Na internet sa síce každý deň pripája viac ako polovica Slovákov, no pre mnohých obyvateľov ešte stále nie je prístup do digitálneho sveta samozrejmosťou. Zmeniť to má aj nový plán Európskej komisie WiFi4EU, podľa ktorého má byť do roku 2020 v každom meste a v každej dedine dostupná bezplatná bezdrôtová verejná sieť. Vyčlenených na to bolo 120 miliónov eur, čo by však stačilo len na vytvorenie zhruba osemtisíc bezplatných prístupových bodov. Brusel priznáva, že to nemusí byť konečná suma, lebo nevie, aký bude o tento projekt záujem a mnoho obcí poskytuje bezplatný internet ako službu občanom už viac rokov.
„Bezplatnú wifi máme, ale obmedzili sme ju na tri hodiny, aby ju ľudia nevyužívali na sťahovanie,“ hovorí starostka Marta Šmondrková z Veľkej Lehoty pri Novej Bani.Podľa nej táto služba rozpočet obce nijako extra nezaťažuje a ľudia, najmä mladí, bezplatnú wifi využívajú pomerne často. Budovanie bezplatných wifi „hotspotov“ je súčasťou rozsiahlej agendy Európskej únie na podporu rozvoja rýchlych sietí novej generácie (5G), digitálnej ekonomiky a tzv. e-governmentu, čiže elektronickej verejnej správy, vďaka ktorej by už ľudia nemuseli behať po úradoch, ale väčšinu vecí by vybavili cez internet doma z obývačky.
Testovacia dráha pre internetom spojené autá
Súčasné 4G mobilné siete dosahujú maximálnu rýchlosť 1 gigabit za sekundu. Siete 5G by mali byť 10-krát rýchlejšie, čo umožní napríklad rozvoj internetu vecí. V súčasnosti sa totiž na internet pripájajú najmä ľudia, no už čoskoro bude internet nielen v počítačoch či televízoroch, ale aj v chladničkách či kávovaroch. Komunikovať medzi sebou majú aj autá. Pellegrini v tejto súvislosti povedal, že Slovensko má silný automobilový priemysel a chce preto vytvoriť testovaciu dráhu pre internetom spojené inteligentné autá. Na nej si budú môcť automobilky testovať nové technológie.
„Dôležitý je hlavne hladký prechod medzi krajinami, preto chceme spolupracovať s okolitými krajinami,“ uviedol podpredseda vlády. Malo by ísť minimálne o dve trasy – diaľnice spájajúce Slovensko s Rakúskom a Slovensko s Maďarskom, prípadne aj Českom. Vicepremiér tak chce dosiahnuť odstránenie prípadných technických problémov pri prechode hranicami.
Rýchlejšie siete v celej Európe
Na pripojenie stoviek miliónov takýchto nových „užívateľov“ bude preto nutné v celej Európe vybudovať rýchlejšie siete. Brusel uvádza, že na to bude potrebných viac ako 50 miliárd eur. Budovanie jednotného digitálneho trhu je však zložitejšie, ako sa zdá. Okrem zjavnej potreby zlepšovať digitálnu infraštruktúru znamená tiež odstrániť bariéry elektronického obchodu, reformu autorského práva, nové telekomunikačné pravidlá, ale napríklad aj lacnejšie doručovanie balíkov. Frontálnu ofenzívu smerom k vytvoreniu jednotného digitálneho trhu ohlásila komisia v máji 2015 zverejnením svojich 16 iniciatív. Tie majú zmobilizovať sily v samotnej komisii a urýchliť predkladanie novej legislatívy.
EK takisto navrhla, aby do roku 2025 mali inštitúcie, ako sú školy, univerzity, nemocnice, výskumné strediská, ale aj dopravné uzly, poskytovatelia verejných služieb a správne orgány prístup k veľmi rýchlemu internetovému pripojeniu. Okrem toho všetky mestské oblasti a takisto hlavné cesty a železnice by mali mať neprerušované pokrytie technológiami 5G.
Až 450 miliárd eur ročne by mohla získať európska ekonomika vytvorením spoločného digitálneho trhu. Brusel preto chce masívnym investovaním do rozvoja internetu vyrovnať náskok, ktorý medzičasom v digitálnej ekonomike získali USA a ázijské krajiny. Napríklad Južná Kórea chce spustiť prevádzku sietí novej generácie (5G) už počas olympiády v roku 2018. V Európe by desaťnásobne rýchlejšia sieť mohla byť realitou v roku 2020.
„Musíme sa poponáhľať,“ povedal včera v Bratislave podpredseda Európskej komisie Andrus Ansip, ktorý má na starosti digitálnu agendu.
Prím hrajú zatiaľ americké spoločnosti
Digitálny trh v Európe ovládajú americké spoločnosti. Až 54 percent trhu tvoria on-line služby firiem z USA, zvyšok pokrývajú jednotlivé členské krajiny, no len málo firiem pôsobí celoeurópsky. Je za tým viacero faktorov. Pre malé a stredné podniky je v súčasnosti príliš drahé predávať produkty v celej Európe. Pri predaji digitálneho obsahu, napríklad televízneho, zase firmy obmedzuje geoblokovanie. Preto nie je možné na Slovensku cez internet sledovať napríklad belgickú televíziu a v Belgicku zase slovenskú. Ľudia sa takisto stránia používať internet v cudzine pre vysoké roamingové poplatky. Tie by mali byť zrušené k 15. júnu budúceho roku.
Všetky tieto opatrenia by mali z Európy opäť spraviť lídra v telekomunikáciách a digitálnej ekonomike. A doháňať je čo. Kým napríklad v USA využíva rýchle 4G siete 75 percent občanov, v únii je to len 28 percent. Môžu za to aj stále relatívne vysoké ceny za dátové balíky. „Za tie isté peniaze si vo Fínsku môžete kúpiť 100-krát väčší dátový balík ako v Maďarsku,“ uviedol Ansip ako príklad. Aj preto vládam odporúča, aby licencie na 5G siete dali telekomunikačným operátorom zadarmo. Tak by im ostalo viac prostriedkov na budovanie rýchlejších sietí či podporu začínajúcich technologických firiem, ktoré by pre nové siete vyvíjali aplikácie.