Pod jeho ťarchou sa môžu zlomiť alebo poškodiť šindľové strechy. Preto z nich začali pracovníci skanzenu sneh zhadzovať.
„Lepšie sa reže, keď je sneh mäkší, dobre padá zo striech. Teraz je nad šindľom veľmi veľa zmrznutého ľadu, tak to ide horšie ako do dreva. Bude to trvať dlhšie ako obvykle.“
A budú mať čo robiť, ako odhadujú, najbližšie dva týždne. Objektov v Múzeu kysuckej dediny vo Vychylovke je 34. Kým sa cez sneh prebrodia k pamiatke, ktorá je na konci areálu, trvá to aj hodinu. Na nedostatok snehu sa túto zimu sťažovať nemôžu, tam, kde sneženiu pomáhal aj vietor, sú až dvojmetrové záveje.
Už len prešliapať cestu k dreveniciam dá poriadne zabrať. A to sa práca ešte len začína. Treba vyliezť na strechu a zhodiť z nej sneh. Niekde je 90 centimetrov, inde ešte o 40 cm viac. A to je na šindľové strechy dosť. Okrem lopát je nezastupiteľným pomocníkom reťaz.
„Reťaz slúži ako pílka, s ktorou sneh odrežeme,“ hovorí Martin Dorčiak, pracovník Múzea kysuckej dediny vo Vychylovke. Chlapi sa rozdelia na dve partie, jedna je hore na streche, ďalší ťahajú reťaz zo zeme. Keď sa sneh podarí odrezať, padá dole ako lavína. Zasype celé okolie chalupy, z ktorej už trčí len čerstvo očistená strecha. A čo neodrežú reťazou, dočistia lopatami.
Snehová perina je však nielen príliš vysoká, ale jej vrstvy sú poriadne premrznuté. Je ako betón. „Lepšie sa reže, keď je sneh mäkší, dobre padá zo striech. Teraz je nad šindľom veľmi veľa zmrznutého ľadu, tak to ide horšie ako do dreva. Bude to trvať dlhšie ako obvykle,“ hovorí Jozef Girga, ináč rušňovodič lesnej úvraťovej železničky, ktorá prechádza skanzenom vo Vychylovke.
Práca je fyzicky náročná, unavujúca. Zároveň musia byť chlapi opatrní, aby sa nezošmykli zo strechy. „Stane sa, že aj spadneme a zapadneme do snehu a potom nám musia kolegovia pomôcť dostať sa z tej masy snehu von,“ dodá ďalší z pracovníkov skanzenu Emil Chmúra. Pozor treba dávať aj na to, aby tých, čo sú dole, snehová masa nezasypala. Zo striech teraz totiž nepadá len sypký sneh, ale po mrazivých dňoch aj doslova ľadové kryhy.
Skanzen je cez zimu zatvorený, jeho brány otvoria 1. mája. Občas sa stane, že zvyšky snehu vidieť aj po tomto termíne. A túto zimu sa ukázal aj dosť skoro. „Prvý sneh nás prekvapil už 6. októbra, ale ešte sa roztopil. Tak intenzívne začalo snežiť prvé novembrové týždne. Takže je to už niekoľko snehových vrstiev, do toho aj zapršalo, primrzlo to a potom pripadla ďalšia vrstva, preto sa to aj tak ťažko odhadzuje,“ spomenie vedúca skanzenu Janka Berešová.
Prvé objekty začali zbavovať snehu v pondelok. Medzi nimi i Raganov mlyn, ktorý je na začiatku skanzenu a dnes slúži ako administratívna budova. „Pôvodne stál na hranici medzi Novou Bystricou a Harvelkou, teraz je tam vodná nádrž na pitnú vodu. Stál na mieste, kde je dnes v podstate priehradný múr,“ priblíži Berešová.
V Múzeu kysuckej dediny vo Vychylovke sú zachránené najcennejšie pamiatky ľudovej architektúry práve zo zaniknutých kysuckých obcí Riečnica a Harvelka, ktoré boli kedysi na mieste vodnej nádrže. Najvzácnejšie stavby boli presunuté do Vychylovky, kde sa nachádza aj iná historická pamiatka – lesná úvraťová železnica. Skanzen je otvorený sezónne od mája do konca októbra.