Zmeny sú pre väčšinu dôchodcov priaznivé

Z opatrení, ktoré ešte v lete 2012 v rámci penzijnej reformy presadil vládny Smer, sa postupne zľavuje. Už na budúci rok sa budú inak valorizovať dôchodky a zmrazí sa aj takzvaná dôchodková solidarita.

02.11.2016 12:00
debata (53)

Zmeny sú pre väčšinu dôchodcov priaznivé. Znamenajú však aj vyšší tlak na prostriedky Sociálnej poisťovne a štátneho rozpočtu, z ktorého treba pravidelne vykrývať deficit tejto inštitúcie.

Očakávané zvýšenie výdavkov Sociálnej poisťovne
rok 2017 2018 2019
zvýšené výdavky (v tis. eur) 81,3 326,4 658,5

Vladimír Baláž z Prognostického ústavu SAV súhlasí, že súčasné úpravy v prvom pilieri nepovedú k šetreniu. Podľa neho však navyšované sumy nebudú také veľké, aby v najbližších rokoch významne ohrozili udržateľnosť piliera, ktorý mala práve reforma spred štyroch rokov zastabilizovať.

„Za podstatné považujem, že súčasná vláda nerezignovala na najdôležitejší reformný prvok – a skutočne začína rokom 2017 predlžovať penzijný vek,“ zdôrazňuje Baláž.

Od budúceho roku sa na Slovensku do dôchodku pôjde, okrem zákonných výnimiek, o 76 dní neskôr. V nasledujúcich rokoch by sa mali pridávať ďalšie zhruba dva až tri mesiace, a to automaticky, v závislosti od predlžujúceho sa veku dožitia.

„Posúvať odchodový vek odporučili nielen našej krajine Európska komisia, Medzinárodný menový fond a ďalšie inštitúcie. Ak by sa v tomto niečo zmenilo, beztak vysoko stratový prvý pilier by časom naozaj skolaboval,“ hovorí prognostik.

„V dôsledku tohto opatrenia sa len v roku 2017 očakáva zníženie nárastu výdavkov asi o 29 miliónov eur,“ vyčíslil hovorca sociálneho rezortu Michal Stuška.

Upozornil, že skutočný výsledok môže ovplyvniť správanie osôb v predpenzijnom veku, teda či napríklad nebudú vo zvýšenej miere žiadať o predčasný dôchodok, či nebudú viac čerpať dávky v nezamestnanosti a podobne. „Naďalej však platí, že budeme ešte dlhé roky na konci rebríčka krajín EÚ, čo sa týka veku odchodu do dôchodku,“ doplnil Stuška.

Podľa Baláža úpravy v prvom pilieri vyplývajú z toho, že si vláda momentálne užíva obdobie nevídanej ekonomickej konjunktúry a môže si istú štedrosť dovoliť. Ďalším faktorom podľa ekonóma je, že každá politická garnitúra si uvedomuje voličskú silu, akú predstavuje 1,3 milióna poberateľov dôchodkov.

Na druhej strane, pripomína Baláž, ešte nikdy neplatilo odvody 2,5 milióna ľudí. Čiže Sociálnej poisťovni sa ešte nikdy tak neuľavilo, ako v tomto čase. Vláda navyše, ako dodáva, zvýšila pracujúcim vymeriavacie základy na platenie odvodov, čím na dôchodky vyberie len v budúcom roku ďalších asi 70 miliónov navyše oproti súčasnému stavu.

Pokiaľ ide o pravidlá valorizácie dôchodkov, tie boli reformou nastavené jednoznačne. V prechodnom období 2013 až 2017 sa mali dvíhať o pevnú sumu, teda každému penzistovi s rovnakým typom dôchodku rovnako. Čoraz väčší podiel vo výpočtovom vzorci mala pritom mať inflácia.

Štyri roky sa takto aj skutočne valorizovalo, hoci inflácia klesala až do mínusu. Tohtoročné „prilepšenie“ k penzii však dôchodcom vyšlo len na 1,90 eura. „Ak by sme nič nezmenili, podľa platného valorizačného mechanizmu by v januári 2017 dostali pridané dokonca len asi euro štyridsať,“ vyčíslil minister práce Ján Richter.

