Ako zbohatli Uhrovci, prečítajte si na zastávke

Čakanie na autobus sa dá spríjemniť aj čítaním rozprávok. Veľké tabule s originálnymi obrazmi a povesťami, ktoré sa viažu k jednotlivým osadám, pribúdajú na autobusových zástavkách v Marikovskej doline.

24.10.2016 15:00
marikovská dolina, štefan žilovec, tabule, Foto: ,
Štefan Žilovec z miestneho občianskeho združenia s jednou s tabúľ, aké budú po celej Marikovskej doline.
debata

Podľa miestneho občianskeho združenia, ktoré prišlo s týmto projektom, majú skrášľovať neprívetivé prístrešky, spríjemniť čakanie na autobus a zaujať turistov.

Marikovská dolina je dlhá asi 20 kilometrov, ležia v nej dediny Dolná a Horná Mariková, Hatné, Klieština, Udiča a jej časť Prosné, okrem nich je na svahoch Javorníkov roztrúsených množstvo osád. Na tejto trase občianske združenie Spektrum SZ umiestni 19 povestí. Sú to príbehy o udalostiach, ktoré sa v regióne kedysi odohrali a ústne sa odovzdávali medzi generáciami. Niektoré sú už na svojom mieste, ostatné namontujú na budúci rok. Dve nedávno pribudli v časti Prosné.

„Jedna povesť sa spája s osadou Uhry a rozpráva, ako jej obyvatelia zbohatli. Spomína sa v nej aj lokalita Zlatý kôň, kde bolo kedysi keltské hradisko. Naozaj sa tam našla zlatá minca, ale poklad, ktorý Uhrovci vykopali, je zrejme vymyslený. Na druhej tabuli nie je povesť, ale skôr poviedka o tom, ako vznikol názov kopca Nadavec,“ vraví Štefan Žilovec, predseda občianskeho združenia Spektrum SZ.

Obrazy na tabuliach s povesťami sú dielom... Foto: Milan Kráľ, Pravda
marikovská dolina, tabule Obrazy na tabuliach s povesťami sú dielom maliara Jána Mihálika.

Obrazy sú dielom maliara Jána Mihálika, ktorý tridsať rokov žil na Kysuciach a nedávno sa vrátil späť do Dolnej Marikovej, kde strávil detstvo. Povesti sú zo zbierok 88-ročného Štefana Meliša, ktorý pochádza zo susednej Papradnianskej doliny. Dnes žije v Považskej Bystrici.

„V časoch môjho detstva sa ľudia schádzali hlavne počas zimných večerov v chalupách na ,posedzenej‘ a všeličo rozprávali. To ma veľmi zaujímalo. Mal som možno desať rokov, keď som si tieto rozprávania začal zapisovať. Trošku som ich aj upravil, pospájal, lebo z niektorých povestí ostali len útržky, ako ohnivká z potrhanej reťaze. K Marikovskej doline sa viaže 30 až 40 povestí. Ešte viac ich mám z Papriadnianskej doliny, kde moji predkovia žili 300 rokov,“ spomína Meliš.

Kreslím aj zátišia s drevenicami, lebo chcem, aby sa zachovali aspoň na obrazoch. Tieto chalúpky v Marikovskej doline rýchlo miznú.
Ján Mihálik, maliar

Zapisoval si aj archaické slová, na ktoré už ľudia zabudli. Napríklad blianky, tak nazývali v Papradne márnicu. Alebo kokorúd, to je šiška zo stromu. Takýchto slov zozbieral asi tisíc. Povesť o tom, ako Uhrovci zbohatli, mu vraj rozprávali pastieri, čo v týchto miestach pásli kravy. Jej základom bola zrejme zlatá minca, čo sa tu našla. Podľa povesti sa miestni obyvatelia dali hľadať poklad a našli celý hrniec zlatých mincí, za čo si potom kúpili majetky. To zrejme odráža prirodzenú túžbu po lepšom živote, ktorý si vykreslili aspoň vo svojich predstavách. Tak ako dnes ľudia snívajú o rekordnom jackpote 90 miliónov eur.

Maliar Ján Mihálik vraví, že nepoznal ani jednu z týchto povestí, ku ktorým teraz kreslí obrázky. Žil tu ako dieťa, a vtedy ho zaujímali iné veci ako ľudová slovesnosť. Začítal sa do zbierky Štefana Meliša, potom zapracovala jeho fantázia a začal maľovať. Všetky ilustrácie kreslí obyčajnou ceruzkou. Niektoré návrhy aj roztrhal a hodil do pece, keď sa mu nepáčili, a začal odznova.

„Kreslím aj zátišia s drevenicami, lebo chcem, aby sa zachovali aspoň na obrazoch. Tieto chalúpky v Marikovskej doline rýchlo miznú. Je to skôr dokumentačná záležitosť. Je tu veľa osád s drevenicami, ale zanikajú. Buď ich boháči prerobia na luxusné sídla, alebo ich nechajú majitelia spadnúť,“ vraví maliar.

Obraz namaľuje na papier formátu A2, grafik ho potom vytlačí na fóliu a prenesie na plech, na ktorom je aj text povesti. Tabule sú na drevenom podklade a majú rozmer 120 krát 80 centimetrov.

V rázovitom kraji je viacero zaujímavých lokalít. Napríklad Šimúnky s hrádkom Široká sú najsevernejším náleziskom veľkomoravských hrivien na Slovensku. Vzácne sú aj nálezy kameňov s runovým písmom na Orgoňovej Kýčere a Modlatíne. Sú tu vyznačené náučné chodníky a starosta Dolnej Marikovej Peter Šujak predpokladá, že tabule s obrazmi a povesťami ešte viac podporia turistický ruch. Jedna povesť hovorí napríklad o čudáckej grófke Gáborke, ktorá sa rada túlala v lokalite Besné. Odkiaľ pochádza tento zvláštny názov?

„Tam sa vraj odjakživa počasie vybesnilo, bili blesky a hromy, napadalo veľa vody a z toho bol potom rozbesnil aj potok. Tak osade prischol názov Besné a potoku Besný. Naposledy sa počasie aj potok vybúrili vlani v máji, keď sme tu mali povodeň. Domácim už tento názov nepríde čudný, len cudzím,“ dodal Peter Šujak.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #rozprávky #povesti #tabule #Marikovská dolina