Nie ste sklamaný, že ste sa nedostali na jeho vrchol?
Nie. Myslím si, že v silnej konkurencii som ako kandidát zo Slovenska obstál. Aj keď išlo skutočne o možno akýsi diplomatický Mount Everest a zostal som tesne pod jeho vrcholom. Skončil som však na druhom mieste v procese, ktorý sledoval celý svet. Dodnes sa stretávam s ľuďmi, ktorí mi gratulujú k mojej aktivite v spomínanom hľadaní politika na post generálneho tajomníka OSN. V procese, v ktorom ma nik takpovediac veľký netlačil. Je to len a len výsledok nášho úsilia.
Chcete povedať, že nik z veľkých svetových politických hráčov za vás neloboval?
Nie, neloboval. Od začiatku som vystupoval ako kompromisný kandidát. Pritom v zozname uchádzačov boli napríklad jasní kandidáti Moskvy alebo Washingtonu. Jeden ich tlačil a druhý ich zase blokoval. Našou prednosťou, ako nás mnohí vnímali, bola priechodnosť nielen mojej kandidatúry, ale aj Slovenska ako krajiny, ktorá nepatrí k extrému.
Čo osobne ste si vzali z výsledku hlasovania?
V prvom rade to bola pre mňa veľká skúsenosť. Geopolitická hra jasne ukázala, že napriek toľkému skloňovaniu nášho regiónu a potreby postaviť na čelo organizácie ženu, sme napokon zvolili muža zo západoeurópskej skupiny, z ktorej pochádza doteraz najviac generálnych tajomníkov OSN. Konkrétne traja z ôsmich. Musíme to ale brať ako skutočnosť. A tak sme to brali od začiatku.
Hovoríte o skúsenostiach všeobecne. Skúste nazvať aspoň jednu konkrétnu.
Zistil som, že sa klame ešte viac, ako som si myslel. Tvrdí sa niečo, čo nie je pravda. Nehovorím, že som o tom predtým nevedel, ale potvrdilo sa to aj v tomto prípade. Slovensko napriek tomu určite kredit nestratilo a z hľadiska prestíže sme sa dostali ešte viac do povedomia sveta, a to považujem za hlavné pozitívum.