Penzia sa vzdiali o ďalších 63 dní

Ak by sa takýmto tempom pokračovalo aj v nasledujúcich rokoch, dnešní štyridsiatnici sa na odpočinok dostanú až zhruba ako 65-roční.

„Na základe už známych údajov Štatistického úradu možno v súčasnosti povedať, že v roku 2018 by sa malo k penzijnému veku pridávať ďalších 63 dní,“ uviedol hovorca sociálneho rezortu Michal Stuška. Zdôraznil však, že oficiálne číslo ministerstvo oznámi vo vyhláške, ktorá bude zverejnená do 31. októbra tohto roka.

Pomerne razantné predĺženie odchodového veku v budúcom roku hovorca zdôvodnil relatívne výrazným zvýšením strednej doby dožitia v takzvanom referenčnom období (pre rok 2018 sú to roky 2010 až 2015), ktoré je pre výpočet počtu dní navýšenia rozhodujúce. „Čo sa týka výhľadu na ďalšie roky, predpoklad je, že počet pridaných dní už bude nižší,“ doplnil Stuška.

Budúcoročné predlžovanie odchodového veku sa znovu plošne nedotkne všetkých. Napríklad pravidlá, ktoré doteraz istým skupinám, najmä ženám s deťmi, ešte stále umožňujú skorší odchod do dôchodku, zostanú zachované. Ide o ženy narodené pred rokom 1961, podľa Kaníkovej penzijnej reformy z roku 2004 sa totiž s definitívnym „dobehom“ penzijného veku u všetkých žien na úroveň 62 rokov počítalo až v roku 2024. Matkám s dvoma a viac deťmi, na ktoré sa stále vzťahujú úľavy plynúce z tejto reformy, sa už dôchodkový vek nebude zvyšovať ani o príslušný počet dní.

Podobne pre tých, ktorí vykonávajú obzvlášť ťažkú či nebezpečnú prácu, bude naďalej platiť zákonom stanovený znížený penzijný vek v rozpätí 55 až 59 rokov. A to v závislosti od toho, koľko rokov boli zamestnaní v takzvanej I. pracovnej kategórii alebo v I. či II. kategórii funkcií. Ide napríklad o baníkov, členov leteckých a námorných posádok, pracovníkov v jadrových elektrárňach, hutách, chemických prevádzkach s rizikom karcinogenity, ale aj o niektoré kategórie vojakov a policajtov.

Pozn.: Údaj 76 dní pre rok 2017 je už oficiálny a zavedený do praxe, údaj 63 dní pre rok 2018 je zatiaľ neoficiálny, ale už známy, nárasty v ďalších rokoch sú len odhadované, s predpokladom, že budú okolo 50 dní ročne. Zatiaľ sa v odhadoch neuvažuje so stropom dôchodkového veku. // Zdroj: Sociálna poisťovňa a Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR//

Hlavným cieľom penzijnej reformy, ako ju v lete 2012 schválila druhá Ficova vláda, bolo predovšetkým zabezpečiť udržateľnosť dôchodkového systému. Demografický vývoj v štáte je nepriaznivý, v blízkej budúcnosti značne narastie počet dôchodcov a Sociálna poisťovňa pri vyplácaní penzií každoročne vykazuje miliónové deficity. Jedným z viacerých reformných opatrení bolo preto zavedenie automatickej úpravy dôchodkového veku v súlade s tým, ako sa podľa štatistických údajov vyvíja priemerná stredná dĺžka dožitia. Odchodový vek teda po novom nerastie skokom, z dňa na deň, ale v závislosti od objektívneho ukazovateľa. „Je to čisto nepolitický model. Ak sa vek dožitia bude zvyšovať, bude sa predlžovať aj vek odchodu do dôchodku alebo naopak,“ uisťuje rezort.

Predseda Jednoty dôchodcov Slovenska Ján Lipiansky víta, že budúcoročné zvyšovanie penzijného veku už bude miernejšie ako tohtoročné. „Neskoršiemu odchodu do dôchodku sa jednoducho nevyhneme. Ten tlak je veľký a dôvody opodstatnené,“ uvažuje. Podľa neho je však dôležité venovať sa aj zdravotnému stavu starších ľudí. „Ak je senior v dobrej fyzickej a mentálnej kondícii, aj dnes pracuje, hoci už presiahol penzijný vek. Veď momentálne je v krajine okolo 130-tisíc pracujúcich dôchodcov,“ hovorí. Iné je to však u ľudí s vážnymi zdravotnými problémami, ktoré sú navyše dôsledkom roky vykonávanej ťažkej práce.

Štát sa preto bude musieť v blízkej budúcnosti zamerať aj na to, že niektoré profesie nie sú ľudia spôsobilí robiť vo vyššom veku. Už dnes je navyše na Slovensku veľký problém zamestnať sa človeku, ktorý prekročil päťdesiatku. Bude preto zrejme nevyhnutné urobiť isté opatrenia, napríklad vypracovať systém rekvalifikácií, prípadne zaviazať zamestnávateľov, aby svojim pracovníkom ponúkali iné vhodné pozície.

Podľa Stušku ministerstvo začína uvažovať aj o zafixovaní hornej hranice penzijného veku. „Čaká nás v tomto smere diskusia, ktorú už vedú okolité krajiny, napríklad susedné Česko. Zatiaľ sa náležite nerozvinula, keďže k postupnému predlžovaniu penzijného veku sme pristúpili ako jeden z posledných štátov EÚ,“ vysvetlil hovorca.

Česká vláda vlani v septembri rozhodla o strope odchodového veku na úrovni 65 rokov s výhľadom na rok 2030. Poľský parlament dokonca v novembri schválil zníženie veku odchodu do dôchodku na 60 rokov u žien a 65 rokov u mužov, a to s platnosťou od októbra 2017.

Slovensko sa však naďalej radí k európskym krajinám s najnižším dôchodkovým vekom, najmä slovenskí muži patria k najmladším penzistom Európy. Podľa údajov ministerstva práce majú už dnes tri štáty EÚ (Bulharsko, Francúzsko a Nemecko) výhľadovo po roku 2020 stanovený vek odchodu do dôchodku na 67 rokov. Štyri štáty (Dánsko, Holandsko, Taliansko a Španielsko) počítajú po tomto termíne aj s ďalším zvyšovaním nad túto hranicu. Vo Veľkej Británii aj v Írsku je už teraz výhľadový limit na 68 rokoch, zatiaľ bez úvahy ďalšieho navyšovania.

(Pozn.: Ženám s deťmi je penzijný vek pomerne krátený na základe reformy účinnej od roku 2004, táto tabuľka už uvádza len tie ročníky, ktoré sú ešte v produktívnom veku, v nej uvedené kategórie matiek majú výnimku a aktuálne predlžovanie veku každoročne o stanovený počet dní sa ich v tomto ani budúcom roku nedotkne!
Zdroj: Sociálna poisťovňa a Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR)