Štyri roky márne hľadala ochranu na polícii. Vyšetrovateľka viaceré trestné oznámenia od 46-ročnej ženy, ktorej muž pochádza zo Saudskej Arábie, vyhodnotila iba ako priestupok. Aký bol dôvod tohto nepochopiteľného postupu? Policajtka tvrdila, že v islamskom manželstve môže muž ženu potrestať.
Postup prokurátora aj vyšetrovateľky preverujú ich nadriadení. Dnes už 41-ročný lekár sedí vo väzbe. V prípade dokázania viny mu hrozí za týranie blízkej osoby od 7 do 15 rokov. Veci sa dali do pohybu, až keď sa do prípadu vložil generálny prokurátor Jaromír Čižnár.
Hneď po prečítaní uznesenia vyšetrovateľky spred štyroch rokov, ktoré dostal len teraz koncom septembra, nariadil, aby bratislavská krajská prokuratúra preskúmala postup polície za roky 2010 až 2012. „Takéto zdôvodnenie zo strany vyšetrovateľky považuje generálny prokurátor za obludné," uviedla hovorkyňa Generálnej prokuratúry Andrea Predajňová s tým, že šéf prokuratúry zabezpečil, aby týranú ženu prijali na prokuratúre a spísali s ňou trestné oznámenie.
„Na základe podnetu oznamovateľky vzniesol vyšetrovateľ obvinenie 41-ročnému Khalidovi M. A. z Bratislavy, štátnej príslušnosti Saudskoarabské kráľovstvo, zo zločinu týrania blízkej a zverenej osoby páchaného závažnejším spôsobom konania,“ reagovala bratislavská krajská policajná hovorkyňa Tatiana Kurucová.
Súd následne s väzbou muža súhlasil a poslal ho za mreže. Podľa Borisa Suchovského z Krajského súdu v Bratislave dôvodom je tzv. úteková a preventívna väzba. Teda je obava, že by mohol utiecť, skrývať sa a mariť trestné konanie a že by mohol pokračovať v trestnej činnosti. Obvinený podal sťažnosť proti väzbe, rozhodne o nej bratislavský krajský súd.
Generálny prokurátor Čižnár už v januári po vražde ženy, ktorá hľadala pomoc pred tyranom na polícii, upozornil, že polícia takéto oznámenia zle dokumentuje a podceňuje. „Sú tam tendencie, že to, čo evidentne je trestný čin, pretlačia ako priestupok. Sú tam dokonca snahy, a to mám z konkrétnych spisov, presviedčať ženu, ktorá sa odhodlá obrátiť na políciu, že to nie je nič. To sa nejako ukľudní,“ hovoril vtedy Čižnár.
S jeho slovami súhlasí aj sociálny terapeut Miroslav Nosál z občianskeho združenia Pomoc obetiam násilia. Tvrdí, že zľahčovanie domáceho násilia policajtmi nie je nič výnimočné. Týraným ženám odporúča chodiť na políciu s advokátom, potom ich budú brať vážne. Podľa jeho skúseností majú niektorí policajti tendenciu preklasifikovať tieto veci na priestupky. „Z praxe je to približne každá štvrtá žena,“ potvrdzuje Nosál.
Policajný prezident Tibor Gašpar vyhlásil, že celý prípad dá preskúmať, ako kontroloval prácu vyšetrovateľky jej nadriadený. Vyšetrovateľke napriek tomu nič nehrozí. Ani disciplinárny postih, keďže je to premlčané. Polícia sa navyše odvoláva na Trestný poriadok, podľa ktorého dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania v prípravnom konaní vykonáva prokurátor. Taktiež, že od vydania tohto uznesenia vyšetrovateľkou ubehli už štyri roky. „Za disciplinárne previnenie možno uložiť disciplinárne opatrenie len v zákonom stanovenej lehote,“ uviedla policajná hovorkyňa. Zatiaľ nie je jasné, či sa vyvodí postih aj voči dozorujúcemu prokurátorovi.
Andrea žila so svojím arabským manželom na Slovensku od roku 2004. Rok pred svadbou prijala islamské náboženstvo. Na manžela podala trikrát trestné oznámenie pre týranie, naposledy v roku 2012. Manžel ju mal opakovane biť, zakázal je chodiť von, pozerať televíziu a počúvať rádio, diktoval jej, čo si smie obliecť. Podľa polície išlo o priestupok s odôvodnením, že islamské náboženstvo a zákony znevýhodňujú ženu rôznymi spôsobmi. S mužom má 46-ročná žena tri deti. Aby ich aj seba ochránila, utiekla a skrýva sa. Manžel nahlásil na polícii jej nezvestnosť. Tvrdil, že manželka nesúhlasí s rozvodom, má depresiu a vymýšľa si.
V krajinách, kde vládne islamské náboženstvo, musí žena svojho muža poslúchať. On sa stará o finančné zabezpečenie rodiny, ona ho musí plne rešpektovať. Ženy v Saudskej Arábii sa smú vydať len so súhlasom svojho mužského poručníka. Jeho súhlas potrebujú aj na to, aby mohli pracovať a cestovať, pričom ešte stále nesmú šoférovať. Od konca roka 2015 môžu kandidovať vo voľbách aj voliť. Aj napriek týmto zmenám sa ženské kandidátky nesmú rozprávať s mužmi voličmi. Reprezentovať ich môže zvolený zástupca a majú zakázané aj bilbordy. Rodovo zmiešané nesmú byť ani predvolebné štáby, ktoré sa kandidátkam starajú o kampane