Priznania nehovoria nič o skutočnom majetku politikov

Do tejto skupiny patrí aj šéf Sme rodina Boris Kollár, ktorý sa v médiách prezentuje luxusom. Alebo tiež predseda parlamentu Andrej Danko (SNS), ktorý však má 9 áut. Nulu v príjmoch uviedla takmer polovica snemovne.

Pri služobne starších funkcionároch sa zase z dokumentov pri každom nedá vyčítať, či zbohatol, alebo schudobnel. V priznaní im podľa zákona stačí uviesť všeobecné a nič nehovoriace informácie. Poslanci sa už šesť rokov pokúšajú zmeniť zákon tak, aby údaje o ich majetkoch boli presnejšie a prehľadnejšie. Dodnes bez reálneho výsledku.

Prezident Andrej Kiska zarobil ako hlava štátu vyše 95-tisíc eur a priznal aj paušálne náhrady vo výške takmer 16-tisíc eur, ktoré sa nezdaňujú. Ide o peniaze od štátu, ktoré by mal použiť na dopravu, telefón, pracovné obedy či večere alebo nákup odbornej literatúry. Sú to náklady spojené s výkonom jeho funkcie.

Za „príjmy vyplývajúce zo zmlúv“ si pripísal na svoje konto vlani takmer 237-tisíc eur, čo je o polovicu viac ako v roku 2014. Z troch najvyšších ústavných činiteľov práve on priznal za minulý rok najvyššie príjmy popri verejnej funkcii. Po nástupe do prezidentského paláca Andrej Kiska aj naďalej profitoval z nebankovej spoločnosti TGI Money, ktorá pôsobí v susednej Českej republike. Jeho kancelária denníku Pravda odpovedala, že od roku 2014 sa v majetkových pomeroch nič nezmenilo. Stále teda má spoluvlastnícky podiel v českej nebankovej spoločnosti.

Nový predseda parlamentu Andrej Danko (SNS) tvrdil, že pred vstupom do politiky robil advokáta, bol zároveň konateľom eseročky. Podľa priznania sa mu asi nedarilo, keďže má v kolónke iný príjem nulu. Danko priznal vlastníctvo rodinného domu, bytu, peniaze v banke, šperky, obchodný podiel a to, že vlastní 9 áut.

Premiér Robert Fico (Smer) mal vlani ročný plat vyše 45-tisíc eur, k tomu nezdanené paušálne náhrady takmer 13-tisíc. Premiérovi za rok podľa priznania nepribudol žiadny nehnuteľný majetok. Okrem rekreačnej chaty v Malých Levároch a 8-árovej vinice nemá iné nehnuteľnosti. Rodina vlastní dve autá a spoločné úspory, podielové listy a stavebné sporenie, neuviedol však, v akej výške.

Najbohatším vo vláde by mal byť podľa priznaní minister vnútra Robert Kaliňák (Smer). Ten mimo ministerskej mzdy 40 780 eur a nezdanených náhrad 11 674 eur, mal príjem takmer 327-tisíc eur. Ten mal získať z príjmov z kapitálového majetku, úrokov a výnosov z cenných papierov. Ku Kaliňákovi sa z kabinetu približuje minister zdravotníctva Tomáš Drucker (nom. Smeru). Ten ešte ako šéf štátneho podniku Slovenská pošta zarobil vlani z verejnej funkcie takmer 39-tisíc, ako iné nešpecifikované príjmy, ktoré mu pribudli, uviedol sumu 157 774 eur. Vlastní rodinný dom, ornú pôdu, cenné papiere a peniaze v banke.

Poslanecké ročné platy sú okolo 23-tisíc eur, k tomu paušálne náhrady predstavujú sumu 19 380 eur. Iné príjmy priznali väčšinou advokáti a lekári. Z advokátov si najlepšie počínal šéf ústavnoprávneho výboru Robert Madej zo Smeru, z tejto činnosti mu vlani pribudlo 74 159 eur. Poslancovi Gáborovi Gálovi z Mostu-Híd advokátska prax vyniesla viac ako 46-tisíc eur. Lekár Vladimír Baláž zo Smeru mal iné príjmy 43 915 eur, jeho stranícky kolega, ďalší lekár Ladislav Andreánsky popri plate poslanca zarobil 93 421 eur. Vysoký príjem z dividend vyše 95-tisíc eur priznal popri plate poslanca aj nezaradený poslanec Miroslav Beblavý.

Šéfa OĽaNO a poslanca Igora Matoviča Trnavčania považujú za boháča, rodina totiž vlastní vydavateľstvo. V ňom však Matovič nefiguruje, za minulý rok priznal iba poslanecký plat 23 523 eur a paušálne náhrady 19 380 eur.

Poslanec Marián Kotleba (ĽSNS) je zároveň aj banskobystrickým županom. Koľko v tejto funkcii zarobil, to neuviedol. Podobne ani podnikateľ, vlastník a akcionár viacerých spoločností Boris Kollár nepriznal, aký bohatý vstupoval do politiky. Podľa dokumentu vlastní päť rodinných domov, byt, chatu, jachtu, šperky, zbierku umeleckých predmetov, viacero áut, akcie firiem a obchodné podiely, v akej výške však uvádzať nemusí.

Ešte za vlády Ivety Radičovej sa začalo hovoriť o tom, že sa zákon, ktorý rieši majetkové priznania politikov, vylepší a formuláre, v ktorých sa majetok opisuje, budú detailnejšie. Doteraz sa tak nestalo. Hlavným cieľom zmeny malo byť, aby z priznaní bol zrejmý nárast bohatstva a vďaka čomu narástlo. Na zmene sa bude musieť dohodnúť koalícia s opozíciou, pretože ide o novelu ústavného zákona, a tá si vyžaduje podporu najmenej 90 hlasov. Vládna koalícia ich má 81.

„Politik, ktorý zbohatol v súlade so zákonom, nemá dôvod zatajovať majetok," pripomenul politológ Tomáš Koziak. Podľa neho sprísnenie priznaní je bič práve na tých, ktorí bohatnú záhadným spôsobom. „Nový prísnejší zákon by mohol postupne odbúravať nedôveru verejnosti k politikom,“ uzavrel Koziak.