Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
Súčasná ľavopravá koalícia funguje navonok bez vážnejších sporov. Dokedy vám to vydrží?
Ako že navonok? Aj dovnútra funguje bez vážnejších sporov. Dúfam, že vydrží celé štyri roky. Samozrejme, sú názorové rozdiely na niektoré veci, ale to neznamená, že je napätie, ktoré by sme nevedeli vyriešiť. Takéto rozdiely boli oveľa väčšie vo vláde Ivety Radičovej. Tam sme o niektorých veciach dlho diskutovali. Potom prenikli informácie, že niečo pripravuje minister za SaS ešte predtým, ako by sme o tom hovorili v rámci koalície. Mesiac nebolo počuť nič iné, len to, že sú na niečo iné názory. V tejto koalícii prvýkrát zažívam, že na čom sa dohodneme, to aj cez parlament hladko prejde.
Tvrdíte, že v koalícii je pokoj, prečo sa potom na jeseň tajne stretli šéf SNS Andrej Danko a predseda SaS Richard Sulík a bavili sa o predčasných voľbách?
Predseda SNS ma informoval o tom, že sa na neho obrátil predseda SaS, že sa chce s ním stretnúť a aký je môj názor. Povedal som, že ja by som to teraz nerobil. Pán Danko uviedol, že počká, čo pán Sulík povie. Ale, čo tam bolo a kto nastolil takú alebo onakú tému, neviem. Nedržal som im sviečku. Hovoriť o predčasných voľbách prvý rok vládnutia určite nie je dobré. Veľmi tvrdo by som to odmietol. Navyše, stačí sa pozrieť na hociktorý prieskum verejnej mienky. Je jednoznačné, že iná stabilná vláda, aj keby boli voľby, by podľa prieskumov nemohla vzniknúť. Ak sa má niekto báť predčasných volieb a novej politickej strany, mal by to byť pán Sulík.
Zatiaľ sa zdá, že funguje aj spolupráca Mostu-Híd a SNS. Nenarazíte však na seba pri agende posilňovania práv menšín?
Platí, čo máme v programovom vyhlásení vlády. Tak ako kolegovia z SNS podporili menšinové školy, podporia aj ďalšie veci, ktoré sa týkajú dvojjazyčného označovania železničných staníc alebo zákona o menšinovom kultúrnom fonde. V tom problém nevidím. Samozrejme, keď vzniknú nové problémy, musíme ich prerokovať. Nemusíme mať rovnaký názor na každú vec.
Vyzerá to tak, že len SNS sa z vládnych strán podarilo od volieb zvýšiť v prieskumoch preferencie. Popularita Mostu-Híd sa pohybuje zhruba na úrovni volebného výsledku 6,5 percenta. To je tesne nad hranicou vstupu do parlamentu. Nemáte obavy o budúcnosť strany?
Nie. Ak stúpli preferencie len SNS, tak treba povedať, že je to „nová strana“. Vieme, že fungovala aj v minulosti, ale jedno volebné obdobie nebola v Národnej rade. Má iné vedenie a šéfa, ktorý je obľúbený. Preto vidím u nich možnosť rastu preferencií. Čo sa týka Mostu-Híd, treba širšie vidieť, čo sa stalo. Po voľbách vznikla koalícia, ktorá ako jediná bola možná, a v tom momente sme zažili obrovský tlak. Ešte pred vznikom tejto koalície Richard Sulík na námestí kričal, že nám urobí zo života peklo. To sa aj dialo celý minulý rok počas rokovania Národnej rady. Zoberme si útoky cez facebook a iné médiá, ešte aj niektorí novinári nás označovali za zradcov. Hovorili sme, že chceme pravicovú vládu, lenže voliči sa rozhodli inak. Po vzniku súčasnej vlády som počítal s tým, že nám klesnú preferencie. Som však veľmi vďačný našim voličom a sympatizantom, ktorí ukázali, že išlo o rozumné rozhodnutie ísť do takejto vlády a nepripustiť predčasné voľby.
To bude zrejme platiť, ak predčasné voľby naozaj nebudú.
Nemôžeme rozmýšľať tak, že čo keď sa to nepodarí. Nie som zástancom názoru, že radšej zostaneme na úrovni, ktorá vydrží ešte niekoľko rokov, a nevyužijeme situáciu, že nám rastie ekonomika a že sme mali polročné úspešné predsedníctvo v EÚ. Kto sa bojí, nech nechodí do lesa. Zodpovednosťou politika nie je zakonzervovať doterajší stav, ale z niečoho, čo nebolo zaužívané, vytlačiť maximum. Keby sme neboli vo vláde, boli by prijaté zákony, ktoré obmedzia korupciu v prípade schránkových firiem alebo že prijmeme zákon o zmene voľby a vymenovania prezidenta Policajného zboru? Alebo že policajná inšpekcia bude pod Generálnou prokuratúrou? Bolo by to možné, keby sme neboli vo vláde? Samozrejme, je to riziko, ale je to jediné zodpovedné rozhodnutie.