Tento vývoj sa už nepáčil nielen Jednote dôchodcov Slovenska, ale ani opozícii. Vládna koalícia sa preto rozhodla zakotviť do tohtoročnej novely zákona o sociálnom poistení zásadu istého valorizačného minima.

Pre budúci rok to budú dve percentá z priemernej mesačnej sumy daného druhu dôchodku. Konkrétne všetky starobné penzie by sa teda mali tentoraz zdvihnúť nie o 1,40, ale až o 8,20 eura, teda o takmer šesťnásobne viac. Štedrejšia valorizácia si tak na budúci rok vyžiada asi 113 miliónov eur.

Podľa riaditeľa INEKO Petra Goliaša je zmena valorizácie zlý precedens. Pripomína, že vyššiu valorizáciu si nevyžiadalo nijaké dramatické zhoršenie životných podmienok penzistov. Naopak, slovenskej ekonomike sa darí a nízka inflácia drží ceny.

Dôchodková reforma Smeru navyše predpokladala, že od roku 2018 sa znovu začne valorizovať percentuálne. Čiže vyššie dôchodky mali rásť o väčšie sumy, nižšie o menšie. Kritériom už pritom mala byť len takzvaná dôchodcovská inflácia, ktorá odráža rast cien tovarov a služieb využívaných ľuďmi v penzijnom veku.

„Na budúci rok systém opäť prehodnotíme. A či zostane valorizácia pevná, alebo sa prejde na percentuálnu, zatiaľ zostáva otvorené,“ pripúšťa teraz Richter.

Od januára 2013 sa tiež podľa zásad prijatých v reforme začali inak počítať novopriznávané penzie. Tým, čo počas aktívneho života zarábali do úrovne priemernej mzdy, sa oproti predchádzajúcemu stavu zvyšovali. A naopak, ľuďom so zárobkami vyššími, ako je jej 1,25-percentný násobok, sa znižovali.

„V rámci posilnenia solidarity v prvom pilieri je v systéme povinného dôchodkového poistenia potrebné postupne zmeniť pomer miery zásluhovosti a miery solidarity v prospech miery solidarity,“ obhajoval túto úpravu v roku 2012 vtedajší štátny tajomník rezortu práce Jozef Burian.

No práve Burian, tentoraz už ako poslanec Smeru, svojím pozmeňovacím návrhom k tohtoročnej novele presadil, aby sa miera solidarity v ďalších rokoch nemenila a zostala na terajších percentách.

Posúvať odchodový vek odporučili nielen našej krajine Európska komisia, Medzinárodný menový fond a ďalšie inštitúcie. Ak by sa v tomto niečo zmenilo, beztak vysoko stratový prvý pilier by časom naozaj skolaboval.
Vladimír Baláž, Prognosticý ústav SAV

Pre nových penzistov s podpriemernými platmi, a teda dôchodkami okolo 300 eur, to znamená, že v roku 2017 takto prídu zhruba o 1,3 eura mesačne, ktoré by za pôvodných podmienok dostali. Naopak, ľudia s vyššími príjmami, a teda penziami nad 600 eur, získajú oproti predošlým výpočtom až o 7,1 eura viac.

„Toto je dosť podstatná zmena so závažným dosahom na rozpočet,“ tvrdí Goliaš. Burian však oponuje, že popri zvyšujúcom sa odvodovom zaťažení by vzhľadom na znižujúci sa pomer skutočnej výšky dôchodku k odvedenému poistnému, nebolo spravodlivé žiadať od lepšie zarábajúceho človeka ešte aj stále väčšiu solidaritu.

Goliaš sa domnieva, že ak by mal štát povinnosť ľudí pravidelne už hneď od ich nástupu na pracovný trh informovať, aký dôchodok z priebežného piliera môžu po odchode do dôchodku očakávať, viac by mu záležalo na stabilizácii systému.

„Vo Švédsku dostávajú občania každý rok oranžovú obálku s týmto údajom a vedia si zodpovednejšie naplánovať starobu. U nás by to malo byť podobné,“ uzatvára šéf INEKO.

© Autorské práva vyhradené

53 debata chyba
Viac na túto tému: #dôchodok #penzijná reforma