Tretí pilier ponúkne skorší odchod do penzie

Novou šancou pre týchto ľudí by však už čoskoro mohol byť takzvaný preddôchodok. Umožnil by im odísť do penzie skôr, napríklad až o päť rokov. A bez toho, aby sa im neskôr vypočítaný riadny starobný dôchodok z prvého piliera podstatne znížil. Podmienkou však je, aby mali nasporených dosť peňazí v treťom, doplnkovom penzijnom pilieri.

Vláda sa inšpirovala príkladom susedného Česka, kde preddôchodok funguje od roku 2013 a využilo ho niekoľko stoviek ľudí. Sľubuje tento inštitút zaviesť aj u nás v rámci pripravovanej novely zákona o treťom pilieri. „V budúcom roku by sme chceli na tomto zákone robiť, aby v roku 2018 išiel do legislatívneho procesu," vyhlásil v utorok na konferencii Quo vadis 3. pilier v Bratislave minister práce Ján Richter (Smer).

Odborníci považujú preddôchodok za vhodnú alternatívu pre ľudí, ktorí sa blížia k dôchodkovému veku, zostali bez práce a majú úspory v treťom pilieri. U západných susedov musia mať napríklad našetrenú sumu, ktorá by im, rozpočítaná na celú dobu v ňom strávenú, zabezpečila pravidelný mesačný príjem aspoň vo výške 30 percent priemernej mzdy. Ten by preddôchodcovi mal pomôcť dôstojne prežiť. Ak si však predsa len znovu nájde prácu, bude môcť zarábať aj popri čerpaní tejto dávky.

„Zavedením preddôchodku určite nič nepokazíte. Treba si však uvedomiť, že je to produkt určený len pre istý segment sporiteľov s vyššími príjmami. Nízkopríjmové profesie si naň ťažko zarobia dosť peňazí," zhodnotil Vladimír Pikora, český odborník na tretí pilier z NextFinance. Pripomenul však, že od zavedenia inštitútu si nemožno sľubovať žiadnu zásadnú zmenu v prospech udržania dôchodkového systému.

Slovenský predčasný dôchodca sa momentálne musí zmieriť s tým, že za každý neodpracovaný mesiac pred dovŕšením penzijného veku stráca pol percenta z dôchodku vyplácaného z prvého piliera. Ako preddôchodcovi, po prípadnom prebratí parametrov českého princípu, by sa mu však penzia rátala rovnako, ako by splnil vekovú podmienku. Mierne nižšia by bola len v súvislosti s tým, že na preddôchodku už nepracoval, a teda zrejme ani neodvádzal poistné, čo ovplyvní výpočet jeho dôchodku.

Prepočítané na slovenské podmienky, pri priemernej mzde 884 eur (údaj za prvý polrok 2016) by preddôchodca z úspor v treťom pilieri mal čerpať aspoň 265,2 eura mesačne. Ak by teda chcel na preddôchodku stráviť celých päť rokov, musel by mať v treťom pilieri uložených minimálne 5 × 12 × 265,2, teda 15 912 eur. Na dvojročný preddôchodok by potreboval 2 × 12 × 265,2, čiže 6 372 eur. Pravdaže, slovenský model môže mať aj celkom iné parametre.

„Možnosť odísť na preddôchodok a čerpať peniaze z tretieho piliera namiesto poberania predčasného starobného dôchodku považujem za dobrú. Najmä ak by v tomto prípade aj slovenský preddôchodca, podobne ako v Česku, mohol zároveň pracovať a byť poistencom štátu, čo naša súčasná legislatíva v súčasnosti nepovoľuje. Tiež by bolo potrebné zamestnanému preddôchodcovi dobre nastaviť sociálne odvody," uviedla poradkyňa Združenia podnikateľov Slovenska Jaroslava Lukačovičová. Podľa Lukačovičovej je zaujímavá aj možnosť jednorazovo si navýšiť úspory v treťom pilieri z iných zdrojov, aby sa naplnila podmienka nasporenej minimálnej sumy.