Plánuje Most-Híd pred ďalšími parlamentnými voľbami fúziu s SMK alebo vytvorenie koalície?
Ak niekto zničil možnú spoluprácu v minulosti, tak to bola SMK. Častovali nás prívlastkami ako zradcovia a strana oligarchov. Šesť rokov to tvrdili a my sme stále opakovali, že o spolupráci nestačí hovoriť pol roka pred voľbami. Teraz sme mali prvé spoločné odborné rokovania s SMK, a už sa proti tomu z SMK viacerí ozývajú. Na jednej strane predseda SMK vraví, skúsme spolupracovať, na druhej strane šéf republikovej rady SMK povie, že predseda maďarského parlamentu László Kövér má pravdu. Ten nás označil nie za Maďarov, ale za Slovákov, ktorí vedia po maďarsky. Mňa osobne počastoval ako zradcu maďarského národa. Predseda mládežníckej organizácie SMK hovorí o tom, že by ma bolo treba obesiť na nejaký orech pri ceste R7. Takže hovoriť o spolupráci a nič preto neurobiť, je o ničom. Ak chcú spoluprácu v rámci parlamentných volieb, musíme spolupracovať všade aj v rámci župných a komunálnych volieb.
Dlhé mesiace sa skloňoval odchod ministra vnútra Roberta Kaliňáka z vlády pre kauzu Bašternák. Bude teraz po predsedníctve Slovenska v EÚ tento problém riešiť koalícia alebo je to len vec premiéra a Smeru?
Každý zodpovedá za svojich ministrov. Stále hovorím a viem, že mi to vyčítajú, ale nezaujíma ma to, my staré veci riešiť nebudeme. Je to vec orgánov činných v trestnom konaní. Našou úlohou je predostrieť návrh, aby sa nedalo zasahovať do vyšetrovania. Máme to v legislatívnom pláne. Našou úlohou je plniť, čo sme sľúbili občanom.
Možno však veriť tomu, že polícia obchody podnikateľa Bašternáka vyšetrí nestranne?
Už teraz sú pochybnosti, či sa to vyšetrí nestranne. Takto sa však nedá pristupovať k veci. Nemôžeme všetko spochybňovať. Myslím si, že polícia by nielen v tomto, ale aj v ďalších prípadoch mala oveľa viac informovať. Zároveň rozumiem, že v živých prípadoch niektoré veci nemôže prezradiť. Mala by však konať aj promptnejšie. Nie je to len záležitosť polície, lebo boli prípady, ktoré zastavila prokuratúra alebo súdy. Musíme teda dokázať, že polícia, prokuratúra a súdy začínajú pracovať efektívne. Ak sa to nestane, je jedno, aká vláda príde. Ak si niekto myslí, že minister vnútra vie riadiť vyšetrovanie a zasiahnuť, je na omyle.
Vláda si pri svojom štarte dala za cieľ čeliť vzrastu extrémizmu a xenofóbie. Darí sa to?
Vláda na to musí vytvoriť podmienky, tento rok začína platiť legislatíva, ktorú v tejto súvislosti predložila ministerka spravodlivosti. Treba tiež povedať, čo pomáha extrémizmu. Čo robil Kotleba pri odvolávaní ministra Kaliňáka? Vystúpil v rozprave ako posledný s tým, že v Národnej rade sú sedem hodín hádky, ale len ĽS NS vie, čo potrebujú ľudia. Dal to na facebook. Stále hovorím aj opozícii, že keď aj z malej veci bez známok korupcie urobí korupčný prípad, samozrejme, my sa budeme hádať. ĽS NS bude ticho a popritom na dedinách hovoriť o riešeniach. Takže opozícia pomáha vytvoriť atmosféru, v ktorej sa extrémistické rybičky veľmi dobre cítia. Počuli sme tiež na sneme Smeru, že chcú riešiť rómsku kriminalitu. Budeme si však dávať veľký pozor, aby sa nevybočilo z normálneho rámca a nekonalo sa len na základe príslušnosti k inej národnosti alebo etnickej skupine. Máme splnomocnenca pre rómsku komunitu, ten bude konať, a my vieme, že v tom momente sa musíme ozvať.
Čo si myslíte o slovách premiéra Roberta Fica, ktorý hovorí o konci politickej korektnosti?
Nesúhlasím s pánom premiérom. Nemyslím si, že korektnosť má zmiznúť z verejného priestoru. Práve naopak. Musíme ju tam vrátiť. V ovzduší nenávisti vás to láka hľadať kratšie a jednoduchšie cesty. Preto sa nečudujem takému vyhláseniu. Ale korektnosť musí zostať v politike, vo vzťahu médií a politiky a naopak. Inak bude každý hovoriť a robiť, čo chce, bez ohľadu na to, čo spôsobuje svojimi slovami a činmi.
