Podľa politológa Michala Horského vláda stoprvýkrát zopakovala to, čo jej predseda už niekoľko rokov tvrdí: že Mečiarove amnestie boli suterénom politickej kultúry. „Dnes skôr verejnosť čaká pravdu a spravodlivé posúdenie vykonaných zločinov, ako stodruhýkrát opakované tvrdenie, že Mečiarove amnestie sú politickým suterénom,“ dodal. Ústavný právnik Eduard Bárány, ktorý je poradcom premiéra Fica, tvrdí, že amnestie nemožno v právnom štáte rušiť. "Ak by bola nejaká osoba odsúdená alebo čo i len trestne stíhaná, nepokladám za beznádejné, že sa môže úspešne domôcť svojich práv na Ústavnom súde alebo v Štrasburgu,“ povedal.
Smer svoj postoj odôvodňuje aj nutnosťou vylúčiť retroaktivitu. Tvrdí, že právna istota a právne inštitúty musia fungovať podľa demokratických pravidiel. „To znamená, že musia byť niektoré veci nedotknuteľné napriek tomu, že v minulosti ich niekto mohol zneužiť," reagoval v stredu podpredseda vlády Robert Kaliňák.
Most – Híd nemá problém podporiť aj zrušenie amnestií, aj deklaráciu. Predseda poslaneckého klubu Gábor Gál hovorí, že lepšie a komplexnejšie by bolo zrušiť ich ústavným zákonom. Návrh zrušiť amnestie, ktoré Mečiar v roku 1998 udelil únoscom Kováča ml. aj vinníkom zmareného referenda o vstupe do NATO a priamej voľbe prezidenta, predložil poslanec Ján Budaj (OĽaNO-Nova) už v apríli, a opäť v októbri tohto roka. Pri hlasovaní v apríli bolo za 55 poslancov zo 129. Amnestie pritom zrušil už v roku 1998 premiér Mikuláš Dzurinda ako zastupujúci prezident. Ústavný súd však rozhodol, že prezident nemá právo meniť rozhodnutie o amnestii, ktoré už bolo zverejnené v Zbierke zákonov.
Amnestie znemožňujú súdiť páchateľov únosu Michala Kováča ml. Už krátko po tomto čine sa pritom začalo hovoriť, že ho zorganizovala Slovenská informačná služba, ktorej riaditeľom bol Ivan Lexa z HZDS.