Štátna tajomníčka Jankovská: Skončime s experimentmi v justícii

Dlhodobým problémom justície je to, že každé štyri roky prichádza s novými voľbami nielen nový minister a vedenie rezortu, ale aj iná predstava o obraze a samotnom fungovaní celej justície a spravodlivosti ako takej. To so sebou nesie množstvo častých a protichodných zmien, hovorí štátna tajomníčka rezortu spravodlivosti, bývalá sudkyňa Monika Jankovská.

30.12.2016 07:00
statna tajomnicka Monika Jankovska Foto: ,
Štátna tajomníčka Monika Jankovská.
debata (20)

Súdna rada upozornila, že pri nezmenenom počte zamestnancov v súdnictve je stav na súdoch nezvládnuteľný. Je to také alarmujúce?
Stav na súdoch alarmujúci nie je. Rozhodne však nie je dobrý. Nemyslím si však, že je nezvládnuteľný. Justícii sa dotkli mnohé zmeny. V prvom rade rozsiahla elektronizácia, kde sme bez akejkoľvek prípravy a postupnosti prešli doslova z praveku do novoveku, ako aj zásadné legislatívne zmeny v procesných kódexoch, účinné od vlaňajšieho júla.

V roku 2017 vzhľadom na ďalšie prijaté legislatívne zmeny, mám na mysli koncentráciu exekučných vecí na Okresný súd v Banskej Bystrici, ako aj upomínacie konanie sústredené na Okresný súd v Žiline, odbudne na súdoch exekučná agenda a platobné rozkazy.

Z tohto dôvodu budú menej zaťažení zamestnanci na jednotlivých súdoch a vytvorí sa tak priestor na ich prerozdelenie medzi sudcov v hlavných agendách. Aj keď im staré veci budú musieť dorobiť, v dotknutých agendách im nepribudnú nové veci.

Potrebuje súdnictvo sto nových sudcov, aby sa veci na súdoch pohli?
Toto je veľmi zjednodušený pohľad. Sudcovia vybavujú im pridelené veci priebežne a nápad sa napríklad v občianskoprávnej a obchodnoprávnej agende postupne znižuje. Tak ako to bolo aj v minulosti, problémom zostávajú staré – reštančné veci.

Preto by bolo potrebné zvážiť, čo s nimi. Určenie 100 nových sudcov je v súčasnej dobe z viacerých dôvodov nereálne. Zároveň sa domnievam, že keď do justície pribudne takýto počet nových sudcov, bude potrebné navýšiť zamestnancov aspoň o 250, čo predstavuje nemalé finančné prostriedky. Súdy nie sú na to ani technicky vybavené.

Treba si aj uvedomiť, že funkčne noví sudcovia budú vybavovať nový nápad. Do starých – reštančných – vecí sa nikomu nechce. A nebolo by ani správne zanedbané oddelenia prerozdeliť medzi nových sudcov.

Dlhodobým problémom justície je to, že každé štyri roky prichádza s novými voľbami nielen nový minister a vedenie rezortu, ale aj iná predstava o obraze a samotnom fungovaní celej justície a spravodlivosti ako takej. Čo so sebou nesie množstvo častých a protichodných zmien. Každý má pocit, že sa vyzná v justícii.

Pocítili už sudcovia a účastníci konania zmeny, ktoré priniesli nové kódexy v civilnom konaní?
Samozrejme, že pocítili. So zmenami sa denne stretávajú nielen sudcovia a justičný aparát, ale aj strany sporu a ich právni zástupcovia. Procesné kódexy sú účinné od 1. júla 2016. Nová úprava je založená na postavení silného sudcu, ktorý je zodpovedný za rýchlosť súdneho konania. Má postupovať proti obštrukciám v konaní.

Strany sporu znášajú zodpovednosť za skutkový stav a musia dokazovať svoje tvrdenia. Konanie je založené na kontradiktórnej zásade, podľa ktorej strana svoje tvrdenia musí preukazovať dôkazmi. Upravila sa špecializácia súdov úpravou kauzálnej príslušnosti súdov.

K zásadnej zmene došlo pri doručovaní zásielok súdu. Skrátené konanie zostalo takmer nezmenené, vynechala sa len úprava zmenkových platobných rozkazov. Novinkou je aj úprava osobitných sporov s ochranou slabšej strany, ktorou je spotrebiteľ.

Na urýchlenie súdneho konania bolo prijatý nový paragraf, podľa ktorého ak odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu už raz zrušil, rozhodne už vo veci sám proti novému rozhodnutiu prvostupňového sú­du.

Čo ukazuje prax po pár mesiacoch, vysporiadali sa s nimi sudcovia?
Denne sa od svojich kolegov sudcov dozvedám, že bude potrebné vykonať množstvo zmien, ktoré si vyžaduje aplikačná prax. Sudcovia sa ich snažia aplikovať na jednotlivé spory. V praxi sa však ukázalo množstvo či už výkladových, alebo aj aplikačných problémov, čo bude potrebné postupom času odstrániť.

