Štátna kasa sa otvorí rastu platov

Najviac peňazí pridá štátny rozpočet na rok 2017 na platy. Počíta s rastom miezd pre úradníkov, učiteľov, zvýšia sa dôchodky a klesnú dane a odvody pre živnostníkov. Vláda naplánovala cestu k nulovému deficitu verejných financií, čím si štát vytvoril vankúš v prípade príchodu krízy, alebo sa otvárajú dvere na investície. Rozpočet včera schválili poslanci.

30.11.2016 12:00
Bankovky, peniaze, euro Foto: ,
Ešte v roku 2015 sa vďaka spusteniu odvodovej reformy zvyšovali čisté mzdy pre 626-tisíc zamestnancov.
debata (6)

Podľa premiéra Roberta Fica je víťazom pre rok 2017 školstvo. „Je tam nárast zdrojov o 300 miliónov eur. Platy učiteľov pôjdu hore o 6 percent aj od septembra 2017,“ povedal Fico. O 6 percent si učitelia platovo polepšili aj v septembri tohto roka a s rovnakým nárastom sa počíta aj na rok 2018. Platy ostatných zamestnancov verejnej správy idú hore od januára o 4 percentá. Minimálna mzda sa od budúceho roka zvýši zo 405 na 435 eur mesačne. Schválený je aj nárast dôchodkov od januára o 8,20 eura mesačne. Rast miezd pre verejných zamestnancov a pracovníkov s najnižšími platmi vytvára tlak aj na komerčnú sféru. Nominálne platy ľudí na Slovensku majú na budúci rok rásť v priemere o 3,5 percenta.

Za súčasnej trojkoalície Smeru, SNS a Mostu-Híd si polepšia aj živnostníci. Zvýšia sa im paušálne výdavky zo 40 na 60 percent s tým, že limit stúpne na 20-tisíc eur ročne, čo zdvihne čisté príjmy asi o 100 eur mesačne na živnostníka. Na druhej strane, reforma odvodov, ktorá za minulej vlády Smeru zvýšila čisté príjmy zamestnancov, nebude napredovať.

Ešte v roku 2015 sa vďaka spusteniu odvodovej reformy zvyšovali čisté mzdy pre 626-tisíc zamestnancov. Čistá minimálna mzda sa len vďaka reforme zvýšila o takmer 19 eur mesačne a s rastom platu sa odvodová úľava znižovala. Pri všeobecnom raste platov však vláda danú hranicu nemieni zvyšovať, a tým postupne tisíce zamestnancov o úľavu prídu. Pokles odvodov pre ľudí s nízkymi príjmami je v hre v budúcnosti.

Zamestnanci s vysokými platmi si od januára pohoršia, keďže sa zvyšuje maximálny vymeriavací základ pre platenie sociálnych odvodov. Týka sa to zamestnancov so mzdou cez 4¤400 eur mesačne. Firmy si, naopak, polepšia tým, že daň z príjmu klesne z 22 na 21 percent a v roku 2018 sa majú zrušiť aj daňové licencie.

„Zamestnanosť sa tento rok zvýši o 48-tisíc pracovných miest a nezamestnanosť na budúci rok klesne na 8,5 %, čím sa dostávame na najnižšiu mieru nezamestnanosti, akú sme kedy mali,“ upozornil Fico. Podľa neho minister práce Ján Richter pripraví opatrenia, aby boli rozdelení ľudia, ktorí chcú a nechcú pracovať. Richter už naznačil, že ak zamestnanec dvakrát po sebe odíde v priebehu jedného mesiaca zo zamestnania sprostredkovaného úradom práce, vyradí sa na pol roka z evidencie nezamestnaných. K vyradeniu bude môcť dôjsť aj vtedy, keď nezamestnaní nebudú chodiť na aktivačné práce v obci alebo rekvalifikačné kurzy organizované úradmi práce. Ak bude nezamestnaný vyradený, bude si musieť sám platiť minimálne zdravotné odvody vo výške 61,81 eura. Naopak, ak dlhodobo nezamestnaný nastúpi do práce, štát ho odmení. Rozšíri sa možnosť poberania dávky v hmotnej núdzi aj špeciálneho príspevku po nástupe do zamestnania. Ľudia dochádzajúci za prácou tiež budú môcť čerpať príspevok na nájom aj v prípade zmeny zamestnávateľa.

zväčšiť
infografika, štátny rozpočet 2017

Kontroverzné plány v zdravotníctve

V zdravotníctve na jednej strane stúpne suma zdravotných odvodov vďaka rastu zamestnanosti o 240 miliónov eur a ďalších 70 miliónov eur prinesú vyššie odvody pre ľudí s vyššími zárobkami. Štát však zníži sumy za poistencov štátu zrejme napokon až o 150 miliónov eur, aj keď pôvodne sa počítalo so sumou 80 miliónov eur. Tým sa peniaze z odvodov nedostanú cez poisťovne k pacientom, ale majú sa za ne modernizovať nemocnice. Kontroverzný je plán ministerstva zdravotníctva ušetriť viac ako 150 miliónov eur na vyššej efektívnosti či znížením spotreby liekov.

