Budú opäť tri kraje?

Ponechať súčasný počet osem krajov alebo ho zmeniť? Strany už roky tvrdia, že by sa mal hľadať iný model regionálneho usporiadania krajiny, ale odvahu na to zatiaľ nenašli.

16.01.2017 12:00
volby 2013 Foto: ,
Voľby do samosprávnych krajov sa naposledy konali v novembri 2013.
debata (81)

Nemenej dôležité je pritom riešiť aj otázku, či kraje efektívne plnia svoje úlohy a popritom nevynechať ani reformu malých obcí, ktoré sa nedokážu samy rozvíjať.

V politických debatách sa objavuje názor, že by sa Slovensko malo vrátiť k trom krajom – východoslovenskému, stredoslovenskému, západoslovenskému plus Bratislava. Prívržencom tohto riešenia je premiér Robert Fico zo Smeru. „Diskusie o inom usporiadaní vyšších územných celkov sú možné, ale až po tohtoročných regionálnych voľbách,“ povedal premiér.

Aj šéf SNS Andrej Danko avizuje, že národniari sa chcú bližšie pozrieť na fungovanie krajov. „Vyššie územné celky nie sú budúcnosť. Príde čas, keď prehodnotíme ich existenciu. SNS pripraví koncepciu, čo bude s vyššími územnými celkami. Ide však o víziu po roku 2020,“ uviedol Danko nedávno pre agentúru Sita.

Odborník na verejnú správu Ľubomír Plai je za to, aby sa počet krajov zredukoval na tri plus Bratislava. „Ekonomika nepustí, lebo služby, ktoré boli decentralizované na kraje, sa dajú robiť len vtedy, keď je to pre určitý minimálny počet obyvateľov regiónu. Takže treba zväčšiť počet obyvateľov, aby sa ekonomika a efektívnosť služieb zlepšila.

Toto je cesta, ktorú by som si vedel predstaviť,“ povedal Plai. Pokiaľ ide o prehodnotenie systému právomocí pre regióny, podľa Plaia by tomuto procesu mala predchádzať dôsledná analýza. „Treba hľadať spôsob, ako optimalizovať systém regionálnej samosprávy,“ poznamenal Plai.

V radoch opozície sa tiež objavujú kritické názory na fungovanie krajov. Poslanec OĽaNO-Nova Jozef Viskupič si vie predstaviť model troch krajov a Bratislavy, keďže bol v minulosti zažitý. Ak sa však podľa neho otvára problém krajov, mala by sa otvoriť aj téma samospráv. Poukázal na otázku municipalizácie, teda zlučovania obcí do silnejších samosprávnych celkov.

„Vznikli by funkčné celky, ktoré by boli blízko obyvateľom a dávali by im zmysel,“ podotkol Viskupič. Na Slovensku je totiž takmer tritisíc obcí, pritom viaceré sú také malé, že nedokážu samostatne plniť svoje funkcie.

Prečítajte si aj komentár Petra Javůrka Úrad v každej doline?

Poslanec opozičnej SaS a bývalý starosta Terchovej Milan Laurenčík považuje župy za zbytočný článok, hoci vie, že nie je jednoduché ich zrušiť. „Niektoré kompetencie by mali prejsť na obce a mestá a niektoré by si mal nechať štát,“ mienil poslanec.

Predseda Združenia miest a obcí Slovenska Michal Sýkora hovorí, že môže byť osem krajov a môžu byť aj tri kraje plus jeden. „Je to politické rozhodnutie, ktoré musí prijať vláda a parlament,“ uviedol. Cestu k zvyšovaniu počtu krajov však nevidí.

V každom prípade súčasná vláda nemá vo svojom programe reformu krajov a je málo pravdepodobné, že by sa na niečom počas svojho mandátu dohodla. Pôvodne sa uvažovalo až o 16 vyšších územných celkoch, napokon prvá vláda Mikuláša Dzurindu v roku 2001 schválila, že ich bude 12.

V parlamente sa však vtedajšia koalícia rozhádala. Napriek výzvam premiéra Dzurindu poslanci odsúhlasili návrh HZDS o vzniku ôsmich celkov, čo sa stalo terčom ostrej kritiky SMK. Kraje sú od svojho vzniku na okraji záujmu občanov. Regionálne voľby už tradične sprevádza veľmi nízka účasť. V prvých regionálnych voľbách na jeseň 2001 dosiahla 26 percent. V posledných voľbách v roku 2013 bola iba niečo vyše 20 percent.

Osem krajov pritom hospodári s ročným rozpočtom okolo jednej miliardy eur. Na regionálny rozvoj môžu čerpať zdroje z fondov EÚ. Starajú sa o cesty II. a III. triedy, regulujú ceny v prímestskej autobusovej doprave, majú v správe stredné školstvo, prevádzkujú domovy sociálnych služieb.

Podľa politológa Juraja Marušiaka si ľudia na župy nezvykli. „Či si zvyknú na inú štruktúru územného usporiadania, je otázka. Občania nevnímajú, na čo vlastne župy sú, hoci prijímajú veľa dôležitých rozhodnutí,“ povedal politológ. Podľa neho sa niektoré regióny v prípade vzniku troch veľkých krajov môžu cítiť, že sú na okraji.

„Keď sa zrušili tri veľké kraje, nikto za nimi nijako neplakal,“ uviedol Marušiak. Ako ďalej povedal, o Československu sa po roku 1960 hovorilo ako o federácii okresov a veľa životne dôležitých otázok pre občana sa riešilo na úrovni veľkého okresu. „Niektoré okresy v prípade Liptova či Oravy zodpovedali aj historickým regiónom. Tam tá identifikácia s nimi bola veľmi silná,“ dodal politológ.

V debatách o optimálnom počte krajov sa objavujú aj názory, že by sa mali zrušiť úplne. Ľubomír Plai ich však považuje za krajnosť. Podľa neho takéto riešenie ani neprichádza do úvahy. „Neberie sa tým do úvahy demokracia na miestnej úrovni. Ako keby regióny nemali v ďalšom vývoji zohrávať úlohu.

Slovensko je však viazané Európskou chartou regionálnej samosprávy, ktorú sme podpísali. Je to charta, ktorú podporuje a jej dodržiavanie sleduje Rada Európy. Čiže demokracia na regionálnej úrovni je cesta cez samosprávne kraje,“ dodal Plai.

© Autorské práva vyhradené

81 debata chyba
Viac na túto tému: #Slovensko #kraj #regióny