Prieskumy volebných preferencií radikálny rez nepriniesli

zväčšiť

graf, prieskumy volebných preferencií

Z prieskumov verejnej mienky je podľa politológa Michala Horského zrejmé, že napriek turbulenciám, demonštráciám a mediálnemu obviňovaniu politikov a politiky vládnej koalície sa preferencie radikálne nezmenili. „Aj keď vládne strany prišli zhruba o päť až desať mandátov v Národnej rade, tie nepripadli opozičným stranám, ale mimoparlamentnému KDH. Ak by aj boli predčasné voľby, čo nikto nepredpokladá a KDH by vstúpilo do Národnej rady, mohlo by sa stať jazýčkom na váhach pri zostavovaní budúcej vlády. Takýto vývoj je však science fiction,“ povedal Horský. Špekulácie o predčasných voľbách vznikli po tom, čo predseda SNS Andrej Danko a šéf SaS Richard Sulík v hádke pred kamerami vyzradili svoju tajnú schôdzku. Danko následne dementoval, že mu išlo o predčasné voľby. Sociológ Martin Slosiarik hovorí, že ani podľa prieskumov sa zatiaľ nečrtá nová pevnejšia vládna alternatíva ako teraz.

Od volieb zažila strmý pád Sieť. Pôvodne strana s premiérskymi ambíciami len tesne prešla do parlamentu s 5,6 percenta. Dnes sa jej podpora pohybuje na úrovni okolo jedného percenta. Sieť sa ešte s predsedom Radoslavom Procházkom stala súčasťou vládnej štvorkoalície. Cez leto Procházku vymenil Roman Brecely a po odchode skupiny poslancov do klubu Mostu-Híd Sieť prestala byť súčasťou vládnej koalície, z tej sa tak stala trojkoalícia.

Najsilnejšia vládna strana Smer sa v prieskumoch pohybovala zhruba jedno až dve percentá pod hranicou jej volebného výsledku, ktorý bol vyše 28 percent. V decembri však Focus nameral Smeru 23,3 percenta. Martin Slosiarik z Focusu túto skutočnosť pripísal tomu, že údaje do prieskumu zbierali práve v čase vrcholiacej kauzy o údajnom predražení galavečera spojeného s predstavením loga slovenského predsedníctva v Rade EÚ. S odstupom krátkeho času ďalšie dva prieskumy priniesli iné zistenia. Agentúra Polis Smeru namerala 27,7 percenta a agentúra AKO 26,8 percenta. „Ak má ísť o trvalejší jav, treba to dlhodobejšie merať a uvidíme, či Smer bude klesať, alebo sa bude stabilizovať, aj keď možno nie na úrovni volebného výsledku, ale o dva alebo tri percentuálne body nižšie,“ reagoval Slosiarik na otázku odlišných čísiel z prieskumov. Od volieb začala rásť vládna SNS. Oproti volebnému výsledku 8,6 percenta sa dostala v niektorých mesiacoch až na úroveň vyše 14 percent. Naposledy v prieskume Focusu v decembri dosiahla 13,7 percenta. Najnovšie zaznamenala jej pokles agentúra Polis, keď pred pár dňami SNS namerala 10,6 percenta.

Vládny Most-Híd sa viac-menej drží blízko svojho volebného zisku, ktorý bol 6,5 percenta. Pre popularitu strany bude dôležité, či dokáže pred voličmi hlavne na južnom Slovensku prezentovať výsledky svojej politiky. Otázkou je, ako by sa na podpore Mostu-Híd prejavilo jeho možné budúce spojenie s mimoparlamentnou SMK, o čom sa v kuloároch šepká. „Myslím si, že by to v konečnom dôsledku asi posilnilo preferencie Mostu-Híd, išli by nad 6 percent, aj keď nechcem odhadovať, či 8 alebo 9 percent,“ mienil Slosiarik. Podľa neho by zrejme takéto spojenie znamenalo zároveň stratu slovenského voliča z veľkých miest, teda liberálneho voliča, ktorý potiahol Bugárovu stranu v posledných parlamentných voľbách.

Pokiaľ ide o opozičné strany, od volieb sa posilnila SaS, keď získala 12,1 percenta hlasov. Prieskumy Focusu jej pridávajú zhruba dve percentá. Podľa Polisu je to ešte o niečo viac, napríklad v júni mala SaS podporu 16,6. Naopak, za volebným výsledkom zaostáva Matovičovo OĽaNO. Kým vo voľbách získalo 11 percent, v prieskumoch Focusu a Polisu sa pohybuje v intervale 8 až necelých 10 percent. Strana Sme rodina sa po voľbách ocitla v prieskumoch Polisu do júna pod hranicou vstupu do parlamentu, v jeseni však už svoje straty zmazala.

Slosiarik: Voliči očakávajú novú stranu od stredu doprava

Zatiaľ je predčasné hovoriť, ako by politickú mapu zmenili nové politické subjekty. Vznik konzervatívnej strany ohlásil trenčiansky primátor Richard Rybníček. Ambíciu pretvoriť občiansky projekt Progresívne Slovensko na stranu má aj podnikateľ Ivan Štefunko, ktorého podporuje jeden zo spolumajiteľov softvérovej firmy Eset. Špekuluje sa, že lídrom tohto nového subjektu by sa neskôr mohol stať súčasný prezident Andrej Kiska, ten vstup do straníckej politiky nepoprel ani nepotvrdil.

Podľa sociológa Slosiarika z prieskumu Focusu vyplynulo, že voliči očakávajú novú stranu od stredu doprava. Potreba takéhoto subjektu bola u voličov SaS, OĽaNO, Siete a sčasti Sme rodina. Horský si myslí, že novovznikajúce stranícke iniciatívy môžu ovplyvniť aj podporu mimoparlamentného KDH, ktoré sa v prieskumoch objavuje tesne nad hranicou vstupu do Národnej rady. „Nepochybne však bude dôležité, či parlament schváli v najbližších mesiacoch takú novelu zákona o politických stranách, ktorá by uchránila voličov od podpory subjektov na jedno použitie,“ dodal Horský.

Udaje v tabuľkách sú v percentách