Fico však vidí v krokoch v zdravotníctve šancu na zmenu, keď naplánované investície do nemocníc v sume 70 miliónov eur ročne označil premiér za historicky najvyššie. Podľa premiéra v rezorte nastane upratovanie. Rezort však čelí kritike, že úspory bez meškajúceho e-healthu budú naordinované v oblasti limitov na lieky, ktoré predpisujú lekári, či revízií prideľovania zdravotných pomôcok. A to všetko na úkor pacientov.

V sociálnej oblasti vláda naplánovala nárast materskej v závislosti od pôvodného zárobku mamičky rádovo v desiatkach eur za mesiac aj rodičovského príspevku v sume 10 eur za mesiac. „Dávame viac pre rodiny s deťmi aj viac na opatrovateľov,“ dodal Fico. Ten upozornil, že popri tom pôjde viac aj na šport, nájomné bývanie, financuje sa výstavba obchvatu Bratislavy aj príchod Jaguaru do Nitry či nová protipovodňová ochrana. Dane, naopak, zaťažia fajčiarov, hazard či veľké firmy. Vláda zachovala osobitný odvod pre regulované podniky, zvýšila bankový odvod a schválila 7-percentnú daň z dividend. Zavedie sa tiež poplatok, ktorý zaťaží poistky. Ide o 8-percentný odvod z povinného zmluvného poistenia automobilov, ktorý sa rozšíri na celú škálu neživotných poistiek, napríklad poistku na dom.

Riziká sú brexit, Trump a Čína

Štátna kasa bude aj na budúci rok profitovať zo silného rastu ekonomiky, ktorý sa prejaví na zamestnanosti aj výbere daní. Slovenská ekonomika po raste v tomto roku o 3,6 percenta sa v budúcom roku posilní o 3,4 percenta a roku 2018 sa jej rast zrýchli na úroveň 3,8 percenta, uviedla najnovšie Organizácia pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj. Zlepšuje sa domáca spotreba a naštartovať sa majú v roku 2018 aj investície.

Vláda naplánovala deficit verejných financií na budúci rok na 1,3 percenta s tým, že prebytok by mal byť dosiahnutý v roku 2019. Pôvodne sa počítalo s nulovým deficitom v roku 2018 a plány na úplne ozdravenie verejných financií predtým odsúvala aj minulá jednofarebná vláda Smeru. Minister financií Peter Kažimír včera povedal, že zatiaľ to vyzerá tak, že skutočný deficit bude nižší ako naplánovaný. Narážal na zlepšujúci sa výber daní s tým, že v úvode roka má byť podľa Kažimíra nová, ešte pozitívnejšia daňová prognóza.

Slovenský rozpočet na rok 2017 zaradil Brusel medzi päticu najlepších spomedzi 28 krajín EÚ. Ak po brexite, nástupe Donalda Trumpa za prezidenta USA či spomalení čínskej ekonomiky nevypukne nová celosvetová kríza, vyrovnaný rozpočet v roku 2019 je reálny. Nezávislá Rada pre rozpočtovú zodpovednosť pomenovala riziká pre deficit na rok 2017 za vyše 800 miliónov eur, zároveň však uviedla možné reálne zdroje krytia za vyše 600 miliónov. Riziká sú najmä pri čerpaní eurofondov či podhodnotených výdavkoch na školstvo a zdravotníctvo.

„Slovenskej ekonomike sa relatívne dobre darí. Napriek tomu, že v treťom štvrťroku spomalila, je jej tempo rastu pomerne svižné. A to tak z nášho domáceho historického pohľadu na pokrízové roky, ako aj z pohľadu európskeho. Preto je na jednej strane dobré, že sa plánuje ďalšia redukcia schodku,“ hovorí hlavný ekonóm ČSOB Marek Gábriš. „Zo strednodobého pohľadu je dôležité investovať do školstva a zdravotníctva. Ale samozrejme takým spôsobom, ktorý zabezpečí efektívne využitie týchto prostriedkov,“ dodal Gábriš.

© Autorské práva vyhradené

6 debata chyba
Viac na túto tému: #platy #štátny rozpočet