Fankluby bratrancov majú skončiť

Predseda SNS Andrej Danko chce na budúci rok presadiť, aby do Národnej rady mohli kandidovať strany minimálne s 500 členmi. A aké sú aktuálne počty straníkov? V radoch parlamentných subjektov podľa údajov, ktoré poskytli denníku Pravda, je organizovaných menej ako jedno percento voličov.

Všetkých voličov je spolu 4,4 milióna. Drvivú väčšinu, viac ako 28-tisíc členov, majú vládne subjekty Smer, SNS a Most-Híd. Len necelých 400 ľudí je v štruktúrach opozície, teda SaS, Sme rodina a Obyčajní ľudia. Kotlebovci odmietli údaj o počte straníkov poskytnúť.

Politológ Michal Horský hovorí, že politická strana v pravom slova zmysle vrátane sebakontrolných mechanizmov môže plniť svoju funkciu, keď má aspoň 1 000 členov. "V opačnom prípade pôsobí ako sekta bratrancov, sesterníc a ďalších rodinných príslušníkov,“ poznamenal.

"Tých 500 je minimum pre celoštátnu stranu. Je to nápad, ktorým sa treba zaoberať. Pri internetových stranách a subjektoch so štyrmi členmi neexistuje žiadny demokratický mechanizmus hľadania spoločenskej vôle. Sú to subjekty, ktoré v konečnom dôsledku výrazne destabilizujú politický systém,“ povedal poslanec Miroslav Číž zo Smeru.

Šéf poslaneckého klubu Mostu-Híd Gábor Gál povedal, že nápad SNS neodmietajú, treba však nájsť riešenie v súlade s ústavou. Podľa SNS zavážili dôvody, že strana má byť organizácia, ktorá je pripravená na riadenie štátu, so svojimi štruktúrami, s hierarchiou.

Opoziční politici Dankov zámer ostro odmietli. Šéf SaS Richard Sulík ho označil za "hlúposť“. "O tom, ktoré strany budú v parlamente, nech rozhodnú voliči. Andrej Danko sa hrdí tým, že majú 6-tisíc členov, ale nemajú tam nejakých velikánov,“ uviedol Sulík. Poslanec OĽaNO Jozef Viskupič označil Dankov návrh "za absolútne neslušný, neodborný a má v sebe parametre osobnej pomsty a vybavovanie si účtov s opozíciou“. "Strelí číslo. Neviem prečo 500? Prečo nie 200 alebo 1 000? Je to od zeleného stola,“ reagoval Viskupič.

Podľa poslanca SNS Antona Hrnka číslo 500 vyplynulo zo zákona o politických stranách, ktorý funguje v Estónsku. "Chceme to urobiť trošku miernejšie, že vo voľbách na úrovni žúp by uvedené číslo bolo iné a na úrovni obcí by bolo zase iné. Môže byť aj obecná strana, ktorá má dvadsať členov a bude kandidovať v Stupave. Prečo nie,“ povedal Hrnko.

Z opozície sa už ozvali hlasy, že by sa kvôli Dankovmu návrhu obrátili na Ústavný súd. Ústavný právnik a poradca premiéra Roberta Fica Eduard Bárány si myslí, že stanovenie minimálneho počtu členov strany neobmedzuje ústavné právo na združovanie sa občanov.

"Problém môže vzniknúť v širšom práve účasti na správe vecí verejných, ale skôr si myslím, že takáto právna úprava je udržateľná,“ povedal. Podľa právnika je však dôležité načasovanie zákona, aby nebol prijatý krátko pred vyhlásením volieb. Strany by totiž nemuseli stihnúť nabrať potrebný počet nových ľudí.

Z parlamentnej opozície má teraz najviac členov strana Borisa Kollára Sme rodina. Jej poslanec Peter Pčolinský uviedol, že ich je vyše 200 a na schválenie čaká ďalších niekoľko desiatok žiadostí. Do konca roka chcú mať okolo 500 straníkov.

SaS má 169 členov. Sulík tvrdí, že prijali každého, kto mal záujem a splnil ich podmienky. "Nikdy to nebolo tak, že by sme mali nejaký strop,“ poznamenal.

Len štyroch členov majú Obyčajní ľudia. Sú nimi poslanci Igor Matovič, Jozef Viskupič, Erika Jurinová a Martin Fecko. Poslanec Viskupič zdôrazňuje, že už od počiatku išlo o hnutie „nezávislých kandidátov“ a nie straníkov. Ešte v máji však Obyčajní avizovali, že sa chcú viac otvoriť. Kedy k tomu dôjde, sa stále nevie. Má ísť o proces, ktorý bude podľa Viskupiča vo viacerých rovinách. Pôjde o registrovaných sympatizantov, aktívnych regionálnych členov a priamych členov.

Oveľa lepšie sú na tom mimoparlamentné KDH a SMK. Obidve strany sú totiž známe tým, že majú dobre vybudované regionálne štruktúry. Kresťanskí demokrati mali ku koncu roka 2015 až 11 199 členov a SMK ich má v súčasnosti 9 700.

Podľa Horského sa v západných demokratických krajinách organizuje v stranách 5 až 7 percent občanov. „Faktom je, že v poslednom desaťročí prestíž tradičných strán prudko klesá. Do politiky sa dostávajú agresívne zoskupenia, ktoré sa zgrupujú na základe jednej myšlienky či akcie. Tak vznikajú subjekty, ktoré deštruujú zastupiteľskú demokraciu a využívajú politický marketing a novú informačnú vlnu, ktorá od čias zavedenia sociálnych sietí zaplavuje verejný priestor,“ uviedol politológ.

Iná vec je, že ľudia sa do strán príliš nehrnú, čo v podstate najmä novovznikajúcim stranám vyhovuje. Môžu tak fungovať v úzkom aparáte, prakticky bez kontroly. Sociológ Pavel Haulík hovorí, že po roku 1989 nastal efekt, že straníci boli nepopulárni a boli vykresľovaní ako karieristi a prospechári.

"Bolo to zle naštartované a vývoj išiel tak, že zo strán sa vykryštalizovali spoločnosti s ručením obmedzeným. Na čo tam má človek vstupovať, ak nemá možnosť vzostupu a presadenia vlastných predstáv? Strany majú jedného alebo niekoľkých majiteľov, ktorí rozhodujú o všetkom,“ približuje uvažovanie ľudí sociológ.

Podľa neho proces zmien v stranách na takéto eseročky je kontinuálny. Riešenie predpísaním počtu členov však podľa neho asi nebude optimálne. "Problém je, že ľudia nemajú veľmi záujem sa politicky angažovať, a to je chyba,“ povedal sociológ.

Prečo je teda dôležité, aby strany fungovali aj s dostatočným počtom členov? Haulík hovorí, že bez členov strana stráca potenciál ľudí, ktorí by mali ambíciu aj schopnosti presadiť dobré veci.

"Bez toho, aby takíto ľudia fungovali v straníckom politickom priestore, je ten priestor len cirkusový. Hľadajú sa potom zástupné veci, ktoré by možno boli dobré pre reality šou, ale v politike sú obrovskou prekážkou pohnúť krajinou dopredu,“ uzavrel sociológ.