Slovenská vedkyňa pomáha nájsť nový liek na tuberkulózu

Dvoch vedcov si rodinný rozpočet jednoducho nemohol dovoliť. Ona vo vede zostala. Dnes skúma pôvodcu tuberkulózy – chronického infekčného ochorenia, ktoré v minulosti zabíjalo aj vo vyspelom svete, a dnes sa k nám vracia.

Katarína Mikušová bola spolu s ďalšími šestnástimi kolegami v stredu v aule Univerzity Komenského slávnostne promovaná a získala najvyššiu vedeckú hodnosť, doktor vied. Spoločná promócia doktorov vied sa pod strechou najstaršej slovenskej univerzity konala druhýkrát.

Výskumníčka sa venuje štúdiu bacila, ktorý spôsobuje tuberkulózu, konkrétne možnostiam, ako preniknúť cez jeho bunkový obal. „To, čím sa zaoberáme, je výstavba bunkového obalu mykobaktérie, ktorý slúži ako ochranná vrstva pre tieto bacily. Dôvody, prečo študujeme práve túto štruktúru, sú dva. Jednak nás zaujíma, akým spôsobom je táto vysokoorganizovaná, zložitá a jedinečná štruktúra vybudovaná, to sa ešte totiž nevie. A zároveň zisťujeme, či nie je možné nájsť v tomto procese ciele, ktoré by sa dali využiť na liečbu tuberkulózy,“ vysvetľuje.

Ako totiž dodala, najúčinnejšie v súčasnosti používané liečivá na toto ochorenie fungujú práve na úrovni bunkovej steny. To znamená, že zastavujú procesy, ktoré vedú k vystavaniu bunkového obalu, a keď sa na baktériu pôsobí práve na tejto úrovni, tak sa ochranná vrstva nevytvorí a baktéria hynie.

V súčasnosti sa tuberkulóza lieči štandardne tak, že sa štyri mesiace podávajú štyri druhy liečiv a ďalšie dva mesiace dva druhy liečiv. Liečba je veľmi náročná, vyžaduje od pacienta aj veľkú disciplinovanosť, pretože nežiaduce účinky týchto liekov sú dosť veľké. Takže cieľom a zároveň dôležitou výzvou bádateľov je skrátiť liečbu a urobiť ju účinnejšou.

„Druhý smer nášho výskumu je ten, že sa s rôznymi partnermi snažíme zistiť, akým spôsobom účinkujú niektoré látky, ktoré zastavujú rast mykobaktérií. Pretože v súčasnosti sa nové liečivá na tuberkulózu štandardne hľadajú tak, že mykobaktérie sa pestujú v prítomnosti rôznych látok a zisťuje sa, ktoré z nich zabraňujú rastu mykobaktérie. Keď však máme takúto látku, neznamená to, že máme aj liečivo. K tomu, aby sa z molekuly, ktorá zastavuje rast, stal skutočný liek, vedie ešte veľmi dlhá cesta a na nej je dôležité poznať aj mechanizmus pôsobenia danej molekuly,“ vysvetlila Mikušová.

Laboratórium, v ktorom vedkyňa pôsobí, bolo dlho zapojené do medzinárodného konzorcia zameraného na výskum liečiv proti tuberkulóze. „My sme doň boli prizvaní ako experti práve na výskum bunkovej steny mykobaktérií. Jedna z najúčinnejších látok, ktoré sa riešili v rámci tohto konzorcia, útočí na enzým, ktorý sme my odhalili. Teraz je mierne upravená forma tohto liečiva už v klinických skúškach,“ ozrejmila.

Výskum je však podľa Kataríny Mikušovej tímová práca. „Identifikovali sme enzým, ktorý je cieľom liečiva, ale podľa mňa človek, ktorý prišiel so samotným liečivom, má ešte väčšiu zásluhu na tomto úspechu. Jedno s druhým súvisí,“ doplnila s úsmevom.

Čerstvá doktorka vied pôsobí aj ako pedagogička na Univerzite Komenského. Prednáša na katedre biochémie. Hovorí, že študenti sú „takí aj onakí“, ale sú medzi nimi zapálení a šikovní mladí ľudia, s ktorými sa dá robiť veda, a je vďačná, že prichádzajú do laboratórií univerzity. Nedovolí si ich však presviedčať, že veda ako povolanie je skvelá, keď s financiami to až také skvelé nie je. Výskumom sa na Slovensku uživia iba veľmi ťažko.

„Keď si zoberiem niektorých našich absolventov, ktorí sú vynikajúci, majú titul PhD., radi by sme ich zamestnali, ale platové podmienky sú strašné. Podľa tabuľky majú dostať niečo vyše 500 eur čistého. Nedostatok peňazí na ľudí je u nás absolútne zásadným problémom,“ konštatuje.

Okrem vedy je pýchou a radosťou výskumníčky rodina, ktorá jej tiež prišla gratulovať k promócii. Hovorí, že sama doma funguje úplne bežne, aj keď si prácu často nosí aj domov. „Teraz máme veľkú radosť z vnučky Olívie. Takže keď dcéra zavolá, že niečo treba s malou, podľa možností všetko odkladám a idem za nimi,“ uzavrela Katarína Mikušová, čerstvá doktorka vied.