Rezort školstva to chce riešiť
Slovenský rezort školstva o tomto trende vie. Voľný pohyb osôb aj za štúdiom považuje za jednu zo základných vymožeností členstva v Európskej únii. Situáciu však chce napriek tomu riešiť. „Ministerstvo pripravuje zmeny v oblasti vysokého školstva a na odbornú diskusiu už predložilo tézy Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania,“ pripomína tlačový odbor. Medzi kľúčové zmeny, ktoré navrhuje tento dokument pre rozvoj vysokých škôl na najbližších desať rokov, patrí aj zvyšovanie kvality vzdelávania. Dosiahnuť to plánuje redukciou počtu študijných odborov či novým systémom akreditácie.
Zároveň plánuje aj väčšie otvorenie slovenských škôl smerom k uchádzačom o štúdium zo zahraničia. „To by, naopak, mohlo znamenať viac študentov z iných krajín. Cieľom je takisto vytvoriť na vysokých školách lepšie podmienky pre viac odborníkov z praxe a zo zahraničia,“ vysvetľuje tlačový odbor rezortu školstva.
Dôvodov, prečo mladí idú študovať do cudziny, vidí ministerstvo viacero, „či už je to vnímanie štúdia na zahraničnej vysokej škole ako prestížnejšieho, získavanie skúseností v cudzine, zdokonalenie sa v cudzom jazyku“. V prípade Českej republiky sú to aj ďalšie faktory, pripúšťa tlačový odbor – je to štúdium bez jazykových bariér, pričom výdavky na štúdium sú porovnateľné s tými na slovenských vysokých školách. „Niektoré vysoké školy v Českej republike prijímajú väčšie počty uchádzačov o štúdium, a teda je v niektorých prípadoch väčšia pravdepodobnosť prijatia,“ dopĺňa tlačový odbor.
S podobnými výsledkami prišla v polovici decembra aj vzdelávacia spoločnosť Scio. Podľa jej prieskumu z novembra slovenských stredoškolákov láka do Česka najmä štúdium ekonomických odborov. Z 3 390 opýtaných toto smerovanie štúdia preferuje 18 percent. O niečo nižšie percento lákajú lekárske a IT odbory. Ide teda o oblasti, ktoré sú na slovenských vysokých školách najviac ohrozené „odlevom mozgov“. Výsledky prieskumu tiež ukázali, že uchádzači, ktorí sa budú hlásiť na školu do Českej republiky, dosahujú lepšie študijné predpoklady ako tí, čo chcú študovať na slovenskej vysokej škole
Naopak, najnižší záujem našich študentov v Česku je o odbory poľnohospodárske, matematicko-fyzikálne a zdravotno-sociálne.
„Prihlášky a prípadný odchod na štúdium do Českej republiky zvažuje až 44 percent slovenských stredoškolákov,“ spresnila Markéta Majerová zo spoločnosti Scio. Napríklad v roku 2015 reálne podalo prihlášku do Českej republiky 11 463 uchádzačov zo Slovenska a 5 779 z nich na českú školu prijali.
Nebol by to problém, ak by sa vracali späť
Odchod študentov by nebol taký výrazný problém, keby mali tendenciu vracať sa naspäť, myslí si Renáta Králiková, riaditeľka projektu To dá rozum. „Robili sa však dve štúdie, ktoré zhodne preukázali, že 60 percent mladých ľudí alebo zostalo v Česku, alebo išlo ďalej do zahraničia,“ upozorňuje. Takto podľa nej strácame tých najaktívnejších študentov, ktorí sú podnikaví. „Druhým problémom je, že tento fakt nevyrovnávame zahraničnými študentmi,“ konštatuje Králiková. Dodáva, že študentom z tretích krajín komplikujú štúdium aj zlé migračné podmienky. „Je pre nich veľmi ťažké tu zostať,“ mieni odborníčka.
Odchod maturantov pripisuje Králiková čiastočne aj na vrub samotným vysokým školám. „Máme rovnako silné odbory ako v zahraničí, mladí ľudia však o nich málo vedia,“ dopĺňa. Chyba je podľa nej aj v tom, že na slovenských školách sú prijímacie pohovory spojené s prílišnou byrokraciou. „To nie je príliš ústretový prístup,“ myslí si.
Mladých ľudí motivujú k štúdiu u našich západných susedov rôzne pohnútky. Kým jedni si školu vyberali podľa prestíže doma aj v zahraničí, iným išlo najmä o vyššiu šancu uplatniť sa po škole v odbore. Študent medicíny Michal zo Žiliny hovorí, že do Brna na Masarykovu univerzitu ho najviac ťahali väčšie možnosti, ktoré škola ponúka počas štúdia aj po ňom. „S rozhodnutím som spokojný, lebo keby som chcel, dokážem sa po škole vrátiť na Slovensko,“ dodáva.
V Brne zakotvila aj študentka francúzštiny Zuzana. „Zdalo sa mi, že budem mať viac možností, hlavne čo sa týka pobytov v zahraničí, čo sa mi napokon aj potvrdilo,“ sumarizuje Zuzana.
Svoje rozhodnutie študovať v Česku neľutuje ani vyštudovaná chemička Mária. „Mám dobrú prácu a hlavne nemám obavu, že keby sa niečo stalo a prišla by som o ňu. V Brne je veľa pracovných príležitostí, stačí byť len šikovný a dostaneš šancu,“ mieni.
Študentka dramaturgie na Janáčkovej akadémií múzických umení v Brne Bibiána s úsmevom hovorí, že do zahraničia musela ísť, lebo ju slovenská škola nechcela. „Bolo to iste lepšie, keďže mi škola dala príležitosť dvakrát študovať a raz pracovať v zahraničí plus kvantum stáží,“ vymenúva. Brno považuje za bránu ďalej do sveta.