Kiska aj Danko sa obrátili na právnikov

Spor prezidenta Andreja Kisku s parlamentom pre ústavných sudcov trvá už dva roky. Ich vymenovanie do funkcie blokuje hlava štátu. Najnovšie chcú vecou pohnúť právnymi stanoviskami tak Kiska, ako aj predseda parlamentu Andrej Danko (SNS).

09.12.2016 12:00
andrej kiska, andrej danko, parlament, prezident Foto:
Prezident Andrej Kiska a predseda parlamentu Andrej Danko na snímke z júna 2016.
debata (220)

Prezident sa v najbližších dňoch obráti na Benátsku komisiu. Danko požiada parlamentný ústavnoprávny výbor, aby vydal stanovisko k vypísaniu nových volieb na sudcov Ústavného súdu.

Kiska odmieta vymenovať sudcov a žiada od parlamentu predložiť nových kandidátov. Danko s tým nesúhlasí. Trvá na tých, ktorých už poslanci zvolili. Podľa šéfa parlamentu si prezident odmietaním kandidátov vytvára novú kompetenciu a politicky celú vec zneužíva a vytvára ústavnú krízu. „Kým nebude rozhodnuté o sťažnosti nevymenovaných kandidátov, nevypíšem nové voľby. Budem vyzývať prezidenta, aby si plnil ústavné povinnosti a aby si prezidentská kancelária refrešla právny tím,“ vyhlásil Danko tento týždeň. Ústavný súd vlani rozhodol, že prezident musí z dvojnásobného počtu navrhnutých kandidátov vymenovať polovicu. Tým, že to prezident neakceptuje, podľa šéfa parlamentu nerešpektuje Ústavný súd.

Kiska by mal zaslať otázky k právomoci hlavy štátu vymenovať či nevymenovať parlamentom zvolených kandidátov na ústavných sudcov Benátskej komisii už dnes. „Finalizuje sa preklad, do konca týždňa podanie odíde,“ reagoval Roman Krpelan, poradca prezidenta pre komunikáciu. Komisia sa zaoberá ústavnoprávnymi záležitosťami členských štátov Rady Európy. Vydáva stanoviská, ktoré však nie sú pre krajiny záväzné.

Benátska komisia však už raz v tejto veci stanovisko dala. Stalo sa tak pred dvomi rokmi a obrátil sa na ňu vtedajší minister spravodlivosti Tomáš Borec. V tom čase sa riešil spor, či Kiska ako novozvolený prezident môže odmietnuť zloženie sľubu sudcov, ktorých vymenoval predchádzajúci prezident Ivan Gašparovič. V rámci odpovedí komisia tiež konštatovala, že naša ústava neoprávňuje novozvoleného prezidenta odmietnuť všetkých kandidátov, ktorých zvolil parlament. Krpelan však hovorí, že táto odpoveď sa súčasnej situácie netýka.

„Benátska komisia sa doteraz nikdy nezaoberala otázkami, ktoré jej zasiela prezident Andrej Kiska. O tom bola aj diskusia s predsedom komisie približne pred mesiacom na Slovensku,“ poznamenal Krpelan.

V júli 2014 Kiska vymenoval len jedného sudcu zo šiestich kandidátov schválených v parlamente, a to Janu Baricovú. Naposledy v júli tohto roka si z pätice kandidátov nevybral nikoho, Odôvodnil to tým, že uchádzači do svojho zvolenia napríklad neprejavili záujem o ústavné právo, či už v profesionálnej praxi, alebo na akademickej pôde.

Ústavný právnik Eduard Bárány hovorí, že v tomto prípade niet čo špekulovať. „Prezident má ústavnú povinnosť menovať sudcov. Na to existujú dve rozhodnutia Ústavného súdu. Prezident hrubo porušuje ústavu,“ povedal Bárány, ktorý je poradcom premiéra. Podľa Bárányho prezidentove úvahy o vhodnosti či nevhodnosti jednotlivých kandidátov sú možno právne namieste, ale zvolení kandidáti spĺňajú zákonom stanovené podmienky, a tak si z nich musí vybrať a vymenovať troch sudcov, ktorí na Ústavnom súde chýbajú.

Ústavný súd má dnes namiesto trinástich členov len desať, a ohrozená je tak jeho funkčnosť.

© Autorské práva vyhradené

220 debata chyba
Viac na túto tému: #Ústavny súd #Andrej Kiska #Andrej Danko #ústavní sudcovia