V školách známky aj slovné hodnotenie

Časť z plánov chce uskutočniť už od ďalšieho školského roka. Medzi nimi je zavedenie slovného hodnotenia. Školy by okrem neho mohli používať aj známkovanie.

Vedenie školského rezortu prišlo na jeseň s tzv. Národným programom rozvoja výchovy a vzdelávania, ktorý má „pokrývať zámery v 10-ročnom výhľade“.

Ide o reformu systému, tá obsahuje napríklad predĺženie povinnej školskej dochádzky z dnešných 10 na 12 rokov, mení spôsob hodnotenia kvality škôl na všetkých stupňoch, uvažuje o spoplatnení vysokých škôl pre časť študentov. O národnom programe už viac ako dva mesiace diskutujú experti. Minister Peter Plavčan pred pár dňami oznámil, že niektoré opatrenia sa do praxe môžu zaviesť skôr. Predstaviť ich chce v nultom akčnom pláne, ktorý pripraví pracovná skupina do konca januára.

„Aby sme v budúcom roku nestáli, aby školstvo nečakalo, kým sa všetky reformy prediskutujú, schvália a upravia, navrhovali sme pánovi ministrovi, že podľa nás je potrebné urobiť niektoré rýchle zmeny už k septembru 2017. Toto minister nazval nultým akčným plánom,“ ozrejmil exminister školstva Milan Ftáčnik, ktorý je jedným z tvorcov národného programu. Vláda by o nultom pláne mohla podľa neho rokovať v apríli alebo v máji. Jeho súčasťou budú konkrétne termíny úloh aj ich rozpočet.

Jedno z opatrení, ktoré odporučila expertná skupina, je zavedenie slovného hodnotenia žiakov. Dnes si môže škola vybrať, ako ocení vedomosti detí, od budúceho septembra to bude môcť urobiť dvoma spôsobmi.

"My hovoríme, že to môže byť aj aj. Budú sa ďalej používať známky, ale spätná väzba, ktorú dostane rodič a dieťa prostredníctvom známky, je podľa nás malá. Keď dáte žiakovi aj slovné hodnotenie, dáte mu viac. Na prvý pohľad sa to zdá ako drobnosť, ale pre nás je to zásadná vec, ktorá môže ovplyvniť to, ako sa dieťa pripravuje a ako sa pozerá na konkrétny predmet.

Toto by sa napríklad dalo zaviesť, to nepotrebujete overovať. Slovné hodnotenie sme už mali, niektoré školy ho používali, niektoré prešli späť k známkam," konkretizoval Ftáčnik. Podľa Vladimíra Crmomana zo Slovenskej komory učiteľov slovné hodnotenie sa využíva aj dnes.

Niekde pedagógovia k testom pripíšu svoj názor alebo známkujú napríklad prostredníctvom percent. Crmoman nie je naklonený jednotným plošným pravidlám. „Žiadame ponechať na rozhodnutí školy, či bude klasifikovať, alebo slovné hodnotenie ponúkne ako alternatívu. Je potrebné rozlišovať, aký typ hodnotenia sa uprednostní na jednotlivých stupňoch školskej dochádzky,“ povedal Crmoman.

Aké ďalšie zmeny môžu školy v budúcom roku čakať, závisí od ministra. „Niečo mu navrhnú aj jeho jednotlivé sekcie, teda pracovníci ministerstva,“ konštatoval Ftáčnik.

Už v januári sa však verejnosť dozvie presnú víziu pre regionálne školstvo na budúcich desať rokov. Diskusiu k národnému programu v tejto časti ukončili. Dostali celkom 379 pripomienok.

„Na základe pripomienok sme sa rozhodli zapracovať dve veci. Prvou bol integrovaný poradenský systém. Ten má zabezpečiť integráciu detí, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť, zdravotne postihnuté deti alebo aj také, ktoré majú problémy napríklad s rečou a podobne. Pôjde o integrovaný systém s centrom pre výskum, poradňou na úrovni okresu a psychológom v škole,“ povedal ďalší z tvorcov programu.

Vďaka pripomienkam sa odborníci rozhodli tiež spresniť postavenie riaditeľa školy. Cieľom je jasne vymedziť jeho právomoci vnútri školy a vonkajšie kompetencie, ktoré má na starosti zriaďovateľ.

V prípade reformy, ktorá sa týka oblasti vysokých škôl, debaty ešte trvajú. Rektori požiadali o čas do januára, aby sa mohli k opatreniam vyjadriť.

Finálna verzia národného programu bude podľa Plavčana obsahovať konkrétne úlohy aj s termínom ich plnenia. Niektoré budú podľa neho niekoľkomesačné a niektoré budú pravdepodobne bez časového ohraničenia. Minister zopakoval, že na komplexné uskutočnenie reformy potrebujú viac peňazí, ako je uvedené v programovom vyhlásení vlády.

Zároveň však dodal, že už návrh rozpočtu rezortu školstva na rok 2017 je veľkým úspechom, keďže bude v porovnaní so súčasným rokom vyšší o 207 miliónov eur a počas štyroch rokov vlády bude v rozpočte kapitoly ministerstva školstva o dve miliardy eur viac ako v predchádzajúcom volebnom období.

Najdôležitejším prvkom reformy je podľa Plavčana učiteľ, ktorý sa musí v škole cítiť spokojný, k čomu má prispieť aj jeho plat. Minister chce zabezpečiť do konca volebného obdobia zvýšenie učiteľských platov o 40 percent.

Bývalý minister školstva Juraj Draxler je v súvislosti s národným programom viac skeptický. "Nemám detailné informácie o tom, ako prebiehajú jednotlivé stretnutia, ale nezachytil som, že by tam bol nejaký výraznejší posun. Diskusie pokiaľ viem, prebiehajú skôr o tých, povedal by som povrchnejších črtách školstva.

Pritom od roku 1989 prebehli pomerne významné zmeny, ktoré úplne zmenili úlohu riaditeľa školy, nastolila sa pomerne výrazná školská samospráva, nastolilo sa určité fungovanie inšpekcie a bez toho, aby niekto zanalyzoval, aký dopad mali tie zmeny, ako funguje školský systém v týchto mechanizmoch, nie je možné podľa mňa spraviť normálnu školskú reformu," domnieva sa Draxler.

Predsedníčka Združenia základných škôl Slovenska Alena Petáková považuje ciele národného programu za nerealizovateľnú utópiu. „Dôsledná realizácia navrhovaných cieľov si vyžaduje štvor- až päťnásobné zvýšenie financií,“ uviedla šéfka združenia.

Podľa hlavnej školskej inšpektorky Viery Kalmárovej sa situácia v slovenskom školstve nezlepšuje, naopak, kríza v ňom kulminuje. Poznamenala, že každý krok, ktorý smeruje k odvráteniu spoločenskej katastrofy, ak už ju v týchto chvíľach aj náhodou nezažívame, je užitočný.

Preto považuje za dobré, že sa našla skupina ľudí, ktorá mala odvahu a vypracovala súbor cieľov, kam má regionálne školstvo kráčať. „Myslím, že ľudia v skupine si dobre uvedomovali riziko, ktoré tým na seba prevzali. To riziko pramení z našej národnej črty – kritizovať za každú cenu a neponúknuť nič lepšie.

Treba si uvedomiť, že veci zašli tak ďaleko, že sa úplne nestretávajú predstavy o tom, čo treba zmeniť a prečo to treba zmeniť, kto a ako tie zmeny má vykonať. To však ešte neznamená, že rozbijeme prvý koncept, ktorý ukazuje cestu von z problémov," reagovala Kalmárová.