Prakticky od volieb sa v parlamente často hovorilo o úrovni politickej kultúry. Akú zmenu očakávate od nových pravidiel rokovania?
Rokovací poriadok nie je určený len na toto volebné obdobie. Bude trvať istý čas, kým si každý osvojí jeho pravidlá a tiež, čo bude znamenať ich porušenie. Nepredpokladám, že napríklad taký Matovič sa bude správať inak.
Vyhlásil, že zmenený rokovací poriadok nebude rešpektovať. Neobávate sa, že dôjde k zhoršeniu vzťahov v snemovni?
Dobre, dostane pokutu podľa zákona. Problém opozície je v tom, že zavádza, klame a zbytočne kričí. Jeden príklad za všetky. Aj minulý rok v platnom rokovacom poriadku bolo napísané, že predsedajúci môže vykázať poslanca z rokovacieho priestoru. Platilo to teda v minulosti a bude aj teraz, ale saskári kričali, že zavedieme diktatúru. Iba zbytočne vyvolávali napätie tam, kde sa ani nič nové neprijalo. Ak bežný človek poruší zákon, môže dostať pokutu alebo trest. Prečo by mal byť poslanec výnimkou? Namiesto toho, aby priniesol dobré návrhy do parlamentu, robí len divadlo. Možno dá opozícia rokovací poriadok na Ústavný súd, ale povedal som aj pánovi prezidentovi, že skrátenie času na vystúpenie poslanca nepovažujem za protiústavné. Budem akceptovať rozhodnutie Ústavného súdu, ale potom povedzme, že Slovensko je asi iný štát, lebo v rámci EÚ platí pravidlo o určení času na vystúpenie.
Koalíciu aj parlament čaká v novom roku viacero personálnych rozhodnutí. Už vo februári bude v Národnej rade voľba ombudsmana. Bude mať koalícia spoločného kandidáta?
Budeme mať koaličnú radu a musíme sa dohodnúť.
Príde s kandidátom Most-Híd a kto to bude?
Je to možné. Aj keby som mal meno kandidáta prerokované, určite by som ho nepovedal. Nekomunikujeme dopredu cez médiá. Povedal som však, že nie som zástancom, aby išlo o člena politickej strany. Uviedol som to aj v prípade Martina Poliačika.
A keby vystúpil zo SaS?
Ale bol tam. Keby bol Poliačik na kandidátke ako nezávislý, je to niečo iné, ale doteraz je členom SaS. Každý si musí uvedomiť, že ombudsman má obhajovať ľudí aj proti vládnej garnitúre a štátnym orgánom. Ombudsman je od toho, aby upozornil, že niektoré štátne orgány nekonajú tak, ako mali.
V prvej polovici roka sa bude hľadať aj generálny riaditeľ RTVS. Je v koalícii zhoda, že súčasný riaditeľ Václav Mika skončí?
Ešte sme nehovorili o tom, či bude nový riaditeľ RTVS.
Aký je váš názor na súčasného riaditeľa?
Nehodnotil by som ho. Som vo výbore pre kultúru a médiá a mám na niektoré veci kritický názor, ale otázka je, či by iný kandidát vedel situáciu zmeniť. Verejnoprávna televízia musí byť vždy verejnoprávnou, a je jedno, či má, alebo nemá niektorého ministra rada.
Na jeseň sú župné voľby, ktoré strany budú vaším najbližším spojencom?
Neviem, ako to dopadne na južnom Slovensku s SMK. Myslím si, že by nebolo zlé sa s nimi dohodnúť. Budeme sa snažiť dohodnúť aj s koaličnými partnermi. Určite budú také župy, kde budeme spolu, ale predpokladám, že aj také, kde by mala byť širšia dohoda. Mám na mysli Banskobystrický kraj. Považujem za chybu vyhlásenie SaS, že má svojho kandidáta. Ak ešte aj ďalšie, povedzme, dve parlamentné strany povedia, že majú svojho kandidáta, je jasné, kto v tomto kraji vyhrá.
Hovorí sa, že Smer by mohol podporiť v Banskobystrickom kraji nestraníka šéfa Múzea SNP Stanislava Mičeva.
Hovorí sa aj tom, že by bolo možné podporiť aj iných kandidátov. Momentálne sa takýmito informáciami nebudem zaoberať.
V ktorých krajoch sa budete snažiť kopírovať veľkú koalíciu?
Zatiaľ sme o tom nerokovali. Každá strana sa vnútri pripravuje na to, v ktorom kraji má lepšieho kandidáta a ktorá taktika bude najvhodnejšia.