Podľa Hrnčiara médiá, napríklad dostatočne neinformovali o zásadnej zmene, ktorá prinesie viac transparentnosti, teda obmedzí korupciu, v čerpaní eurofondov. Poslankyňa parlamentu za hnutie OĽaNO Veronika Remišová (OĽaNO) nesúhlasí s tým, že za všetko sú zodpovedné „zlé, škaredé médiá“. Ľudia podľa nej túžia po spravodlivosti a ak ju nenachádzajú, obracajú sa na extrémistov, tí ponúkajú skratkovité riešenia, ktoré však v praxi nefungujú. Riešením by podľa Remišovej mohla byť aj efektívna mládežnícka politika a jej podpora. Ako k téme dodal predseda strany SME rodina a poslanec NR SR Boris Kollár, bojovať proti extrémizmu treba tak, aby poslanci predkladali v parlamente zákony v prospech ľudí, nie v prospech svojich donorov.
Hrnčiar je v téme boja proti korupcii a aj zlepšenia celkovej situácie na Slovensku osobne hrdý na to, že po deviatich mesiacoch vládnej koalície ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská priniesla výrazné zákony na boj proti korupcii, ako je protischránkový zákon, či novela Exekučného poriadku, ktorá zabezpečí, aby dlžník nezostal na ulici. Táto vládna koalícia je jedinou, ktorá mohla vzniknúť, dodal Hrnčiar. V hodnotení vládnej koalície po deviatich mesiacoch Remišová považuje za pozitívne prijatie protischránkového zákona a dodáva, že „na druhej strane máme ‚schránky‘, máme pána Bašternáka, ďalšie kauzy, ktoré sa zametajú pod koberec". Ak sa nepodarí potrestať najväčšie kauzy, bude boj s korupciou veľmi nedôveryhodný, tvrdí poslankyňa opozičného OĽaNO. Ak strane Most-Híd záleží na očiste verejného života, Remišová ju vyzýva na principiálny postoj v prípade najväčších káuz, napríklad v kauze Bašternák.
Hospodársky sa Slovensko podľa Remišovej blíži k európskemu priemeru, ale zároveň potrebuje rozvoj ľudského kapitálu, zmeny, ktoré zastavia pokles kvality vzdelávania. Podľa Hrnčiara sa miera korupcie neráta tým, koľko politikov je za ňu zatvorených. Súhlasí s tým, že nefunguje systém a je rád, že ministerka spravodlivosti Žitňanská sa dala do boja s korupciou. Strana Most-Híd sa bude snažiť presadiť procesy, ktoré prinesú viac transparentnosti a zlepšia boj s korupciou, napríklad, aby policajná inšpekcia odišla od ministra vnútra a spadala pod Generálnu prokuratúru SR, avizoval Hrnčiar.
Diskutujúci sa zhodli, že predsedníctvo Slovenska v Rade EÚ sa zvládlo, jednotlivé podujatia, rokovania boli dobre pripravené. Boris Kollár však upozornil na dopravné obmedzenia počas niektorých podujatí predsedníctva. Podľa Kollára obmedzenia pre obyvateľov a návštevníkov hlavného mesta boli v protiklade s posolstvom predsedníctva – priblížiť EÚ viac k ľuďom. Andrej Hrnčiar oponoval, že bez obmedzení by sa nedala zaistiť bezpečnosť európskych lídrov, ktorí prichádzali do Bratislavy. Podľa Remišovej slovenské predsedníctvo bolo „bratislavocentrické“, nešlo viac do regiónov. Vyčíta mu tiež, že neprinieslo dostatočné riešenia v migračnej kríze a nepodarilo sa získať hlasy všetkých členských štátov pre zriadenie úradu európskeho prokurátora. Vláde vytkla aj to, že SR nemá na svojom území žiadnu agentúru, inštitúciu EÚ.