Trnava pustí do debaty s ľuďmi extrémistu

Trnavčanom by mal prednášať človek, ktorý sa netají obdivom k fašizmu a Hitlerovi. Verejnú diskusiu mu, paradoxne, umožnila samotná samospráva. Ľudskoprávni aktivisti sú z postupu mesta zhrození. Nechápu, ako mohlo dať priestor niekomu, kto schvaľuje vojnové zločiny a súhlasí s potláčaním ľudských práv.

26.08.2016 12:00
debata (1)

Bývalý člen extrémistickej Kotlebovej strany a poslanecký asistent Marián Mišún začiatkom augusta požiadal mesto o prenájom priestorov na výstavu fotografií spojenú s prednáškou. Témou jeho projektu má byť genocída slovenského národa či obete vlastizrady po roku 1989. Hoci sa historici zhodujú, že téma je absolútne nezmyselná, Trnava nakoniec pristala na jednu prednášku.

„Na verejnú diskusiu sme mu ponúkli zasadaciu miestnosť, kde sa zmestí asi 70 ľudí s termínom na začiatku septembra,“ potvrdil hovorca Trnavy Pavol Tomašovič. Za prenájom bude Mišún platiť, zatiaľ mestu neodpovedal, či jeho ponuku prijíma. Podobnú akciu chcel usporiadať aj v Púchove, tam ho však odmietli. Mišún tvrdí, že ide o protireakciu na odporúčané exkurzie stredoškolákov do koncentračných táborov a pamätných miest holokaustu, ktoré považuje za vymývanie mozgov. Tie navrhlo ministerstvo školstva ako jednu z foriem prevencie proti extrémizmu a neznášanlivosti.

„Primátor to dôsledne zvažoval, ale keďže sa neobjavili žiadne zákonne prekážky, akciu povolil,“ pokračuje Tomašovič s tým, že primátor Peter Bročka chce prezentovať Trnavu ako otvorené mesto. Zdôraznil však, že za obsah nesie plnú zodpovednosť organizátor a o akcii bola informovaná aj štátna polícia.

Bročka na sociálnej sieti vyhlásil, že s akciou ako občan nesúhlasí, ako primátor však musí rešpektovať princípy demokracie a slobody prejavu. „Všetci majú rovnakú štartovaciu čiaru, každý dostane šancu sa prejaviť. Niekoho čaká potlesk, niekoho piskot a niekoho asistovaný odchod na stanicu,“ napísal vo svojom statuse.

Právnička Irena Bihariová je z rozhodnutia mesta sklamaná. Mrzí ju, že nedokázalo odmietnuť obchodný vzťah s niekým, ako je Mišún. „Primátor mohol pokojne povedať, že my nechceme, aby sa v našom meste diskutovalo o takýchto témach,“ hovorí právnička.

S postupom primátora nesúhlasí ani Peter Weisenbacher z Inštitútu ľudských práv. Myslí si, že každá demokraticky zvolená samospráva by mala takýmto pokusom čeliť všetkými dostupnými legálnymi prostriedkami. „Ide o ľudí a strany, ktoré sa otvorene a cielene snažia deštruovať demokratické zriadenie, sú za potláčanie ľudských práv, za obmedzovanie práv menšín, schvaľujú vojnové zločiny, ktoré sa diali počas slovenského štátu, a dokonca tvrdia, že sa nestali,“ vymenúva Weisenbacher.

Zároveň dopĺňa, že tým, že zneužívajú slová ako genocída či holokaust, ide o znevažovanie pamiatky obetí a vytvárajú tak v spoločnosti pocit, že tieto slová nič podstatné neznamenajú. Podobný názor má aj historik Ivan Kamenec. O genocíde slovenského národa po roku 1989 nemôže byť ani reči. „Tu ide o absolútnu neznalosť pojmu genocída, ignoranciu faktov, nielen historických, ale aj pojmových,“ uzatvára odborník zo Slovenskej akadémie vied.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #Trnava #extrémizmus #Marián Mišún