Ešte viac cudzincov v slovenských firmách. Takýto scenár hrozí podľa premiéra Roberta Fica, ak sa radikálne nezmení sieť stredných škôl, ktorá spadá pod samosprávne kraje. Tie pred každým školským rokom rozhodujú o tom, koľko tried v prvých ročníkoch bude na konkrétnej škole otvorených. Premiér poukázal, že kraje si robia, čo chcú a pri rozhodovaní nerešpektujú odporúčania úradov práce. Preto si reguláciu siete berie pod gesciu štát. Ministerstvo školstva ani župy v tejto chvíli nemajú predstavu, ako to bude prebiehať. Konkrétne kroky by mali byť známe v prvej polovici budúceho roka.
Samosprávne kraje tvrdia, že robia, čo môžu, zmena v tejto oblasti podľa nich potrebuje svoj čas. Trenčianska župa na podporu odborného vzdelávania zaviedla viacero opatrení. Vlani vo februári spustila napríklad projekt Hrdina remesla. „Projekt prepája pútavou formou záujmy žiakov základných škôl s ponukami študijných a učebných odborov stredných odborných škôl a potrebami zamestnávateľov v kraji,“ priblížila hovorkyňa župy Veronika Rezáková. Na stredných školách zriadili centrá odborného vzdelávania. Hovorkyňa pripomenula, že opatrenia pre potreby trhu práce sa robia systematicky, ide však o dlhodobý proces. "Výsledky sa dostavia postupne v nasledujúcich rokoch,“ doplnila Rezáková. Už teraz sa podľa nej prejavujú zmeny v prospech stredných odborných škôl. Od roku 2014 došlo k nárastu študentov na technických a ostatných odboroch z 52 percent na 57 percent.
Za posledných 20 rokov nastal až nezdravý nárast počtu gymnázií. Zníženie ich počtu musí ísť ruka v ruke s počtom vysokých škôl, ktorých máme vzhľadom na počet obyvateľov neúmerne veľa.Iveta Šanderová, riaditeľka Gymnázia Andreja Sládkovičova v Banskej Bystrici
Bratislavský kraj sa bráni, že analýzy o tom, aké odbory treba podporovať dostal od štátu neskoro. „Prvýkrát bola takáto analýza spracovaná až v roku 2015. Informáciu o potrebách trhu práce pre systém duálneho vzdelávania dostali kraje oficiálne v roku 2016,“ poznamenala hovorkyňa župy Lucia Forman Habancová.
To, že gymnázií je nadbytok, pripúšťajú aj ich samotní riaditelia. Riaditeľka Gymnázia Andreja Sládkoviča v Banskej Bystrici Iveta Šanderová si myslí, že zásah štátu je potrebný. „Za posledných 20 rokov nastal až nezdravý nárast počtu gymnázií. Zníženie ich počtu musí ísť ruka v ruke s počtom vysokých škôl, ktorých máme vzhľadom na počet obyvateľov neúmerne veľa. Z toho vyplýva, že kvantita ide na úkor kvality.“ Prečo sa krajom nedarí nastaviť sieť škôl tak, aby zodpovedali potrebám zamestnávateľov môže podľa nej súvisieť aj s hlasovaním v krajských zastupiteľstvách. „Návrh, ktorý predloží župa, môžu poslanci pozmeniť. Vo výsledku to potom vyzerá ako úplne preorané pole, lebo tam každý lobuje za svoju školu,“ vysvetlila Šanderová, Pripomenula, že so znižovaním počtu žiakov na gymnáziách sa už začalo, no umelo. „Najviac sa to dotklo škôl, ako sme aj my, kde máme vysoký počet študentov, ale aj vysoký záujem. V budúcom roku nám znížili počet tried z piatich na tri aj napriek tomu, že nemáme problém naplniť školu žiakmi. V mestách, kde s tým majú ťažkosti, triedy nechali.“
Ľubomír Sobek, riaditeľ košického Gymnázia na Alejovej 1, si myslí, že pri redukcii gymnázií by sa malo prihliadať na ich kvalitu, počet žiakov a tiež na dostupnosť. „Sú tu veľké regionálne rozdiely. V Košiciach je viac ako 20 gymnázií, z toho štátnych je len šesť. Ak by sa tu znížil ich počet, bolo by to iné ako napríklad v okolí Gelnice či Moldavy nad Bodvou.“ V týchto regiónoch žijú sociálne slabšie rodiny. Ak by došlo k zrušeniu tamojších gymnázií, študentom by to sťažilo situáciu.
Zmeny by nemali zasiahnuť len gymnáziá, ale aj odborné školy, najmä skladbu ich odborov. Či k tomu dôjde pod taktovkou štátu alebo krajov, na tom podľa riaditeľa SOŠ strojníckej v Kysuckom Novom Meste Ondreja Holienčíka nezáleží. „Podstatné je, aby to bolo nastavené podľa aktuálnych potrieb trhu.“ Súčasná situácia je podľa neho odrazom prístupu jednotlivých krajov. Zároveň poukazuje aj na iný problém. Zriaďovateľ si urobí poriadky so svojimi školami, no na trhu sa objavia súkromné gymnáziá a žiaci smerujú tam.
Riaditeľ SOŠ technickej v Šuranoch František Tamašovič poukazuje na to, že dlhodobo nevedia uspokojiť požiadavky zamestnávateľov v regióne. Problém s nedostatkom odborníkov súvisí podľa neho s klesajúcou populačnou krivkou a tiež s vnímaním odborného vzdelávania v spoločnosti. V súčasnosti majú podniky problém zohnať kvalifikovaného strojára, sústružníka, frézara, brusiča, nástrojára, mechatronika, nehovoriac o pozíciách súvisiacich s CNC strojmi.
Odbory by sa podľa neho mali prispôsobiť potrebám jednotlivých regiónov a skladbe podnikov. „Každý región potrebuje niečo iné. Zbytočne budeme tu na juhu učiť hutníka, ak na západom Slovensku nemáme huty. Napríklad v Košiciach je to potrebné,“ mieni Tamašovič, ktorý je zároveň predsedom Združenia pre rozvoj stredoškolského odborného vzdelávania.
Podľa neho na reguláciu siete odborných škôl neexistuje jednoduchý všeliek. Podľa vzoru Čiech by sa mohlo zaviesť jednotné prijímacie konanie na stredné školy a štát by sa mal vrátiť k preferovaným odborom. „V praxi by to znamenalo, že zamestnávateľské zväzy a asociácie by stanovili kľúčové odbory pre rôzne oblasti hospodárstva. Študentom, ktorí by boli v týchto odboroch, by štát financoval hmotné a finančné zabezpečenie. Išlo by o tých, ktorí nie sú v systéme duálneho vzdelávania,“ dodal Tamašovič.
Odhady potrieb trhu pripravili zamestnávateľské zväzy po prvýkrát približne pred tromi rokmi. Aj z týchto podkladov mali vychádzať župy pri plánovaní počtu tried v prvých ročníkoch. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny v súčasnosti pripravuje podrobnejší materiál podľa zamestnaní a klasifikácie odborov vzdelania v regiónoch. „Znamená to, že kraje budú mať informácie o stave voľných pracovných miest, o tom, ako sa uplatňujú absolventi stredných škôl v ich pôsobnosti na trhu práce a ďalšie potrebné informácie,“ upresnila hovorkyňa ústredia Jana Lukáčová.