Poslanci a ministri: Zarábajú veľa či málo?

Keby mali poslancom či ministrom zákonným spôsobom opäť stúpnuť platy, ktoré sú pre krízu od roku 2011 zmrazené, vyskočili by im naraz o 700 až 900 eur v čistom. Sudcovia a prokurátori si pritom užívajú výnimku, platová brzda sa ich netýka a zárobky sa im dvíhajú pravidelne. Ministrovi, hoci sedí v kresle podstatne horúcejšom ako poslanec, zákon priznáva príjem len zhruba o 200 eur vyšší.

27.11.2016 15:00
parlament, Foto: ,
Zarábajú naši ústavní činitelia veľa či málo? Mali by sa im platy odmraziť?
debata (79)

Podľa premiéra Roberta Fica je fixovanie platov aj v budúcom roku „principiálnou vecou“. Pripustil, že zárobky poslancov či ministrov už „nezodpovedajú realite“, no podľa neho ich nemožno uvoľniť skôr, kým aj verejnosť subjektívne nepocíti, že krajina je vo vynikajúcej ekonomickej kondícii.

Najmä opozícia však otvorene žiada uvoľnenie rastu platov, keďže ekonomika sa z krízy spamätala a priemerná mzda, od ktorej sa odvíjajú, rastie. Poslankyňa SaS Janka Cigániková, ktorá sa zviditeľnila predvolebným bilbordom s červenými nohavičkami, v parlamente v rozprave k budúcoročnému zmrazovaniu vyhlásila, že v snemovni majú sedieť aj šikovní ľudia, schopní zarábať 10-tisíc či viac eur, a zaslúžia si aj tam mať vyšší plat ako „ťuťmáci, ktorí v živote nič nevytvorili“.

Koľko zarábajú?

Zarábajú naši ústavní činitelia veľa či málo? Mali by sa im platy odmraziť?

Aktuálny mesačný základný hrubý plat poslanca je 1 961 eur, spolu s nezdanenými paušálnymi náhradami dostáva bratislavský zákonodarca 3 346 a mimobratislavský 3 576 eur. Premiér zarába mesačne 4 855 eur, prezident 9 305 eur.

Plat ministra v hrubom aj s náhradami je 3 771 eur, čiže len 1,05-krát viac, ako má poslanec nežijúci v hlavnom meste. Jeho pracovný čas je pritom prakticky neobmedzený, musí byť k dispozícii aj v noci či vo sviatok, okrem riadenia rezortu musí rokovať v tripartite aj reprezentovať krajinu. A z ministerského kresla, na rozdiel od poslanca, ho môžu kedykoľvek odvolať.

Naproti tomu poslanec za svoj plat trávi okolo 90 dní ročne pri schvaľovaní zákonov, zopár ďalších dní sedí na rokovaniach výboru. Venuje sa príprave návrhov vlastných zákonov, pracuje v poslaneckej kancelárii vo svojom regióne. Sú však aj zákonodarcovia, ktorí za celé volebné obdobie nepredložia jediný zákon, v rozprave vystúpia iba občas, prípadne „neceknú“ ani raz a ich kancelárie sú sústavne zatvorené.

Platy zostanú na budúci rok naďalej zmrazené aj prezidentovi, ombudsmanke, šéfom kontrolných úradov a ďalším. Naopak, sudcom a prokurátorom opäť stúpnu. Priemerný mesačný plat bežného sudcu či prokurátora je na úrovni okolo 3 400 eur, v tomto roku sa im zdvihli asi o 280 eur, v budúcom porastú zase asi o 200 eur. Ich dôchodky sú už teraz vyššie, ako majú napríklad bývalí slovenskí prezidenti. Sudcovia Špecializovaného trestného súdu či Najvyššieho súdu zarábajú podľa majetkových priznaní aj viac ako 60-tisíc eur ročne, čím ich príjmy patria k najvyšším spomedzi ústavných činiteľov a presahujú aj príjmy ministrov či premiéra.

Platy v štátnych akciovkách

Osobitnou kapitolou sú platy šéfov štátnych akciových spoločností. Aj premiér Fico tu vidí plno paradoxov. „Máme nejakú štátnu akciovú spoločnosť, ktorá je pod konkrétnym ministerstvom – a to ministerstvo je pod predsedom vlády. No ľudia, ktorí sedia v štátnej akciovke, môžu mať niekoľkonásobne väčšie príjmy ako predseda vlády,“ upozorňuje. Hoci, ako zdôrazňuje, „nesťažuje si“, raz podľa neho nastane čas, kedy tento problém bude treba riešiť.

Príkladom je šéf predstavenstva Všeobecnej zdravotnej poisťovne Miroslav Kočan, ktorý mesačne zarobí 4 059 eur, čo je viac, ako má jeho nadriadený, minister zdravotníctva Tomáš Drucker. Kočanov zástupca Milan Horváth zarába 3 552 eur, člen predstavenstva poisťovne 3 044 eur. Člen dozornej rady, ale len v prípade, ak nie je zamestnancom štátu, si mesačne prilepší odmenou 1 014 eur.

Ako je to za hranicami

Na porovnanie, napríklad v Česku, kde platy po kríze odmrazili už v roku 2015, berie predseda vlády aktuálne v prepočte 6 340 a ministri 4 630 eur mesačne. Radový poslanec zarobí necelých 2 370 eur plus niekoľko tisíc korún paušálnych náhrad. V Maďarsku šéf exekutívy dostáva 4 820 a zákonodarca 2 240 eur. V Poľsku je mesačný príjem premiéra v prepočte 4 500 eur, člen parlamentu má 2 340 eur plus náhrady. V okolitých krajinách V4 zároveň vidno výrazné platové rozdiely medzi členmi vlády a poslancami.

A podobne je to aj v Rakúsku, kde poslanci poberajú mesačne zhruba 8 500 eur, no spolkový kancelár, čiže predseda vlády, až 24-tisíc a vicekancelár vyše 21-tisíc eur. Vysoké zárobky majú aj ministri, až na úrovni 17-tisíc eur. Priemerná mzda je však v Rakúsku asi štvornásobná oproti slovenskej.

V Nemecku sa odmeňovanie poslancov odvíja od platov hlavných predstaviteľov justície. Členovia Bundestagu, čiže parlamentu, poberajú mesačne takmer 9 100 eur, čo zodpovedá mzde sudcov na najvyšších spolkových súdoch. Kancelárka, ktorá riadi vládu, dostáva mesačne 18-tisíc eur. Nemecký mzdový priemer prevyšuje ten slovenský asi 4,5-krát.

Porovnanie platu poslanca a ministra v roku 2016

(mesačne v eurách v hrubom)

funkcia základný plat paušálne náhrady spolu
premiér 3 779 1 076 4 855
minister 2 895 876 3 771
poslanec s trvalým pobytom v Bratislave 1 961 1 385 3 346
poslanec, ktorý býva mimo Bratislavy 1 961 1 615 3 576
Pozn.: Tieto platy upravuje zákon o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov SR. Poslancovi NR SR patrí podľa neho plat vo výške trojnásobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca za predchádzajúci kalendárny rok. Po viacnásobnom zmrazení platov je plat poslancov znížený tak, že v roku 2017 je vo výške určenej v roku 2011. Plat poslanca v roku 2011 bol určený vo výške 1 961 eur. Ministrovi prináleží 1,5-násobok poslaneckého platu, prezidentovi 4-násobok, aj s náhradami preto zarába prezident 9 305 eur mesačne.

© Autorské práva vyhradené

79 debata chyba
Viac na túto tému: #platy poslancov