Každá zmena však so sebou nesie rôzne riziká. Z každej situácie je však potrebné nájsť východisko. Naozaj je potrebné počkať aspoň dva roky, zhromažďovať rozhodnutia súdov, vyhodnocovať ich a až následne po dôslednej analýze urobiť väčšie novely. Justícia sa dokáže s mnohými situáciami vysporiadať sama. Nechajme sudcov vykladať zákon a judikovať.

Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská pripravuje zmeny pri výberových konaniach na sudcov, tzv. centrálne hromadné výberové konania. Ako to pomôže?
Podstata novej právnej úpravy spočíva v zavedení tzv. hromadného výberového konania, ktorého cieľom je vytvoriť databázu kandidátov na funkciu sudcu, z ktorých sa budú priebežne obsadzovať voľné miesta sudcov na okresných súdoch, a to pri rešpektovaní doterajšej úrovne otvorenosti výberových konaní, ich transparentnosti a verejnej kontroly.

Dôvodom zavedenia takéhoto konania je snaha urýchliť obsadzovanie voľných miest sudcov. Dnes obsadenie voľného miesta sudcu trvá neúmerne dlho. Z uvedeného dôvodu sa preto navrhuje, aby hromadné výberové konanie vygenerovalo databázu kandidátov na funkciu sudcu, ktorí budú podrobení procedúre overovania predpokladov sudcovskej spôsobilosti.

Uvedeným riešením sa docieli stav, keď bezprostredne po uvoľnení miesta sudcu na okresnom súde alebo po určení voľného miesta ministrom spravodlivosti ho bude možné obsadiť v relatívne krátkom čase. Súčasne bude splnená podmienka obsadenia voľného miesta sudcu na základe výsledkov výberového konania.

Počet kandidátov na funkciu sudcu bude určovať minister spravodlivosti po prerokovaní so Súdnou radou. Určovanie predpokladaného počtu voľných miest sudcov bude zohľadňovať najmä prirodzenú fluktuáciu na súdoch, ako aj vývoj verejných financií.

Čo potrebuje justícia okrem zmeny legislatívy, aby jej ľudia začali viac dôverovať?
Mám pocit, že žijeme dobu, keď nikto nedôveruje nikomu. Nedôverujeme parlamentu, vláde, polícii, prokuratúre a ani justícia nie je výnimkou. Nízka dôveryhodnosť justície je spojená najmä s tým, že v každom sporovom konaní je jedna strana sporu nespokojná, z jednoduchého dôvodu, že spor prehrala. V trestnom konaní dochádza k odsúdeniu páchateľa trestného činu.

Medializované sú len prípady, v ktorých bolo konštatované pochybenie sudcu – jednotlivca. A práve na chyby jednotlivcov dopláca celá justícia. Aj keď je týchto negatívnych prípadov len minimum oproti ostatným kvalitne rozhodnutým sporom, práve tieto vytvárajú zlý obraz o stave justície v očiach verejnosti a dlhodobo rezonujú ako negatívna skúsenosť s justičným prostredím.

Ďalším negatívom je aj nízka vymožiteľnosť práva. Justícia sa štandardne stáva predmetom predvolebných kampaní, ktoré sú stavané na neodbornej kritike, čo tiež vrhá tieň na sudcovský stav. Zatiaľ som nestretla sudcu, ktorý by verejne kritizoval vládu, resp. parlament za nezmyselný zákon, ktorý v konečnom dôsledku bude musieť aplikovať práve on na konkrétne spory.

Aké zmeny teda treba na zvýšenie dôveryhodnosti?
V prvom rade pokoj na prácu bez akýchkoľvek politických bojov a mediálnych ovplyvňovaní sudcovských rozhodnutí. Takisto stabilný orgán sudcovskej legitimity. Preto budú kľúčovým momentom nastávajúce voľby do Súdnej rady.

Je dôležité, aby predstavitelia práve tohto orgánu boli z justičného prostredia, dôverne poznali jeho problémy a dokázali nájsť to najlepšie možné riešenie, dosiahnutím konsenzu prostredníctvom kolektívneho rozhodovania.

Aká by mala byť justícia?
Otvorená, moderná, nezávislá, elektronicky prepojená… Skončime už, prosím, s týmito experimentmi. Nikto doteraz nepovedal, že má byť spravodlivá, dostupná pre bežných ľudí, má budiť dôveru a hlavne má byť rovnocenným partnerom výkonnej a zákonodarnej moci.

Všetko chce však čas, veď ani Rím nebol postavený za jeden deň, tak aj dôveru treba budovať postupne. Ďakujem preto všetkým sudcom, ktorí svojím každodenným spravodlivým a zákonným rozhodovaním túto dôveru budujú.

© Autorské práva vyhradené

20 debata chyba
Viac na túto tému: #spravodlivosť #justícia #Monika Jankovská