Na jasle bude štát hľadieť prísnejšie

Detské jasle zažívajú renesanciu. Opäť sú oficiálne súčasťou slovenskej legislatívy, vzťahuje sa na ne zákon, sú pre ne stanovené jasné pravidlá. Po novom sa však stali sociálnou službou, nie zdravotnou, ako to platilo v bývalom režime.

12.12.2016 12:00
deti, jasličky, jasle, hranie Foto:
Ilustračné foto.
debata (1)

Fungovať budú odteraz pod gesciou rezortu práce a sociálnych vecí. Postarala sa o to novela zákona o sociálnych službách, ktorú schválil parlament.

Prijatá právna norma dala zákonný rámec poskytovaniu opatery v zariadeniach s charakterom niekdajších jaslí, ktorý dlhodobo chýbal. „Po negatívnych aj medializovaných prípadoch sme museli vytvoriť systém, ktorý by rodičom dal garancie bezpečnosti a napĺňania základných predpokladov starostlivosti o ich deti,“ zdôvodnil hovorca sociálneho rezortu Michal Stuška.

Zásah štátu si vyžiadala aj júnová kauza deväťmesačného Adamka, ktorého mala v súkromných jasličkách v Trnave zbiť učiteľka. Vtedy vyšlo najavo, že detské centrá pre najmenšie deti, ktoré ešte nespadajú pod školskú sieť, vlastne nikto nekontroluje, keďže to žiadna legislatíva nevyžaduje. Na ich prevádzkovanie stačila žiadateľovi voľná živnosť a nik nemal právo zisťovať, aké vzdelanie majú napríklad opatrovateľky v centrách a ako sa jasle o deti starajú.

Situácia okolo jaslí sa po roku 1989 dlhodobo zhoršovala. Začiatkom 90. rokov, po zdravotníckej reforme, sa totiž aj samotný pojem „detské jasle“ zo slovenského zákonodarstva úplne vytratil. Kým za socializmu tieto zariadenia spadali pod rezort zdravotníctva a o deti sa v nich starali kvalifikované zdravotné sestry, po jeho páde sa sieť verejných jaslí rozpadla. Len niekoľko si ich ponechali niektoré mestské či obecné samosprávy a prevádzkovali aj financovali ich dobrovoľne, z vlastných zdrojov.

Vzniknutú dieru na trhu prirodzene vyplnili rozličné súkromné zariadenia, detské centrá, ktoré sa len „samonazvali“ detskými jasľami a starostlivosť poskytovali bez dodržiavania základných kritérií. O deti sa v nich mohli starať nekvalifikované opatrovateľky, často len matky iných detí, v priestoroch, ktoré nespĺňali hygienické podmienky, napríklad aj v rodinných domoch.

Detské jasle po novom

  • sú štátom regulovanou a registrovanou sociálnou službou, podliehajúcou kontrole štátu a samosprávneho kraja
  • ich prevádzkovatelia sa od januára budú musieť zaregistrovať na kraji a zaplatiť správny poplatok 66 eur
  • na získanie povolenia budú musieť preukázať, že spĺňajú potrebné hygienické, personálne či priestorové podmienky na prevádzku zariadenia tohto typu
  • v jasliach bude môcť byť umiestnených maximálne 20 detí, jeden pracovník sa bude starať najviac o päť
  • počet detí v jednej miestnosti, určenej zároveň na hranie aj spánok, nesmie presiahnuť 12
  • aspoň 80 % zamestnancov bude musieť mať stredné odborné vzdelanie pedagogického alebo zdravotníckeho charakteru
  • zariadenia budú musieť deťom poskytnúť nielen starostlivosť, ale aj stravovanie, výchovu a záujmovú činnosť
  • do konca roka 2018 budú prevádzkovatelia povinní zabezpečiť bezbariérovosť priestorov aj pre dospelé imobilné osoby

Zdroj: novela zákona o sociálnych službách

Nová legislatívna zmena má teraz pomôcť zosúladiť pravidlá pre chod jaslí, upraviť kvalifikačné nároky na zamestnancov, personálne štandardy, rozsah poskytovaných odborných a obslužných činností aj spôsob ich výkonu. Už jestvujúce zariadenia, ktoré vznikli bez právneho titulu, sa budú musieť oficiálne zaregistrovať, preukázať potrebnú kvalitu a vybavenosť, personálnu aj prevádzkovú.

Podľa Zuzany Gumbirovej, riaditeľky bratislavských súkromných detských jasličiek Drobček, je dobré, že „jasličkový zákon“ vznikol. „Problémy s ním nemám, u nás pracujú len pedagogičky s odbornosťou pre deti predškolského veku alebo kvalifikované zdravotné sestry, ja sama som ňou tiež. Spĺňame aj limity na maximálny počet umiestnených detí. Varíme vo vlastnej kuchyni, ktorá by zaručene obstála pri hygienickej kontrole,“ vymenúva.

Za zbytočne prísnu však Gumbirová považuje podmienku, aby zariadenia do konca roka 2018 povinne zabezpečili bezbariérovosť svojich priestorov aj pre dospelé imobilné osoby.

„Potrebné stavebné úpravy stoja nemalé peniaze a v niektorých jasliach sa ani urobiť nedajú. Ak by niektorí z rodičov či starých rodičov mali problém vstúpiť do jasličiek, opatrovateľky by predsa určite takú situáciu vedeli riešiť a boli by schopné a ochotné pomôcť. Veď bezbariérové zďaleka nie sú ani budovy oveľa významnejších slovenských inštitúcií,“ mieni riaditeľka. Ako zbytočne byrokratickú kritizuje aj požiadavku každoročne predkladať správu o hospodárení súkromných zariadení, najmä ak ich štát nijako finančne nedotuje.

Ministerstvo si však od novely sľubuje aj opätovný záujem samospráv o obnovu prevádzok verejných jasličiek. Do roku 2020 vyčlení z eurofondov na výstavbu nových alebo rekonštrukciu starších zariadení sumu vyše 28 miliónov eur. Peniaze pôjdu na 90 jaslí – osem v Bratislavskom kraji a 82 v ostatných regiónoch. Pre deti sa tak vytvorí asi 1 800 nových miest. Prevádzku by samosprávy mali zabezpečovať z balíka peňazí, ktoré každoročne dostávajú na sociálne služby zo štátneho rozpočtu. Samosprávy sa tiež budú môcť dohodnúť so súkromným majiteľom jaslí, že mu na prevádzku poskytnú peniaze.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #deti #jasle #jasličky #novela zákona o sociálnych službách