Bremeno domácich povinností zostáva ženám

Po práci upratovanie, varenie a starostlivosť o deti. Slovenské matky a zamestnankyne stále ovplyvňuje ich pohlavie. Chod domácnosti je stále v rukách žien. Aj o deti sa ich stará viac ako ich mužské polovičky.

09.09.2016 15:00
matka, dieťa, rodina, rodič, sociálne dávky,... Foto:
Ženy sa o deti starajú viac ako muži.
debata (36)

Slovensko je na chvoste Indexu o rodovej rovnosti 2015. Spomedzi členských štátov Európskej únie dopadlo horšie už len Rumunsko. Európsky inštitút pre rodovú rovnosť sledoval situáciu žien a mužov od roku 2005 do roku 2012. Zameral sa pri tom na šesť vybraných hlavných oblastí – prácu, peniaze, moc, čas, zdravie a znalosti.

Najväčší rozdiel u nás pretrváva v oblasti času, najmä v starostlivosti o domácnosť a deti. Varenie a domáce práce zostávajú na pleciach pracujúcich žien. Takmer 62 percent venuje týmto aktivitám viac ako jednu hodinu denne. Len viac ako osem percent zamestnaných mužov chystá jedlo a upratuje.

Pracujúce ženy sa tiež viac starajú o deti a učia sa s nimi. Viac ako hodinu denne tým trávi takmer 53 percent. Podiel mužov je v porovnaní so ženami ani nie polovičný. Tento nepomer pôsobí proti ženám a má vplyv na ich kvalitu života či možnosť nájsť si prácu, konštatuje Európsky inštitút pre rodovú rovnosť.

Lenka (30) z Trnavy patrí medzi ženy, ktoré majú na starosti takmer celý chod domácnosti. Jej partner sa zapája len minimálne. „Večer chodí von psom a stará sa o auto. Občas povysáva byt, a to sú všetky jeho aktivity,“ rozpráva mladá žena. Prijala by, aby niektoré veci robil sám od seba. „Nech nemusím na všetko myslieť. Stačilo by, keby po sebe upratal.“ Podotýka, že jej priateľ si vie oprať, ožehliť aj navariť, pretože predtým žil sám.

Lenka má prácu v meste, kde býva, jej priateľ za ňou denne dochádza do Bratislavy. „Uvedomujem si, že na domáce práce mu tak zostáva menej času.“ Vyhrotené situácie ohľadom rozdelenia úloh sa občas vyskytnú, sú však nárazové. „Niekedy mám toho v práci veľa a vtedy by sa hodilo, aby sa viac zapájal,“ dodáva Lenka.

Celá situácia podľa nej súvisí aj s tým, že ako žena nemá veľký zárobok. Aby ich domácnosť mohla normálne fungovať, jej priateľ je preto nútený dochádzať za lepšie platenou prácou. Nepomer v starostlivosti o domácnosť medzi ženou a mužom sa veľmi často uvádza ako dôvod rozvodu. „Je to najmä u ľudí vo veku okolo 35 až 40 rokov. V tejto kategórii sa to objavuje možno až v 60-tich percentách. Starší ľudia deľbu práce neriešia,“ hovorí bratislavská advokátka Miroslava Dobrotková.

Upozorňuje na to, že starostlivosť o domácnosť býva len jedným z dôvodov. „Ľudia veľakrát nevedia pomenovať jednu naozaj vážnu príčinu rozpadu manželstva. Uvádzajú balík viacerých problémov.“ Ženy sa podľa advokátky sťažujú na to, že celý chod domácnosti leží na nich, hoci chodia do zamestnania. „Manžel síce rodinu finančne zabezpečuje, ale chýba im jeho pomoc doma,“ dopĺňa Dobrotková.

Predposledné miesto v indexe odráža podľa predsedníčky občianskeho združenia Možnosť voľby Adriany Mesochoritisovej realitu a najmä to, že vláda dlhodobo neprikladá otázke rodovej rovnosti význam. „Túto problematiku, ktorá je veľmi komplexná, nemôže riešiť len jeden odbor na ministerstve práce.“

Pokiaľ ide o tému prerozdelenia zodpovedností za domácnosť a výchovu detí, prieskumy na Slovensku podľa nej ukazujú aj isté zmeny. „Muži sa napríklad viac hrajú s deťmi alebo ich vozia do škôlky či školy. Pokiaľ však ide o tie „tvrdé práce“ na chode domácnosti, na tých sa stále podieľajú nedostatočne.“

Ženy sú podľa Mesochoritisovej aktívnejšie ako v minulosti, vstúpili do verejnej sféry, sú na trhu práce. Je to však výsledkom ich snáh a nie tým, že by muži rovnako aktívne fungovali v domácnosti. „Zmena nemôže prísť len od žien, ktoré sú navyše diskriminované. Musí sa zmeniť myslenie spoločnosti. Začať treba od materských škôl, pozornosť by sa mala sústrediť aj na výučbu ľudských práv a rodovej rovnosti,“ myslí si predsedníčka združenia.

V rámci partnerských vzťahov musia muži prevziať rovnocenný diel zodpovednosti za chod domácnosti a výchovu detí. „Ak sa viac podieľali na výchove detí, prinieslo by im to aj citové benefity. Pri domácich prácach si zas môžu obohacovať svoje zručnosti,“ hovorí Mesochoritisová.

Ak sa má situácia zlepšiť, mali by sa podľa nej zvýšiť aj mizivé počty mužov na materskej a rodičovskej dovolenke. S tým súvisia aj nastavenia na trhu práce a či zmeny v primeraných zárobkov žien. „Sú rodiny, ktoré by to chceli mať inak, ale nemôžu, pretože ženy zarábajú menej. Rodina sa potom rozhoduje ekonomicky,“ vysvetľuje predsedníčka združenia.

Dôležitou kategóriou je aj dostatok zariadení starostlivosti o deti a či iných odkázaných osôb. Sociologička Silvia Porubänová zdôrazňuje, že index sa matematicky snaží popísať situáciu žien a mužov v oblastiach, ktoré skôr predstavujú kvalitu života.

Nie všetky údaje, z ktorých inštitút vychádzal, sú dostatočne reprezentatívne „Index nie je zodpovednou analýzou skutočného života žien a mužov v našej krajine, jeho výsledky treba brať skôr ako základné východisko, “ hovorí sociologička.

V oblasti času však podľa nej vystihuje situáciu, ktorá na Slovensku je. Väčšina domácich povinností je prenášaná na ženy. Rovnocenná deľba práce by pomohla celej rodine. Časť úloh sa môže presunúť aj na deti. „Znamenalo by to viac času, ktorý môže rodina stráviť spoločne alebo sa každý môže venovať vlastným záľubám,“ doplnila Porubänová.

© Autorské práva vyhradené

36 debata chyba
Viac na túto tému: #domácnosť #ženy