Na podujatí okrem symbolického uzatvorenia mosta zorganizovali aj ukážky zo zatýkania osôb na hranici. Pozrieť sa prišli pamätníci i mladé rodiny s deťmi. Mohli vidieť aj pohraničnú hliadku či príslušníkov vtedajšej Verejnej bezpečnosti v dobových uniformách a takisto si mohli obzrieť aj dobové autá. Prítomní si spomenul aj na Antona Srholca, pretože práve v týchto miestach ho v 50-tych rokoch zadržali a následne väznili ako politického väzňa.
Nehovorme opäť o múroch a plotoch
Na podujatí sa zúčastnil aj bývalý minister kultúry a tvár novembra '89 Ladislav Snopko. Železná opona podľa neho bola jazvou do nádherného prostredia spolužitia stredoeurópskeho charakteru medzi Československom a Rakúskom. Podľa Snopka sme si pred 27 rokmi, keď sme železnú oponu spontánne zrušili, mysleli, že sa to skončilo, ale opäť počujeme slová ako hranice, ploty, drôtené zátarasy.
Foto: SITA, Marek Mrvis
„Uvedomme si, čo to znamená žiť za železnou oponou. Nám síce vtedy tvrdili, že nás chránia pred zlým západným imperializmom, v skutočnosti nás väznili pred slobodným svetom. Nedajme sa už nikdy uväzniť a nezabudnime na železnú oponu. Je to plot väzenia, nie slobody,“ povedal Snopko.
Vyše 400 obetí
Podľa šéfa Ústavu pamäti národa Ondreja Krajňáka, spoluorganizátora podujatia, by sme sa mali tešiť, že 27 rokov po páde železnej opony môžeme prechádzať na druhú stranu bez toho, aby nás niekto zastavil. Pripomenul, že pri pokuse o prekročenie hraníc zomrelo viac ako 400 ľudí. Nie všetkých zastrelili, niektorí zomreli tak, že sa dotkli drôtov vysokého napätia, stupili na mínu, utopili sa či ich dotrhali psy.
Foto: SITA, Marek Mrvis
Železná opona na hraniciach s Rakúskom mala 105 kilometrov. V oblasti, kde dnes stojí Cyklomost slobody, zomrelo 42 ľudí. Pred hranicami bolo aj ochranné pásmo, niekde až v šírke sedem kilometrov. „Už dva kilometre pred ostatným drôtom bolo zakázané stavať, a ak sa stalo, že niekde v tomto pásme žili ľudia, ktorí boli vyhodnotení ako nepriatelia štátu, museli sa odsťahovať,“ pripomenul Krajňák.
Zábrany budú na moste do nedele
Šéf Bratislavského samosprávneho kraja Pavol Frešo, druhý spoluorganizátor podujatia, vyhlásil, že vždy, keď niekto uzavrie nejaký most, postaví plot, hovorí, že je to na ochranu zvonka. „Takmer vždy to zostane tak, že je to na to, aby tí zvnútra nemohli odísť von. Práve preto chceme na tomto mieste symbolizovať, že nikdy nedovolíme, aby sa takéto mosty uzatvárali. Jediné riešenie je, že si to pripomenieme a postavíme ďalšia a ďalšie mosty,“ povedal Frešo.
Foto: SITA, Marek Mrvis
Starosta Devínskej Novej Vsi prezradil, že sám na vlastnej koži zažil, aké to bolo nepríjemné, keď sa ako dieťa hral s kamarátom pri hranici a spustil sa poplach. „S kamarátom som skončil na rote. Zažil som to na vlastnej koži, verte, nebolo to príjemné,“ povedal Milan Jambor.
November 1989 si spolu s organizátormi a obyvateľmi pripomenul aj starosta rakúskeho Marcheggu Gernot Haupt. Ako povedal, je rád, že aj Rakúsko si môže takto pripomenúť 17. november, pretože aj pre nich bolo nepríjemné, že nemohli navštevovať svojich susedov, príbuzných či rodinu.