Zavedenie preddôchodku však nie je jediným opatrením, s ktorým sa uvažuje v novele zákona. Vláda chce ešte viac zvýšiť atraktívnosť doplnkového piliera, aby podnietila starať sa o svoju budúcnosť na penzii čo najviac ľudí. Záujem podporiť dobrovoľné sporenie na dôchodok potvrdila aj zaradením tohto záväzku do svojho programového vyhlásenia. Ministerstvo práce vidí tretí pilier ako nevyhnutnú budúcnosť. Popri základnom dôchodkovom zabezpečení na starobu z prvého či druhého piliera by podľa neho občania mali myslieť aj na nadstavbu v podobe dobrovoľného pripoistenia.

Účastníci utorňajšej konferencie o budúcnosti doplnkového penzijného sporenia sa zhodli, že tretí pilier treba významne vylepšiť, ak má pritiahnuť čo najviac sporiteľov. Kým u nás sa ho aktuálne účastní len asi 725-tisíc osôb, čo je približne tretina všetkých pracujúcich, v Česku je ich až päť miliónov, čiže viac ako tri štvrtiny. Tam však štát sporenie priamo aj nepriamo podporuje sumou vyše 300 miliónov eur ročne, kým na Slovensku je to len 10 miliónov. Okrem daňovej úľavy vo výške zhruba 130 eur môžu českí účastníci získať od štátu aj priamy príspevok vo výške približne 100 eur za každý rok sporenia a systém tiež daňovo zvýhodňuje zamestnávateľov.

Drvivú väčšinu slovenských sporiteľov tvoria tí, ktorým na doplnkové dôchodkové sporenie prispieva zamestnávateľ. Podľa aktérov konferencie je preto dôležité podporiť systém tak, aby si na dôchodok sporili aj tí, ktorým dnes zamestnávateľ takýto benefit neponúka. Za potrebné tiež považujú výraznejšie podporovať a popularizovať vstup do doplnkového piliera.

Richter preto plánuje presviedčať ministra financií aj koaličných partnerov, aby motivácia zo strany štátu bola vyššia, ako je dnes.

Motiváciu možno podľa viceprezidenta Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislava Machunku dosiahnuť najmä daňovými úľavami pre sporiteľov, ktoré by mali byť rozsiahlejšie. V súčasnosti si môžu účastníci tretieho piliera znížiť základ dane o zaplatené príspevky v sume najviac 180 eur ročne, čo Machunka nepovažuje za dostatočné. Zmeny očakáva aj v oblasti zdravotných odvodov, keďže príspevky zamestnávateľa do tretieho piliera v súčasnosti zvyšujú vymeriavací základ na výpočet poistného na zdravotné poistenie. Za nedostatočnú považuje nateraz aj ochranu peňazí zhromaždených v treťom, ale aj v druhom dôchodkovom pilieri.

„Podporujeme reformu tretieho piliera. Treba to zatraktívniť, aby bol systém zaujímavejší pre zamestnávateľov aj zamestnancov," povedal prezident Konfederácie odborových zväzov Jozef Kollár.

Priviesť ľudí k dobrovoľnému sporeniu je nanajvýš aktuálne. Slovensko bude v najbližších desaťročiach čeliť demografickej kríze, ktorej súčasný dôchodkový systém nedokáže čeliť. Kým v súčasnosti má naša krajina v rámci celej Európy najvyšší podiel ľudí v produktívnom veku k celkovému počtu obyvateľov, až okolo 71 percent, podľa prognóz Európskej komisie sa do roku 2060 ocitne na úplne opačnom konci rebríčka, keď tento podiel poklesne na čosi nad 53 percent. A zároveň tu vtedy bude žiť viac ako tretina obyvateľov v penzijnom veku. „V tomto svetle je viac ako zrejmé, že zabezpečenie slušného dôchodku v budúcnosti sa bude dať dosiahnuť len dobrovoľným sporením v priebehu pracovného života každého z nás,“ varoval prezident Asociácie doplnkových dôchodkových spoločností Martin Višňovský.