Termín pojednávania vytýčila až po urgencii prokurátora. Súd sa nakoniec skončil skôr, ako sa vôbec začal. Sudkyňa pojednávanie odročila na neurčito. Dôvod? Niektorým poškodeným nebolo doručené predvolanie a advokát jedného z obžalovaných nedostal obžalobu.
Z nezákonného odpočúvania civilistov je obžalovaných päť príslušníkov vojenskej tajnej služby, vrátane exriaditeľa Vojenského obranného spravodajstva (VOS) Pavla Brychtu. Obvinení sú z celkovo trinástich skutkov vrátane zneužívania právomoci verejného činiteľa a poškodzovania cudzích práv.
V prípade dokázania viny im hrozí trest odňatia slobody v trvaní štyroch až desiatich rokov. Škandál prepukol ešte v novembri 2011, po jeho prevalení premiérka Iveta Radičová okamžite odvolala vtedajšieho ministra obrany Ľubomíra Galka. Ten v tomto prípade obvinený nie je, polícia však preveruje, či sa nepodieľal na úniku informácií z odpočúvania.
Obžalobu na bývalých dôstojníkov VOS poslal prokurátor na Okresný súd Trenčín ešte vo februári. Keďže sa nič nedialo, prokurátor podal sťažnosť na nečinnosť súdu. Ten až potom vytýčil pojednávanie.
Utorňajšie zdôvodnenie senátu pod vedením Beáty Schmidtovej, prečo nemohol konať, je prinajmenšom zvláštne. Podľa hovorcu trenčianskeho súdu Romana Tarabusa súd „nemal vykázané doručenie upovedomenia o konaní verejného zasadnutia trom poškodeným, čiže z procesných dôvodov nemohol pojednávať“.
Na súd prišli štyria obvinení, bývalý šéf VOS Brychta dal súhlas, aby sa konalo v jeho neprítomnosti. Poškodených v celom prípade sú takmer dve desiatky. Tí neskrývali rozčarovanie, že pojednávanie, na ktoré čakali päť rokov, sa napokon neuskutočnilo.
„Poškodení si splnili svoju občiansku povinnosť a prišli na pojednávanie. Uvidíme, kedy bude ďalšie. Každý z poškodených, ale aj verejnosť, to vníma veľmi ťažko a tento prípad by sa mal čo najskôr uzavrieť,“ povedal Róbert Tibenský, ktorý bol jedným z odpočúvaných. Tibenský neskôr rozhodnutím Radičovej nahradil Brychtu na poste šéfa VOS.
Prokurátor Jozef Čentéš pri odchode z budovy súdy zdôraznil, že do skončenia súdneho konania sa nebude žiadnym spôsobom vyjadrovať, pretože nechce, aby to bolo vnímané ako nátlak na súd. Priamo neodpovedal ani na otázku Pravdy, či nepovažuje za obštrukciu, že tak dlho očakávané pojednávanie odročili.
„Prepáčte, k tomu sa vyjadrovať nebudem. Predsedníčka senátu uviedla relevantné dôvody, ktoré ju k tomu viedli, a ja ich akceptujem,“ povedal Čentéš.
Od čias vlády Vladimíra Mečiara išlo o najväčšie zneužitie tajnej služby. Vojenskí spravodajcovia okrem redaktorov Pravdy odpočúvali aj viacerých podnikateľov vrátane podnikateľa blízkeho SaS, bývalých spravodajských dôstojníkov, exšéfa vojenskej rozviedky, Galkovu sekretárku, riaditeľa TA3, pracovníčku ministerstva hospodárstva, ktorá mala na starosti licencie na vývoz zbraní, ale aj neznámeho vodiča kamióna, iba preto, že prechádzal na ceste okolo Galkovho ministerského auta.
Dozorujúci prokurátor Čentéš v prípade novinárov zastavil trestné stíhanie riaditeľa VOS. Novinári podali sťažnosť, ale námestník generálneho prokurátora Peter Šufliarsky ju zamietol. Prokuratúra pri vyšetrovaní prípadu narazila na viacnásobné porušovanie zákona zo strany vojenskej tajnej služby a jej agentov.
Podľa informácií Pravdy žiadosti o odpočúvanie mali byť postavené na účelových a vykonštruovaných dôvodoch. Viaceré žiadosti boli kopírované a v niektorých mali byť uvedené nepravdivé údaje o odpočúvaných. Súhlas na odpočúvanie dávali sudcovia Krajského súdu Trenčín.
Vypovedal však len jeden, ostatných nezbavili mlčanlivosti. Galko sa po prepuknutí škandálu bránil tvrdením, že súhlas dali sudcovia, on priamy pokyn na nasadenie odpočúvania nedal.
