V hre sú nové poplatky na vysokých školách

Budú študenti platiť za verejné vysoké školy, na ktorých sa dnes študuje zadarmo? Možné to je. Ministerstvo v rámci reformy vysokého školstva otvorilo Pandorinu skrinku. Uvažuje o spoplatnení štúdia, ale iba pre tých, ktorí neprejdú prijímačkami. Niektorí odborníci v rozdelení študentov na dve kategórie vidia viacero rizík, medzi nimi aj nárast korupcie.

24.11.2016 07:00
školstvo, Ftáčnik, Emil Višňovský Foto: ,
Autori reformy vysokých škôl, medzi ktorých patrí aj Milan Ftáčnik (vľavo) a Emil Višňovský, chcú diskutovať aj o spoplatnení štúdia.
debata (36)

Uchádzači, ktorí urobia prijímačky bezchybne a splnia kritériá školy, budú podľa ministerskej vízie aj naďalej študovať bezplatne. Zvyšok, ktorý zostane „pod čiarou“, a bude chcieť získať diplom, si za cestu k nemu zaplatí. Túto možnosť ako tému na odbornú diskusiu navrhlo ministerstvo a autori Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania pre oblasť vysokého školstva.

„Študenti sa na niektoré odbory hlásia vo väčšom počte, ako je škola schopná prijať, lebo jednoducho nemá kapacitu. Otázka je, či by pomohlo, keby sme takejto škole umožnili, aby jej napríklad 100 študentov zaplatil štát a ďalších povedzme 25 alebo koľko chce, budú samoplatcovia,“ priblížil ideu jeden z autorov programu a bývalý minister školstva Milan Ftáčnik.

Cieľom spoplatnenia je rozšíriť dostupnosť vysokoškolského vzdelania. „Ak sa ukáže, že by to vyriešilo dva, tri odbory a ostatné nie, tak jednoducho tou cestou pokračovať nebudeme, ale v dokumente navrhujeme, aby sa takáto diskusia otvorila,“ stojí si na svojom Ftáčnik. Ďalší z autorov národného programu Libor Vozár priznáva, že téma platieb za verejné školy je politicky citlivou oblasťou. „Neriešime politickú stránku tohto problému, je však potrebné o ňom odborne diskutovať, a to najmä v súvislosti s vytvorením priestoru na čo najširšiu dostupnosť vysokoškolského vzdelávania,“ opäť zdôraznil Vozár.

Časť odbornej obce vidí v tomto prípade viac rizík ako pozitív. Ivan Ostrovský z Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry hovorí o presune zodpovednosti za spoplatnenie štúdia z politickej do akademickej sféry. Okrem toho sa podľa neho otvára priestor pre väčšiu korupciu, pretože sa zvýši snaha dostať sa do „bezplatnej skupiny“ za úplatok. Ostrovský upozorňuje, že väčší počet študentov môže priniesť zhoršenie kvality štúdia. Poukázal, že príklad na to máme v minulosti.

„Asi 15 rokov dozadu, keď nebolo vzdelávanie spoplatnené s výnimkou externej formy, začali kvôli nedostatku financií niektoré vysoké školy mimoriadne prijímať práve na externé formy vzdelávania. Na niektorých počet externých študentov dominoval nad internými. Práve pre mimoriadne nízku kvalitu takéhoto vzdelávania ministerstvo v poslednom zákone upravilo podiel externistov tak, aby neprevyšoval 30 percent. Samozrejme, pre školy, hlavne pre tie menej atraktívne, to môže byť zaujímavé, aby vykročili touto cestou,“ konštatoval Ostrovský. Myslí si však, že spoplatnenie vysokých škôl nie je úplne opodstatnené, pretože demografická krivka klesá a študentov bude čoraz menej.

Renáta Králiková z centra pre ekonomické a sociálne analýzy MESA10 zase považuje možnosť zaplatiť si štúdium za lepšiu, ako keby malo ministerstvo stanoviť striktné limity na študentov, ktorí môžu študovať. Pripomína, že by nešlo o raritu, pretože podobný systém existuje aj v iných krajinách, napríklad v Maďarsku či Rumunsku. Vyberanie peňazí za štúdium by podľa Králikovej malo byť spojené aj s kontrolou a so zvyšovaním kvality vysokých škôl, aby na väčší nápor študentov boli pripravené napríklad aj personálne. Mieni však, že nie všetky odbory sa dajú spoplatniť.

„Aby sa nám nestalo, že nebudeme mať pokryté potreby, ktorých rozvoj nás čaká. Napríklad nám starne obyvateľstvo, čo jedna z vecí, ktorá by z môjho pohľadu indikovala potrebu väčšieho množstva sociálnych pracovníkov a zdravotného personálu. Otázka je, či to tak pri výbere spoplatnených odborov aj skutočne bude. V tomto ja vidím riziko a navádzala by som k takej opatrnosti,“ zhodnotila Králiková.

Študentská rada vysokých škôl vníma dostupnosť vysokoškolského vzdelania pre všetkých ako „najvyššiu potrebu“. Na druhej strane tajomník rady Bálint Lovász upozorňuje, že je potrebné zabezpečiť korektné rozdelenie počtov dotovaných študentov medzi verejné vysoké školy a zaistiť, aby sa študent nestal „len nástrojom na zaistenie príjmu vysokej školy“. Samotné univerzity sú podľa vlastných slov pripravené o spoplatnení štúdia rokovať, tak ako vyzývajú autori reformy. Rektor Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre (UKF) Ľubomír Zelenický sa domnieva, že v praxi by to fungovalo tak, že by ministerstvo školstva určilo pre univerzitu počty študentov v konkrétnych oblastiach alebo v študijných programoch, ktoré budú dotované štátom. „Ak škola prijme študentov nad rámec týchto počtov, takíto študenti si za štúdium budú platiť. Zásadný problém v zavedení takýchto opatrení nevidím. Problémom by bol len výber tých, ktorí si za štúdium budú platiť, a tých, ktorí by mali štúdium hradené štátom,“ dodal rektor. Poplatky by podľa Zelenického mohli byť porovnateľné alebo rovnaké, aké majú súčasní externisti.

Vysokoškolské štúdium u nás čiastočne spoplatnené je. Na verejných vysokých školách si študenti platia externú formu štúdia aj za štúdium po presiahnutí takzvanej štandardnej dĺžky štúdia, štúdium v anglickom jazyku a všetky formy na súkromných vysokých školách.

© Autorské práva vyhradené

36 debata chyba
Viac na túto tému: #spoplatnenie #školstvo #vysoké školy