Foto: Robert Hüttner, Pravda
V čom je dôležitý prístup k databázam?
Práca vedeckého pracovníka je založená na viacerých atribútoch a jedným z dôležitých je aj možnosť sledovať publikácie kolegov, ktorí pracujú v danej oblasti. Všetky tieto publikácie sú dostupné v databázach online. Čiže je to dôležitý vitálny zdroj informácií pre každého vedeckého pracovníka.
Každý počítač napríklad na pracoviskách akadémie má k nim prístup?
Kedysi dávno išiel vedecký pracovník do Slovenskej technickej alebo Univerzitnej knižnice a vyhľadal si tam, čo potreboval. Dnes to má na stole, len ťukne do počítača a má najnovšie vedecké publikácie z odboru, ktorý ho práve zaujíma. Každý zamestnanec má cez svoj počítač prístup k databázam. Preto je to aj také dôležité, lebo informácie dostáva v reálnom čase, takže sú aktuálne a vie okamžite reagovať.
Čo sa deje teraz, keď nie je k týmto informáciám prístup?
Všetko závisí od dĺžky času. Keď si vezmete, že denne vzniká obrovské množstvo megabajtov informácií, pokiaľ to vypadne na deň, dva alebo týždeň, nemyslím si, že sa stane nejaká katastrofa. Ale keby sa výpadok počítal v týždňoch, nedajbože v mesiacoch, tak je určite ovplyvnená práca každého vedeckého pracovníka. Takže tomto prípade ide o čas. Môžeme to pripodobniť k poruche elektriny. Keď vypadne na pár minút, nič vážne sa nestane. Náhradný zdroj to vie zachrániť, ale keď výpadok trvá dva týždne, výroba zastane.
Zatiaľ nemáte správy, že by nejaká vedecká činnosť bola ohrozená?
Zatiaľ sa nič takéto závažné nestalo. Ale je tu aj problém, ktorý možno vyzerá ako podružný, ale tiež nás ovplyvňuje. Všetky vedecké inštitúcie vrátane univerzít teraz robia záverečné správy. Okrem článkov, ktoré čítajú vedeckí pracovníci, teda prvej časti, o ktorej som hovoril, sa v databázach zbierajú aj informácie o ohlasoch na publikované články a tak ďalej. Čiže aj príprava týchto záverečných správ je do istej miery aj týmto krátkodobým výpadkom ohrozená, pretože správy nebudú úplné. Mnohé inštitúcie na základe týchto dát hodnotia svojich pracovníkov aj finančne.
Čiže ovplyvní to platy vedcov?
Veľa inštitúcií robí na základe týchto ročných hodnotení výkonnostné hodnotenie svojich pracovníkov na ďalšie obdobie, ďalší rok. Takže publikácie, respektíve citácie, ktoré im takto vypadnú, nebudú mať v hodnotení a budú na to doplácať.
Je možnosť, že by vypadli aj ďalšie databázy?
Slovenská republika má množstvo databáz, táto, ktorú spravuje Elsevier, už vypadla, potom je druhá veľká databáza Web of Science, ktorú spravuje Thomson reuters, a tá funguje v rovnakom režime ako vlani Elsevier. Takže teraz ideme na dobré slovo a uvidíme, dokedy to vydrží. A tých databáz je určite viac.
Inštitúcie si nemôžu zaplatiť prístup samy?
Môžu. Ale, pochopiteľne, ako vo všetkom, aj tu sú množstevné zľavy a práve preto sa to rieši cez Centrum vedecko-technických informácií, ktoré pokrýva prístup pre celé Slovensko. V tom prípade na prvý pohľad horibilná suma je podstatne nižšia, ako keby si to jednotlivé inštitúcie kupovali samy.
Ministerstvo školstva pripravuje inú formu financovania databáz, uvažuje o spoluúčasti jednotlivých inštitúcií. Čo si o tom myslíte?
Keďže je to pre nás vitálne dôležité, tak si to, pochopiteľne, budeme musieť vedieť predstaviť. Tento krok by som do istej miery možno aj vítal. Nie preto, že budú inštitúcie participovať na financovaní, ale musíme sa realisticky pozrieť na stav vecí, pretože štrukturálne fondy budú končiť v roku 2020 a potom je otázka, ako sa Slovenská republika vysporiada s financovaním takýchto dôležitých vecí, ako sú tieto databázy. Treba na to vypracovať model a ten by asi nešiel skokom, že štát preberie stopercentne úlohu donora financovania, takže treba vypracovať model a spoločnosť si naň musí zvyknúť.
Veríte, že situácia sa v najbližších dňoch vyrieši?
Som o tom presvedčený. Sú na to pripravené projekty zo štrukturálnych fondov, to znamená, že Slovensko by nemalo mať významný problém preklenúť toto obdobie. Sú výzvy štrukturálnych fondov, ktoré by peniaze vrátili naspäť, a ja som presvedčený, že to aj nastane.