Napriek megaškandálu s odpočúvaním civilistov vrátane novinárov, za ktorý ako minister zodpovedal, sa ho celý čas SaS zastávala. O to nepochopiteľnejšie je jej utorňajšie stanovisko, v ktorom kritizuje to, čo jej pri Galkovi neprekážalo. Ide o najnovší prípad nelegálne získanej e-mailovej a SMS komunikácie bývalého ministra vnútra a exposlanca Daniela Lipšica a jeho hovorcu a súčasného poslanca Gábora Grendela z OĽaNO-Nova s niektorými novinármi.
SaS uviedla, že je to „najväčší pokus skompromitovať žurnalistickú obec“. Zverejnenie podľa SaS naznačuje, že tieto osoby mohli byť objektom masívneho nasadzovania informačno-technických prostriedkov, a to počas niekoľkých rokov. Preto žiada, aby začali štátne orgány konať. Pod stanoviskom je podpísané celé vedenie strany vrátane Galka.
Generálna prokuratúra vyhlásila, že nepotrebuje výzvy od predstaviteľov SaS, pretože vo veci už koná. „Generálna prokuratúra posúdi trestnú vec komplexne, teda oprávnenosť, respektíve neoprávnenosť monitorovania komunikácie medzi novinármi a politikmi, ale aj dôvodnosť a závažnosť informácií vymieňaných medzi týmito subjektmi,“ uviedla hovorkyňa prokuratúry Andrea Predajňová.
Kauza odpočúvania
- V novembri 2011 prepukla kauza odpočúvania novinárov denníka Pravda, riaditeľa TA 3 Michala Gučíka, bývalých dôstojníkov vojenských spravodajských služieb, úradníkov ministerstva obrany či neznámeho kamionistu. Odpočúvanie sa dialo v réžii Vojenského obranného spravodajstva (VOS), za ktoré niesol zodpovednosť vtedajší minister obrany Ľubomír Galko z SaS.
- Premiérka Iveta Radičová vyhlásila, že odpočúvanie novinárov je nezlučiteľné so základnými princípmi právneho štátu a demokracie, na ktorých je postavená jej vláda. Povedala tiež, že VOS nemá vyšetrovacie právomoci, tie mala podľa premiérky naposledy ŠtB.
- Na Generálnej prokuratúre vznikla skupina pod vedením vtedajšieho zástupcu šéfa prokuratúry Dobroslava Trnku, ktorá sa začala venovať tejto kauze.
- Prezident Ivan Gašparovič odvolal Galka z funkcie ministra obrany, vedením rezortu bola poverená premiérka Iveta Radičová.
- Začiatkom decembra 2011 premiérka odvolala Pavla Brychtu z postu šéfa VOS, nahradil ho Róbert Tibenský.
- Parlamentný výbor pre obranu a bezpečnosť skonštatoval, že VOS si neplnilo svoje zákonné úlohy. Podľa šéfa výboru Martina Fedora sudcovia, ktorí povoľovali odpočúvanie, boli v zdôvodneniach o odpočúvanie zrejme zavádzaní.
- Vo februári 2012 námestník generálneho prokurátora Trnka uviedol, že v kauze sú prví obvinení. Nepovedal však kto a koľko je obvinených.
- V máji 2013 kauzu postúpila Generálna prokuratúra na Národnú kriminálnu agentúru.
- Vyšetrovanie prípadu sa naťahovalo. V roku 2014 cez leto preto vydal šéf Generálnej prokuratúry pokyn, aby jeho námestník Peter Šufliarsky preskúmal rýchlosť a plynulosť konania. Ten uviedol, že dĺžka konania nie je primeraná závažnosti skutku a určil aj termín skončenia prípravného konania. Postupne sa stanovilo viacero ďalších termínov, ale nedodržali sa.
- V auguste 2015 dozorujúci prokurátor Jozef Čentéš zastavil stíhanie bývalého šéfa vojenských tajných Brychtu v časti, ktorá sa týkala odpočúvania novinárov, s tým, že nedošlo k poškodeniu cudzích práv a ani k zneužitiu právomoci verejného činiteľa. Poškodení novinári podali sťažnosť, námestník generálneho prokurátora ju zamietol.
- Tento rok vo februári dozorujúci prokurátor Čentéš podal obžalobu na piatich vojenských spravodajcov, ako aj na bývalého šéfa VOS Pavla Brychtu v kauze odpočúvania viac ako desiatky nevinných civilistov. Obžaloba bola podaná na Okresný súd v Trenčíne.
- V auguste 2016 prokurátor podal sťažnosť pre nečinnosť Okresného súdu Trenčín. Ten následne vytýčil pojednávanie na utorok 25. októbra. V utorok pojednávanie odročil na neurčito.
Tejto otázke sa venuje aj ďalší článok denníka Pravda