Sociológ Haulík: Vznik nových strán je pohyb po tenkom ľade

Sociológ Pavel Haulík v rozhovore pre Pravdu hodnotí vývoj politickej scény od marcových parlamentných volieb aj nadchádzajúce župné voľby.

03.01.2017 07:00
debata (18)
zväčšiť Sociológ Pavel Haulík považuje za... Foto: Robert Hüttner, Pravda
agentura mvk, haulik Sociológ Pavel Haulík považuje za najdôležitejší signál decembrového snemu Smeru to, že Robert Fico zostáva vo vrcholovej výkonnej politike.

O dva mesiace uplynie rok od parlamentných volieb. Pri porovnaní ich výsledkov s vývojom preferencií možno už hovoriť o trendoch alebo ide len o výkyvy, ktoré súčasný obraz politickej scény významne nemenia?
Voľby sa rozhodli až v posledných týždňoch kampane. Myslím si, že to boli prvé facebookové voľby v našich politických dejinách. Facebook ich nerozhodol absolútne, ale významne sa podpísal na výsledku. Došlo teda k zásadným posunom a výsledok zďaleka nezodpovedal žiadnym trendom, ktoré sú skúmateľné v priebehu volebného obdobia. Podobná situácia môže panovať aj teraz. Či sú dnes nejaké nové trendy? Myslím si, že nie. Akoby sa len zakonzervoval stav, ktorý bol vo voľbách, s malými odchýlkami. Mám hypotézu, že pohyb v preferenciách nastane až krátko pred ďalšími voľbami.

Z troch strán Smer, SNS a Most-Híd sa zdá, že vstup do vlády najviac prospel národniarom, keď ich preferencie stúpli.
Presuny hlasov medzi Smerom a národniarmi idú na vrub negatívnej kampane, ktorú vedie opozícia a časť médií predovšetkým proti Smeru. Aj v minulosti platilo, že keď je na niekoho vyvíjaný silný mediálny tlak, tak jeho volič sa môže zmeniť na skrytého voliča alebo nevoliča. V prostredí silného mediálneho tlaku sa v prieskume takýto človek neprizná, že mu je nejaká strana sympatická. Tie pohyby by som teda nepreceňoval. Môžu byť reálne, ale aj fiktívne prejavom skrytého voliča. Máme desať mesiacov od parlamentných volieb, nedá sa však povedať, že by niekto výrazne získaval a niekto zase výrazne strácal.

Ako môžu voliči Mostu-Híd a SNS vnímať, že tieto dve strany sú v koalícii?
Je to podmienené tým, ako koalícia funguje a aké problémy rieši. Pokiaľ nebudú v koalícii vznikať významné konflikty v témach, ktoré sú zásadné pre voličov SNS alebo Mostu-Híd, a budú prichádzať k rozumným kompromisom, tak tieto dve strany v koalícii sú ukážkou toho, že politika je umením možného. Nie je o vopred daných animozitách. Samozrejme, žiadna koalícia nemôže fungovať tak, že vyrieši problémy každého člena. Otázka je, do akej miery dokážu nájsť rozumnú rovnováhu. Zdá sa, že zatiaľ to tak funguje a aj volič to tak môže vnímať.

Pomôže spolupráca týchto dvoch subjektov do budúcnosti kultivovať slovensko-maďarské vzťahy alebo možno hovoriť skôr o politickom pragmatizme?
Viac by som hovoril o pragmatizme, ale nevylučujem ani prvú možnosť. Záleží na tom, aký bude ďalší vývoj. Táto téma je však pozitívom a svojím spôsobom úspechom slovenskej politiky, či to niekto chce, alebo nechce vidieť.

Smer sa od volieb neposilnil ani výraznejšie neoslabil, až na prieskum Focusu zo začiatku decembra, keď klesol na 23 percent. Ako by sa mohla ďalej vyvíjať jeho podpora vo verejnosti?
Najdôležitejší signál decembrového snemu Smeru pre mňa bol, že Robert Fico zostáva vo vrcholovej výkonnej politike. Bol som presvedčený, že Robert Fico sa bude venovať niečomu inému a po slovenskom predsedníctve v EÚ to aj urobí. Snem ukázal, že Fico zostáva, a to je veľmi významný signál pre budúcnosť Smeru a stabilizovanie jeho preferencií, minimálne z krátkeho a strednodobého hľadiska. Za dôležité tiež pokladám, aké témy bude Smer otvárať. Jeho nastavenie na riešenie nízkych príjmov je vec, ktorá voličov môže oslovovať. Rozhodujúce však bude, čo Smer dokáže reálne urobiť. Ide o otvorenú záležitosť, lebo nástrojov, ktoré má vláda k dispozícii, nie je toľko, aby sa dal očakávať pozitívny výsledok. Teda od riešenia reálnych ekonomických a sociálnych problémov závisí, ako sa budú pohybovať preferencie Smeru.

Robert Fico na jeseň hovoril, že strana sa chce orientovať na ľudí práce, nie na bankárov. Znamená to, že sa bude snažiť viac upevniť svoje voličské jadro?
Problém otvárania príjmových nožníc a strát, ktoré má stredná trieda, je dlhodobý jav. Nie je to špecifikum len Slovenska. Otázka je, čo sa s tým dá urobiť. Orientácia na ľudí práce by mala patriť k Smeru.

