Tieto zámery vyplývajú z Akčného plánu rozvoja okresu Sobrance, ktorý v utorok vláda schválila na výjazdovom rokovaní v Sobranciach.
Ako na tlačovej besede po rokovaní vlády uviedol premiér Robert Fico, vláda predpokladá krytie z verejných zdrojov vo výške 53,4 milióna eur a 15,4 milióna eur má byť zo súkromných zdrojov. Doložil, že okres dostane regionálny príspevok od ministerstva financií 2,5 milióna eur s čerpaním päť rokov.
Základnou prioritou je zamestnanosť
Akčný plán sleduje základnú prioritu – zamestnanosť. Rozvoj trhu práce má byť založený na posilnení regionálnej a lokálnej ekonomiky vrátane poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a nadväzujúcich odvetví. Zlepšiť sa má adaptácia a rozvoj pracovných síl prostredníctvom vzdelávania podľa požiadaviek trhu práce a regionálnej politiky okresu. Ambíciou je stabilizovať kvalifikovanú pracovnú silu zlepšením podmienok pre život a podnikanie rozvojom technickej a sociálnej infraštruktúry a zlepšením kvality služieb.
Základnou podmienkou úspešnosti akčného plánu je integrácia opatrení smerujúcich k rozvoju výroby v okrese s opatreniami na skvalitnenie disponibilnej pracovnej sily. Podľa akčného plánu je rozvoj okresu Sobrance postavený na piatich pilieroch. Prioritným zámerom je využitie existujúceho prírodného potenciálu predovšetkým v oblasti pôdohospodárstva, lesného hospodárstva, geotermálnej energie a vôd. Stavať sa má na tradíciách poľnohospodárskej a potravinárskej výroby a jej vysokej ekologickej kvalite, ako aj na rozvoji malého a stredného podnikania (MSP) a diverzifikácii ekonomických činností. Lepšie treba využiť špecifickú polohu okresu na schengenskej hranici. Akčný plán ráta aj so zlepšovaním podmienok pre život, voľnočasové aktivity a cestovný ruch, ako aj využívaním historicko-pamiatkových daností a prírodného zázemia.
V rámci realizácie akčného plánu má vzniknúť Rozvojová rada okresu Sobrance a projektové centrum, ktoré bude koordinovať miestne podnikateľské a iné aktivity v okrese vrátane cestovného ruchu, bude poskytovať poradenské a podporné služby pre prípravu projektov. Rozvoj trhu práce je založený na posilnení regionálnej a lokálnej ekonomiky vrátane poľnohospodárstva a nadväzujúcich odvetví, kde má vzniknúť približne 900 pracovných miest. Pri realizácii konkrétnych projektov sa ráta s finančnými zdrojmi vyše 16,54 milióna eur.
Podnik na chov hydiny i integrované centrá výchovy a vzdelávania
Ako na tlačovej besede uviedla ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná, vznikne veľký podnik na chov hydiny s kapacitou 10-tisíc ton, kde postupne nájde prácu 600 ľudí a vláda projekt podporí sumou 670-tisíc eur. Na podporu rozšírenia jestvujúcich podnikateľských subjektov v priemysle a službách je plánovaných 165-tisíc eur. Okrem toho má v okrese vzniknúť sedem pilotných sociálnych podnikov, do ktorých sa má investovať 715-tisíc eur.
Akčný plán ráta s vybudovaním integrovaných centier inkluzívnej výchovy a vzdelávania za 130-tisíc eur, tréningového centra a centra odborného vzdelávania pri strednej škole obchodu a služieb Sobrance za 150-tisíc eur. V pláne je zriadenie komunitného centra za 90-tisíc eur.
Na stabilizáciu pracovnej sily, sociálne služby a zlepšenie podmienok života v okrese akčný plán ráta s investíciami za takmer pol milióna eur. Na vybudovanie liečebného a relaxačného centra v meste Sobrance s využitím tradičného kúpeľníctva sa ráta s celkovou čiastkou 230-tisíc eur, pričom 30-tisíc bolo vyčlenených na štúdiu realizovateľnosti a 200-tisíc ako podpora projektu. V Sobranciach, Lekárovciach a v Koromli majú vzniknúť centrá poskytovania sociálnych služieb pre seniorov za 100-tisíc eur. Vybudovať sa majú aj dve športovo-relaxačné centrá za 90-tisíc eur, ako aj centrum lesnej pedagogiky za 50-tisíc eur.
Dlhodobo vysoká miera nezamestnanosti v okrese
Okres Sobrance dlhodobo eviduje vysokú mieru nezamestnanosti, ktorej príčinu treba hľadať v nevyváženom hospodárskom rozvoji, v zániku vedúcich subjektov regionálnej ekonomiky v procese privatizácie a nedostatku kapitálových zdrojov. Miera evidovanej nezamestnanosti dosiahla k 31. marca tohto roku 17,7 percenta a je dlhodobo nad celoslovenským aj krajským priemerom. Ekonomika okresu nemala ťažisko v priemyselnej výrobe ani v minulosti a nepôsobil tu ani nosný zamestnávateľ. Nosným odvetvím, aj napriek zložitej ekonomickej situácii hlavne pre nízke nákupné ceny živočíšnej a rastlinnej výroby, zostalo pôdohospodárstvo.
Medzi špecifické faktory patrí hlavne periférna poloha okresu v štáte na schengenskej hranici EÚ s Ukrajinou, špecifická odvetvová orientácia regionálnej ekonomiky, nedostatočne rozvinutá infraštruktúra regiónu, odchod mladej kvalifikovanej sily z okresu a nevyhovujúca štruktúra zameraní stredného školstva. V okrese sú sťažené podmienky pre prilákanie väčších zahraničných investorov.