Zvýši sa nezávislosť policajnej inšpekcie, ak prejde od ministra vnútra pod Generálnu prokuratúru?
Je to riešenie. Zatiaľ ešte nie je jasné znenie celej organizačnej zmeny, ale vo všeobecnosti nie je tento model až tak úplne neznámy v našich podmienkach. Voľakedy existovala aj zložka vojenskej prokuratúry a existovali vyšetrovatelia prokuratúry. Bola by to taká určitá analógia predchádzajúceho vzťahu. Súčasná policajná inšpekcia by prešla pod prokuratúru, ale trestné činy policajtov by nevyšetrovali prokurátori, ale títo vyšetrovatelia. Samozrejme, dozor by museli tak, ako aj predtým, vykonávať prokurátori. Dalo by sa potom predpokladať, že by nezávislosť takejto zložky mala byť zvýšená.
Čie prehrešky bude môcť takýto novovytvorený orgán riešiť?
Keď už k takémuto kroku pristúpime, nemalo by sa to vzťahovať len na policajtov, ale na všetkých príslušníkov ozbrojených zborov.
Kto by mal potom vymenovať šéfa takéhoto úradu?
To je otázka koncepcie, aká sa prijme. Ak vznikne nezávislý orgán ako v Česku, šéfa inštitúcie vymenuje vláda, ak však bude patriť pod Generálnu prokuratúru, tak by mal jeho šéfa vymenovať generálny prokurátor. Ale pokiaľ nie je nič na stole, tak sa zatiaľ pohybujeme len v takých špekulatívnych úvahách.
Je namieste, aby sťažnosti proti rozhodnutiam o zásahoch polície po novom riešil parlamentný brannobezpečnostný výbor, teda politici?
V každom prípade opravné prostriedky na rozhodnutie policajta, a to je jedno, či je to policajt, ktorý robí skrátené vyšetrovanie, alebo riešil rôzne podnety, sťažnosti či trestnú činnosť, by mal riešiť prokurátor. To vychádza zo základnej myšlienky, že prokurátor zodpovedá za predsúdne konanie. Parlamentný výbor by som do toho v žiadnom prípade naťahal, pretože ten má úplne iné úlohy. To je už nabúranie princípu trojdelenia moci. To by zákonodarný orgán riešil kompetencie, ktoré sú čiste výkonné.
V Česku sú s fungovaním generálnej inšpekcie stále problémy
Problémy okolo fungovania Generálnej inšpekcie bezpečnostných zborov (GIBS) v Českej republike sa vynárajú opakovane. Vznikla v roku 2012 po tom, čo sa nezávislosťou českej policajnej inšpekcie zaoberal Európsky súd pre ľudské práva. Išlo o prípady, v ktorých sa naň obrátili poškodení trestnými činmi so sťažnosťami na neúčinné vyšetrovanie, na neoprávnené zásahy do práva na život alebo pre zlé zaobchádzanie. Európsky súd dospel k záveru o neúčinnosti vyšetrovania v dvoch prípadoch. Prekážalo mu, že všetky zložky vyšetrujúce trestný čin, vrátane inšpekčnej služby, boli priamo alebo nepriamo podriadené ministrovi vnútra.
Vlani musel po prevalení kauzy, že GIBS bol nečinný v súvislosti s vyšetrovaním možných klientelistických štruktúr v rámci polície v Olomouckom kraji, odstúpiť jej šéf. Toho vymenúva predseda vlády. V tejto kauze boli zapletení nielen vysokí policajní funkcionári, ale aj podnikatelia blízki vládnej strane, aj olomoucký hajtman z ČSSD. Tých namiesto GIPS-u vyšetroval protimafiánsky útvar pod vedením Roberta Šlachtu. Špekulovalo sa, že štátny zástupca dal preverovať kauzu práve kriminalistom od Šlachtu, pretože inšpekcii nedôverujú alebo ju podozrievajú z možného úniku informácií. Šlachta nakoniec v polícii skončil. Oficiálne pre reformu policajného zboru, kde sa zlúčili protimafiánsky a protikorupčný útvar. Ešte pred svojím odchodom z polície informovali Šlachta a štátny zástupca parlament o možnom prepojení policajných špičiek s ľuďmi z kriminálneho prostredia. Z pohľadu Európskeho súdu pre ľudské práva nie je ani nové, nezávislé postavenie Generálnej inšpekcie bezpečnostných zborov v Česku po roku 2012 akceptovateľné, keďže sú príslušníci inšpekcie naďalej policajtmi, ktorých možno poveriť úlohami z ministerstva vnútra.