Ďalšie kolo, v ktorom už budú môcť stáli členovia Bezpečnostnej rady OSN udeliť červené karty, teda veto, bude 5. októbra. Lajčák pre médiá priznal, že sa proti nemu hlavne posledné dva týždne viedla negatívna kampaň.
„Ja som od začiatku vstupoval do tejto kampane s cieľom viesť ju pozitívne, transparentne, čestne a som rád, že tento prístup mi vyniesol popredné miesta. V posledných troch kolách som skončil na druhom, respektíve treťom mieste. Z hľadiska našej regionálnej skupiny som skončil ako líder. Do finále vstupujem zo silných priečok, nemám dôvod nebyť spokojný,“ povedal o doterajších hlasovaniach šéf slovenskej diplomacie s tým, že teraz bude rozhodovať dohoda predovšetkým stálych členov Bezpečnostnej rady OSN.
Posun o jednu priečku z druhého na tretie miesto nevníma ako pokles. Myslí si, že posledné indikatívne kolo bolo ešte taktické hlasovanie. „Krajiny, ktoré majú vlastných kandidátov, sa snažia odradiť tých kandidátov, ktorých vnímajú ako silných. Cítil som aj to, že bola proti mne vedená negatívna kampaň, pretože som bol vnímaný ako hrozba. V tomto kontexte to, že som si potvrdil jednu z popredných pozícií, musím vnímať ako úspech a tak to aj vnímam,“ dodal Lajčák.
Tvrdí, že sa v niektorých médiách objavili články, ktoré sa negatívnym a klamlivým spôsobom vyjadrovali k niektorým kandidátom. „Čím vyššie v tom rebríčku ste, tým väčším cieľom takýchto kampaní ste. Takých článkov som zaznamenal viacero len v ostatných dvoch týždňoch. Možno si niektorí kandidáti myslia, že toto je spôsob, akým treba bojovať o vrcholnú svetovú pozíciu. Ja si to osobne nemyslím. Ja si myslím, že sa treba presadiť svojimi názormi, kvalitami a svojou víziou, a nie očierňovaním ostatných kandidátov,“ skonštatoval minister s tým, že pripúšťa, že na niektorých členov to mohlo zapôsobiť.
V prvom rade som minister zahraničných vecí, hovorí Lajčák
Pokiaľ ide o jeho osobnú kampaň, Lajčák tvrdí, že ju viedol tak, že je v prvom rade minister zahraničných vecí SR a tak, že jeho prioritou bolo a je predsedníctvo Slovenska v Rade EÚ. „Robím kampaň tým, že kvalitne vykonávam svoju prácu a vyjadrujem sa k relevantným témam. Myslím si, že pokiaľ ide o moje predstavenie, navštívil som prakticky všetky krajiny Bezpečnostnej rady, všetci poznajú mňa ako človeka, môj program, nie je nutné, aby som sa predstavoval ďalej,“ povedal na otázku, ako bude ďalej viesť kampaň. „Na začiatku, keď som ohlasoval kandidatúru, tak som povedal, že urobím všetko pre to, aby som Slovensku neurobil hanbu. To sa mi podarilo vrchovatou mierou naplniť,“ vyhlásil minister. Túto kampaň považuje za bezprecedentnú z hľadiska transparentnosti. „Ešte nikdy nebola tak verejná, tak transparentná. Sledujú ju na celom svete a vďaka tomu sa o Slovensku hovorí omnoho výraznejšie a pozitívne,“ uzavrel Lajčák.
Do záverečnej fázy vstupuje zo silnej pozície
Podľa zdrojov z prostredia OSN Lajčák vstupuje do záverečnej fázy zo silnej pozície. Na pôde OSN ho vnímajú ako silného a kvalitného kandidáta. Proces schvaľovania generálneho tajomníka by sa mal uzavrieť v októbri, keď majú predsedníctvo v Bezpečnostnej rade Rusi. Posledné indikatívne hlasovanie sa uskutočnilo po diplomatickom maratóne prvého týždňa Valného zhromaždenia OSN. Očakávalo sa, že tam sa stála päťka dohodne, nakoniec spolu pre konflikt v Sýrii nekomunikovali.
Momentálne sa o vrcholovú pozíciu uchádza deväť kandidátov. V kuloároch sa hovorí o tom, že by šéfka UNESCO Bulharka Irina Boková mohla stratiť podporu svojej vlády. Boková bola pred začiatkom indikatívneho hlasovania považovaná za favoritku. Ak by skutočne stratila dôveru, do boja by mohla nastúpil eurokomisárka pre rozpočet Bulharka Kristalina Georgieva. Tá by podľa analytikov mohla byť priechodným kandidátom – je to žena a je z východoeurópskej skupiny. Táto skupina ešte nikdy nemala svojho zástupcu na najvyššom poste OSN. Rovnako organizáciu ešte nikdy neviedla žena.
Podľa zdrojov z OSN by sa generálnym tajomníkom nemal stať Srb Vuk Jeremić. Jeremić skončil v pondelok na druhom mieste. Očakáva sa, že červenú kartu mu udelia Spojené štáty americké, niektorí diplomati to očakávajú aj od Veľkej Británie. Hovorí sa o ňom, že má na kampaň veľa peňazí aj približne stočlenný tím. Ruská federácia zase chce, aby bol generálny tajomník z východnej Európy. To nespĺňa Portugalčan António Guterres, ktorý v indikatívnych hlasovaniach vždy skončil na prvom mieste. Otázne však ostáva, či mu Rusi napokon skutočne dajú veto. Niektorí analytici si myslia, že v tom prípade by iní stáli členovia BR OSN mohli udeliť vetá východoeurópskym kandidátom.
Kandidát, ktorý sa napokon stane generálnym tajomníkom, musí získať od 15-člennej Bezpečnostnej rady minimálne deväť súhlasných hlasov a ani jedno veto od stálych členov (USA, Veľká Británia, Francúzsko, Rusko, Čína). Nepredpokladá sa, že by tak mohlo stať už v prvom hlasovaní 5. októbra. Keď sa Bezpečnostná rada zhodne na mene, kandidáta odporučí Valnému zhromaždeniu. To následne kandidáta zvolí, ak kandidát dostane nadpolovičný počet hlasov.