Z opozičných strán vyčnieva svojimi emotívnymi prejavmi líder Obyčajných ľudí Igor Matovič, ale na preferenciách jeho hnutia to nevidieť. Sú o niečo nižšie ako volebný výsledok.
Obyčajní ľudia sú ukážkovým príkladom strany bez programu. Platí pre väčšinu opozície, že jej tematický záber je úzky. Kritizuje Smer, premiéra Fica, korupciu a klientelizmus. To je však obecná kritika. Je personalizovaná, ale nehovorí o riešeniach. Preto Obyčajní ľudia nevedia presvedčiť, že si dokážu s týmto javom poradiť.

Akú úlohu zohráva samotný Matovič?
Dokáže upútať pozornosť, je šikovný komunikátor v oblasti sociálnych sietí a niektorých médií. Je však rozporný, nie je to vzor nepoškvrneného politika, ktorý je bezchybný a nedopustil sa množstva rôznych prešľapov a chýb.

Má súčasná parlamentná opozícia potenciál osloviť viac ľudí ako doteraz?
Problémom opozície je, že nemá zrozumiteľný a príťažlivý program. Nemyslím si, že existuje veľký priestor na rast jej preferencií. Možno sa budú preferencie medzi stranami opozície preskupovať alebo im môžu konkurovať nové politické subjekty.

Ako môžu zmeniť rozloženie síl práve nové strany, či už trenčianskeho primátora Richarda Rybníčka, alebo Progresívne Slovensko podnikateľa Ivana Štefunka?
Zatiaľ si myslím, že tieto nové projekty sú veľmi neurčité. Nesľubujú zásadné pohyby, pokiaľ pôjde o preferencie. Oba tieto pokusy vnímam ako snahu o vytvorenie štandardných strán. To znamená, že budú mať program, ideológiu a štruktúry, čo viaceré parlamentné strany dnes nemajú alebo len vo veľmi obmedzenom rozsahu. Príklad Siete ukázal, že nie je dopyt po štandardných stranách. Preto si myslím, že tieto projekty budú vznikať veľmi pomaly. Je to pohyb po veľmi tenkom ľade. Niečo môžu naznačiť jesenné komunálne voľby, keď sa môžu objaviť podobné facebookové projekty, ako sa objavili pri parlamentných voľbách, ktoré môžu preskupiť preferencie. Nemyslím si však, že by mohli veľmi brať stranám s tradičným zázemím, skôr sa môžu preskupovať hlasy pri nesystémových stranách.

Dokážu sa nové strany presadiť, ak nebudú mať na čele výraznú osobnosť?
Je to nutná podmienka, ale nie jediná. Rovnako závažné je finančné zázemie a celkom určite dôležitú úlohu bude hrať postoj mainstreamových médií. Pokiaľ sa médiá rozhodnú, že nejaký projekt podporia alebo že ho aspoň nebudú topiť, nejaká šanca tam je. Napríklad problém Radoslava Procházku bol aj v tom, že nemal za sebou spriatelené médiá, ktoré by mu nehádzali polená pod nohy, tak ako mu ich hádzala opozícia.

Hovorí sa, že by mohol do straníckej politiky vstúpiť prezident Andrej Kiska. Zatiaľ to nepoprel, ako si to vysvetľujete?
Myslím si, že so vstupom do straníckej politiky do istej miery kalkuluje ako s jednou z možností, aj keď nie ako s jedinou a možno hlavnou. O takejto alternatíve uvažuje predovšetkým jeho okolie. Dnes, keď chýbajú dostatočne viditeľné a známe osobnosti vo verejnosti, tak budú pokusy presvedčiť ho, aby do straníckej politiky nejakým spôsobom vstúpil. Stále som však presvedčený, že na to nie je vhodnou osobou.

Na jeseň čakajú Slovensko župné voľby. Akú správu môžu vydať o Slovensku?
Budú dôležitejšie ako všetky predchádzajúce župné voľby, a to predovšetkým voľby županov. Otázka je, ako bude vyzerať nový zákon o voľbách. Predpokladám, že voľby županov budú jednokolové. V tom prípade sa ukážu schopnosti predovšetkým opozície, či je, alebo nie je schopná sa dohodnúť a robiť vzájomné kompromisy. Zatiaľ opozícia verejnosť nepresvedčila v obecnom zmysle, že je schopná hladko vytvoriť koalíciu a vládnuť. Župné voľby môžu naznačiť, či je opozícia niečoho takého schopná v menšom rozsahu.

Smer zvažuje, či podporiť nestraníckeho kandidáta na župana v Banskobystrickom kraji šéfa Múzea SNP Stanislava Mičeva. Ako vidíte jeho šance?
Záleží na tom, či by ho podporili aj iné strany a ktoré. Pokiaľ by to bol kandidát len s podporou Smeru, tak si myslím, že tie šance nebudú veľké.

© Autorské práva vyhradené

18 debata chyba
Viac na túto tému: #Politické strany #opozícia #koalícia #voľby do VÚC