V súčasnosti platí, že ak človek trpí napríklad chronickou lymfatickou leukémiou, lekár mu môže určiť invalidný dôchodok len pre rozsah od 60 do 70 percent invalidity. Miera invalidity 70 percent je pritom hraničným údajom, ktorým sa líši čiastočný invalidný dôchodok od úplného. Po novom by sa percento invalidity mohlo v uvedenom prípade dostať na úroveň 75. Priemerná výška dávky pri postihnutí do 70 percent bola minulý rok 197 eur, ak bol človek uznaný za invalidného s mierou poklesu schopnosti pracovať nad 70 percent, suma jeho penzie bola priemerne 353 eur.
Poisťovňa chce teraz prehodnotiť percentá vyjadrujúce invaliditu. Ich zvýšením pre niektoré diagnózy chce zjednodušiť cestu k získaniu tzv. plného invalidného dôchodku. „Chceme, aby percentá reálne zodpovedali ochoreniu. To bude mať vplyv na výšku invalidného dôchodku a vo väčšine prípadov to bude mať pozitívny dopad na poistenca,“ vysvetľuje Veronika Majtánová, riaditeľka odboru lekárskej posudkovej činnosti Sociálnej poisťovne.
Znenie novely je ešte len v príprave, jeho finálnu verziu by chceli ministerstvu práce predstaviť najneskôr do februára. „Úpravou percent sa chceme vyhnúť hraničným hodnotám 40 a 70 percent. To pacienti často vnímajú ako poškodzujúce zo strany posudkového lekára, lebo (na priznanie vyššieho dôchodku) ,chýba len jedno percento‘,“ konštatovala Majtánová.
Pri niektorých chorobách chce poisťovňa, naopak, percentá invalidity znížiť. Ide o ochorenia, s ktorými sa dá v lepšom prípade fungovať bez obmedzení. Pri zvýšenom krvnom tlaku 3. stupňa tak navrhuje znížiť hodnotu 75 až 90 percent na rozpätie 50 až 80 percent.
„Chceme, aby novela obsahovala najnovšie medicínske poznatky či aby bol v nej zaradený čo najširší okruh ochorení. Chceme sa tak vyhnúť súčasnému porovnávaniu chorôb v prípade, že sa diagnóza nenachádza v tabuľkách. Takú chorobu dnes hodnotíme podľa funkčných dôsledkov iného ochorenia, ktorému sa podobá, čo poistenci vnímajú ako nedôveryhodné,“ vysvetľuje lekárka.
„Opatrenie zlepší finančnú situáciu niektorých invalidných dôchodcov, ako aj ďalších poistencov, ktorí podľa súčasného zákona o sociálnom poistení nezískali nárok na invalidný dôchodok,“ vysvetľuje hovorca rezortu práce Michal Stuška. Zavedením jednotnej lekárskej posudkovej činnosti by sa podľa neho mala zjednodušiť i administratíva.
Počet invalidných dôchodcov z roka na rok narastá. Rastie najmä počet ochorení pohybového aparátu, nádorových, duševných či kardiovaskulárnych ochorení. „Ide o štyri najrozšírenejšie civilizačné choroby a najčastejšie príčiny invalidity,“ vymenúva Majtánová.
Posudkoví lekári Sociálnej poisťovne vlani posúdili na základe žiadostí o invalidný dôchodok zdravotný stav 27 349 osôb. Z tohto počtu priznali 22 295 invalidít, 5 054 žiadostí bolo pre nesplnenie podmienok zamietnutých.
Príklad, keď sa navrhuje priznať vyššiu percentuálnu mieru poklesu schopnosti pracovať (v%)
| ochorenie | súčasné percentá | plánovaná úprava (v percentách) |
|---|---|---|
| Choroby krvi a krvotvorných orgánov; chronická lymfatická leukémia | 60 až 70 | 60 až 75 |
| Duševné choroby a poruchy správania, neurotické, stresové a somatomorfné poruchy | 60 až 70 | 60 až 75 |
| Choroby obehovej sústavy, srdcové choroby, poruchy srdcového rytmu, nepriaznivé formy arytmií | 70 až 90 | 75 až 90 |
| Choroby podporného a pohybového aparátu; postihnutie končatín, stuhnutie ramenného kĺbu | 25 až 35 | 45 |
V akom prípade sa navrhuje znížiť percento miery schopnosti pracovať
| ochorenie | súčasné percentá | plánovaná úprava (v percentách) |
|---|---|---|
| choroby obehovej sústavy; srdcové choroby; hypertenzia 3. stupňa | 75 až 90 | 50 až 80 |
| choroby tráviacej sústavy; choroby pečene, žlčových ciest a podžalúdkovej žľazy, stavy po resekcii pečeňového laloka, bez poruchy funkcie | 35 až 45 | 20 až 35 |