľahlé regióny nie sú lákavé aj z toho dôvodu, že príjem je tu nižší a lekárovi sa ťažšie spláca pôžička na zabezpečenie ordinácie.
Prezident Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva Peter Makara pripúšťa problémy pri výmenách ambulancií. „Sú to v podstate súkromné firmy, a tak sa musia rezidenti s lekármi na výmene dohodnúť," uviedol Makara. Vysvetlil, že lekár počas praxe investoval do ambulancie určitý majetok, zariadenie a vybavenie. Preto je normálne, že to niečo bude stáť. Lekári penzisti sa zas musia podľa neho naučiť, že žezlo treba pustiť a niekomu ho odovzdať.
„Ministerstvo zdravotníctva by malo umožniť, aby sa lekár ľahšie dostal k ambulancií, a to zmenou legislatívy," myslí si zase prezident Asociácie súkromných lekárov Marián Šóth, ktorý by v tomto prípade očakával reguláciu štátu.
Zdravotnícky rezort neodpovedal na otázku, či by bola takáto regulácia možná a ako by vedel mladým pomôcť dostať sa ľahšie k ordináciám. Ministerstvo iba pripomenulo, že mladý lekár môže požiadať župu o pridelenie zdravotného obvodu.
Samosprávne kraje uvádzajú, že majú voľné miesta v odľahlých regiónoch, mladšie ročníky tam však nevedia dostať. Podľa nich by predsa len mal pomôcť štát, ktorý má v kompetencii aj financovanie zdravotnej starostlivosti. „Možnosti samosprávnych krajov sú v tejto oblasti minimálne a motivácia pre všeobecných lekárov je prakticky nemožná," reagovala hovorkyňa Nitrianskeho samosprávneho kraja Oľga Prekopová.
Príkladom je aj lekár Karol Herda, ktorý 40 rokov robil „obvoďáka" v štyritisícovej obci Lehote pod Vtáčnikom v okrese Prievidza, do dôchodku odišiel tesne pred sedemdesiatkou. Svoju ambulanciu v tom čase nemal komu odovzdať. „Dal som si inzerát do novín, že hľadám za seba náhradu, dva mesiace sa nič nedialo, a tak som napísal samosprávnemu kraju, že končím. Potom ma ešte prosili, aby som ordinoval, a tak som ešte dva mesiace nadsluhoval, kým župa lekára zabezpečila," povedal Herda, ktorý aj dnes chodí jeden deň v týždni ordinovať do Lehoty. Vypomáha tak vlastne svojmu nástupcovi. Aj ten už je v dôchodkovom veku.
Zabezpečiť v dedine výpadok lekára a finančne ho motivovať často zostáva na pleciach starostov. „Ľudia si myslia, že je to naša povinnosť, keďže nám záleží, aby ľudia mali zdravotnú starostlivosť zabezpečenú, riešime to my," povedal starosta hornooravskej obce Oravská Lesná Marek Majdiš. Začiatkom tohto roka zháňal chýbajúceho detského lekára. „Podarilo sa nám to dočasne vyriešiť takým spôsobom, že pani doktorka pochádza z našej obce, ale slúžila v inom obvode a rozhodla sa, že si upraví svoj pracovný čas tak, aby mohla čiastočne slúžiť v obvode, kde býva, to znamená, že pracuje na dvoch miestach," vysvetlil starosta, ktorý to považuje za dočasné riešenie. Lekárka má 70 rokov a bude pracovať, dokedy bude môcť.
Majdiš teraz oslovuje lekárky, ktoré majú vzťah k Orave, respektíve z Oravy pochádzajú a do budúcna by tu chceli žiť a fungovať. „Za týmto účelom sme oslovili tri, dve z nich ešte len čaká atestácia, tretia je už atestovaná, ale chce ísť na materskú," skonštatoval s tým, že situácia by sa mohla vyriešiť až v priebehu 4 – 5 rokov, ale je to všetko ešte len v rovine úvah. Lekársky obvod má okolo 1 200 detí. Celkovo má obec 3 360 obyvateľov.
Keď sa v roku 2014 rozbiehal rezidentský program, chýbalo 610 všeobecných lekárov pre dospelých a 400 pediatrov. Najhoršie na tom boli Nitriansky kraj a Prešovský kraj. Zatiaľ je v projekte zaradených približne 140 rezidentov, z toho 94 všeobecných lekárov a 46 pediatrov. Ministerstvo si uvedomuje, že všeobecní lekári sú prestarnutí a treba tento odbor doplniť o mladšie vekové skupiny. Preto plánuje v rezidentskom programe pokračovať. Tento rok naň vyčlenilo 6,4 milióna eur z vlastného rozpočtu. Doteraz bol financovaný z eurofondov. Lekári si dopĺňajú vzdelanie na Slovenskej zdravotníckej univerzite v Bratislave.